Jaro­slav Dodok pre Star­ti­tup: Dá sa to aj bez ško­ly, no chce to vlast­ný plán!

Martin Bohunický / 31. decembra 2016 / Rozhovory

Pre­čo by mla­dý cha­lan odchá­dzal zo stred­nej ško­ly? Čo by pred­sa robil? Ako by sa mu dari­lo? To všet­ko ti pre­zra­dí prí­beh mla­dé­ho Slo­vá­ka Jaro­sla­va Dodo­ka.

Ahoj Jaro, máš za sebou pomer­ne úspeš­ný rok 2015, v kto­rom si zalo­žil vlast­nú mar­ke­tin­go­vú agen­tú­ru. Napl­ni­li sa oča­ká­va­nia, kto­ré si od toho­to kro­ku mal?

Rok 2015 bol naozaj skve­lý! Mal som dosta­tok času vychut­nať si ho po pra­cov­nej aj osob­nej strán­ke. Zís­ka­li sme veľa nových kli­en­tov a zre­a­li­zo­va­li úspeš­né kam­pa­ne. Keď­že sa mi pop­ri­tom všet­kom poda­ri­lo vyško­liť v oblas­ti soft skills, osob­né­ho roz­vo­ja a mar­ke­tin­gu viac ako 320 ľudí, môžem pove­dať, že oča­ká­va­nia sa skôr pre­ko­na­li než len napl­ni­li.

Samot­nú agen­tú­ru Mavio Media, som však zalo­žil už v roku 2013, fun­go­va­la cez moju živ­nosť, v uply­nu­lom roku pre­šla na obchod­nú spo­loč­nosť z čoho sa nesmier­ne teším.

Aké ťaž­ké je pre­sa­diť sa na poli, kto­ré je pre­pl­ne­né zabe­hnu­tý­mi znač­ka­mi?

Samoz­rej­me na Slo­ven­sku pôso­bí nie­koľ­ko etab­lo­va­ných agen­túr, kto­ré už majú poriad­ne dlhú his­tó­riu a veľ­kých kli­en­tov. My však nehľa­dá­me veľ­ké kor­po­rá­cie. My pomá­ha­me malým a stred­ným pod­ni­ka­te­ľom ale­bo tým, kto­rí prá­ve roz­bie­ha­jú svoj biz­nis či star­tup. Pri­ná­ša­me nápa­dy a gori­la mar­ke­tin­go­vé rie­še­nia, kto­ré ľuďom vyča­ria úsmev na tvá­ri a fir­mám pomô­žu opäť naštar­to­vať sa.

dodok pohoda

foto: Jaro­slav Dodok

Akú veľ­kú úlo­hu zohrá­va pri budo­va­ní kli­en­te­ly tvo­je meno? 

Zo začiat­ku zohrá­va­lo kľú­čo­vú úlo­hu. A to si mys­lím, že je aj správ­ne. Keď začí­na­te s akým­koľ­vek pro­jek­tom, ľudia sa vždy budú pýtať, kto sto­jí za jeho znač­kou. Väč­ši­nu kli­en­tov sme zís­ka­li pre­to, že ma pozna­li či už osob­ne ale­bo z mediál­nej bran­dže, v kto­rej som 7 rokov pôso­bil. Dnes nás však kli­en­ti oslo­vu­jú, pre­to­že pozna­jú Mavio Media, agen­tú­ru pre kraj­ší deň. Je nás vo fir­me 9, tak­že nie je to one man show.

Pre­zraď, na kto­rú kon­krét­nu kam­paň si počas exis­ten­cie Mavio Media naj­viac pyš­ný? :)

Veľ­mi sa mi páči­la kam­paň, kto­rú sme robi­li pre Protrening.sk, kde sme vymys­le­li beh s odpo­ro­vým padá­kom, čo púta­lo pozor­nosť oko­lo­idú­cich. Nako­niec sa z toho nápa­du vytvo­ri­li Pre­te­ky v behu s odpo­ro­vým padá­kom a náš kli­ent zís­kal veľ­ký mediál­ny pries­tor úpl­ne zdar­ma. Tak­tiež som nad­še­ný z kam­pa­ne Hug Day, kto­rú naša agen­tú­ra zastre­šo­va­la nie­len na Slo­ven­sku, ale v ďal­ších 17 kra­ji­nách sve­ta.

Aktu­ál­ne si však uží­va­me výsled­ky kam­pa­ne, kto­rú sme pri­pra­vi­li pre naj­väč­šiu indo­or akciu na Slo­ven­sku – Edma­nia 2015. Zvo­li­li sme netra­dič­ný kon­cept gume­nej Anči, kto­rá „oble­te­la“ svet. Anča sa vozi­la v Bra­ti­slav­skej MHD-čke, občas sa vybra­la na výlet vla­kom a obe­ha­la si aj pár podu­ja­tí. Vša­de kde sa obja­vi­la, spô­so­bi­la doslo­va ošiaľ, pre­to­že sa s ňou chcel fotiť úpl­ne kaž­dý. V prie­be­hu pár dní sa nám poda­ri­lo vytvo­riť virál s cel­ko­vým rea­chom cez 1 mili­ón ľudí a mes­sa­ge našej kam­pa­ne neve­dom­ky pre­bra­li aj rôz­ne médiá ako pluska.sk, topky.sk, Refresher.sk či Euro­pa2. Anča sa dosta­la aj na maďar­ské, čes­ké či ame­ric­ké weby. Čereš­nič­kou na tor­te bola titul­ka 9gag.com.

DSC_0005

foto: Jaro­slav Dodok, Kris­tí­na Kru­ži­co­vá

Na čo sa pri výbe­re ľudí do tímu zame­ria­vaš? Čo musí mať člo­vek na to, aby ťa zau­jal a dostal mož­nosť sa u teba roz­ví­jať?

Mavio Media som zalo­žil pre­to, aby som vytvo­ril tím talen­to­va­ných a výni­moč­ných ľudí. Výni­moč­ných vo svo­jich hod­no­tách, vlast­nos­tiach i roz­hod­nu­tiach. Tak­že je pre mňa dôle­ži­té, aby ľudí, kto­rí budú súčas­ťou náš­ho tímu bavi­la prá­ca, za kto­rú budú zod­po­ved­ní a aby mali zvlád­nu­tí svoj vlast­ný manaž­ment. Aké­koľ­vek skú­se­nos­ti z reklam­nej bran­dže sú plus. V agen­tú­re máme vytvo­re­ný vlast­ný vzde­lá­va­cí sys­tém, kto­rý pozos­tá­va z e-lear­nin­gu a prak­tic­kých ško­le­ní, tak­že ostat­né vie­me ľudí naučiť. Aktu­ál­ne ponú­ka­me mož­nosť prí­sť k nám na stáž, po kto­rej dáme mož­nosť jej absol­ven­tom pre nás pra­co­vať.

Ty si pomer­ne zná­mou “fir­mou”, lep­šie pove­da­né osob­nou znač­kou. Jed­na časť ťa obdi­vu­je a nasle­du­je, dru­há časť tvr­dí, že učiť osob­nost­ný roz­voj a prí­buz­né témy by mali “tí úspeš­nej­ší”. Aký máš na túto tému pohľad ty sám?

Pra­cu­jem s networ­kom v roz­sa­hu 6 000 ľudí, tak­že je úpl­ne v poriad­ku, že ich názo­ry sa líšia. Keď­že ško­lím osob­ný roz­voj, kľú­čo­vý je pre mňa feed­back, kto­rý dosta­nem od absol­ven­tov tých­to ško­le­ní. Tie sú vďač­né a pozi­tív­ne. Samoz­rej­me naj­viac ma posú­va kri­ti­ka, čiže kaž­dé ďal­šie ško­le­nie sa sna­žím robiť inak. Vo face­bo­oko­vej sku­pi­ne TEAM je viac ako 200 ľudí, kto­rí sa zúčast­ni­li na mojich ško­le­niach a už ma nepot­re­bu­jú k tomu, aby vied­li vlast­né tímy a zakla­da­li svo­je fir­my. Ale napre­du­jú vďa­ka prin­cí­pom a nástro­jom, kto­ré som im posky­tol. A to je pre mňa sku­toč­nou spät­nou väz­bou, že ško­le­nia majú význam, pre­to­že mla­dých naštar­tu­jú a posú­va­jú ďalej.

dodok von

foto: Jaro­slav Dodok

Čo o tebe mno­hí mož­no neve­dia, že nemáš ani stred­nú ško­lu. Nedo­kon­čiť vyso­kú je už pomer­ne bež­né a mno­hí ten­to krok uro­bia, no nechať stred­nú sa zdá stá­le tak nejak nepred­sta­vi­teľ­né. Pre­čo si sa roz­ho­dol pre taký váž­ny krok?

Pre­to­že som nech­cel dovo­liť, aby mi ško­la brá­ni­la v ces­te k môj­mu vzde­la­niu. Áno, je to odváž­ne roz­hod­nu­tie, no stá­le si za ním sto­jím. Za uply­nu­lý rok sa mi ani jedi­ný jeden krát nesta­lo, že by sa ma na matu­ri­tu, kto­rú nemám nie­kto pýtal a už vôbec som sa nestre­tol s tým, že by som pri­šiel o akú­koľ­vek prí­le­ži­tosť len kvô­li tomu, že som nechal stred­nú.

Mys­lím si a vy môže­te mať iný názor, že si naše škols­tvo dosť ide­a­li­zu­je­me. Na jed­nej stra­ne tvr­dí­me, že sys­tém je zlý a uči­te­lia majú sta­ro­mód­ne tech­ni­ky, na dru­hej stra­ne si vždy vie­me ospra­vedl­niť, pre­čo sme v tom­to pro­stre­dí zosta­li. Dnes je to o memo­ro­va­ní, nie o zís­ka­va­ní prin­cí­pov o prak­tic­kých skú­se­nos­tiach a návy­koch. Pre­to som odišiel.

V kaž­dom prí­pa­de to tebe vyšlo. Ako sa poze­ráš na škols­tvo a več­nú dis­ku­siu — štu­do­vať ale­bo pra­co­vať?

Ešte zdô­raz­ním, že opus­tiť ško­lu, či už stred­nú ale­bo vyso­kú, urči­te nie je pre kaž­dé­ho. To čo som spra­vil ja, nie je uni­ver­zál­nym rie­še­ním pre všet­kých. Len tvr­dím, že pokiaľ nevie­te na čo cho­dí­te do ško­ly, tak je dôle­ži­té sa zamys­lieť. Ak dôvod nenáj­de­te, jed­no­du­cho z nej tre­ba odísť. Pri­prav­te sa však na to, že si bude­te musieť vytvo­riť vlast­ný vzde­lá­va­cí osob­nost­ný plán, že samé­ho seba bude ťaž­ké doko­pá­vať a že už nebu­de­te mať nija­kú výho­vor­ku, pre­čo ste neus­pe­li.

Pre­to­že argu­ment „ško­la ma nič nenau­či­la“ bude v momen­te vyvrá­te­ný. Pre­to si mys­lím, že ak už štu­du­je­te, je dôle­ži­té pop­ri ško­le aj pra­co­vať. Či už ako dob­ro­voľ­ník, zamest­na­nec ale­bo živ­nost­ník. Zostá­vam v šoku, keď čítam živo­to­pi­sy absol­ven­tov vyso­kých škôl a nena­chá­dzam v nich ani jedi­nú dob­ro­voľ­níc­ku, či pra­cov­nú skú­se­nosť. Títo ľudia sú v pra­xi čas­to nepou­ži­teľ­ní. Neve­dia prí­sť do prá­ce na čas, nedo­ká­žu vymys­lieť nápa­dy a už vôbec neve­dia viesť tím ľudí.

IMG_6773

foto: Jaro­slav Dodok, Cowor­king Šaľa

Ako vyze­rá tvoj bež­ný pra­cov­ný deň?

Minu­lý rok som vstá­val o pia­tej. Ten­to rok som si budík posu­nul ešte o hodi­nu. Tak­že o štvr­tej vsta­nem, dám si spr­chu, pre­čí­tam si Bib­liu, pri­bliž­ne 10 minút venu­jem svo­jej vízii, nara­ňaj­ku­jem sa, pus­tím si hud­bu a idem MHD-čkou do fir­my. V kan­ce­lá­rii si pre­čí­tam týž­den­né úlo­hy a začí­nam pra­co­vať na kľú­čo­vých úlo­hách (Pare­to­vo pra­vid­lo 20/80), tak aby som mal do desia­tej všet­ko hoto­vé. Potom ma čaká pora­da s accoun­tom, vyba­vo­va­nie mai­lov, tele­fo­ná­tov. Násled­ne rie­šim obchod­né stret­nu­tia, do tre­tej sa sna­žím sti­hnúť obed. Poobe­de venu­jem čas rodi­ne a pria­te­ľom, večer sa pri­pra­vu­jem na víken­do­vé ško­le­nia a makám na svo­jom osob­nom roz­vo­ji. Spať cho­dím pred desia­tou.

Ľudia sa ťa urči­te čas­to pýta­jú, aké kni­hy by si im odpo­ru­čil, ja teda polo­žím inú otáz­ku. Daj 5 inšpi­ra­tív­nych osob­nos­tí, kto­ré ty sám odpo­rú­čaš sle­do­vať a ľudia ich mož­no nepoz­na­jú :)

Veľ­mi dob­rá otáz­ka! Urči­te odpo­rú­čam sle­do­vať Micha­la Sik­lien­ku, kto­rý sa roz­ho­dol nesní­vať svoj život, ale žiť si svoj sen. Potom Mar­ti­na Pechov­ské­ho, kto­rý vytvo­ril star­tup dre­ve­né­ho počí­ta­ča Xer­ry, Danie­la Csú­ra, Iva­na Ježí­ka a Ada­ma Sab­lu, z pro­jek­tu Minú­ta Eko­nó­mie.

jjdd

foto: Jaro­slav Dodok

Okrem svo­jich akti­vít v mar­ke­tin­gu a médiach po víken­doch ško­líš, tak skús na záver v pár vetách nakop­núť mla­dých nádej­ných star­tu­pis­tov :) 

Nakop­núť by sa mali sami. Pre­to­že „moti­va­ce zven­čí je jako smrad“ Ivo Toman. Mys­lím si, že kľú­čom k všet­ké­mu je obja­viť svoj poten­ciál, nájsť si prí­le­ži­tos­ti, tím ľudí s kto­rý­mi sa to opla­tí ťahať a pri­pra­viť sa na to, že je tre­ba makať. Makať ove­ľa viac, než sa zdá. A pre­stať sa vyho­vá­rať.

Pridať komentár (0)