Jedna krajina v Európe môže zaniknúť. „Hlasovala by som za to,“ naznačila prezidentka pri téme zjednotenia

Vyhlásenie moldavskej prezidentky Maie Sandu o tom, že by v prípade referenda hlasovala za zjednotenie Moldavska s Rumunskom, otvorilo jednu z najcitlivejších geopolitických tém v regióne. Nešlo o oficiálny politický návrh ani o zmenu vládnej línie, ale o osobné stanovisko vyslovené v čase, keď sa bezpečnostné prostredie okolo Moldavska výrazne zhoršuje.

Prudké reakcie doma aj v zahraničí ukázali, že otázka suverenity, identity a geopolitického smerovania krajiny zostáva mimoriadne krehká.

Osobné stanovisko v čase rastúceho tlaku

Ako upozornil denník Politico, Sandu svoje vyjadrenie vyslovila v rozhovore pre britský podcast The Rest is Politics. „Ak by bolo referendum, hlasovala by som za zjednotenie s Rumunskom,“ uviedla a dodala, že pre malý štát je čoraz ťažšie prežiť „ako demokracia, ako suverénna krajina a odolávať Rusku“.

Jej slová zazneli v kontexte pokračujúcej ruskej agresie na Ukrajine a obáv, že Moldavsko by sa mohlo stať ďalším cieľom hybridných operácií.

Moldavsko s približne 2,4 milióna obyvateľov leží medzi Rumunskom a Ukrajinou a už dlhodobo čelí tlaku zo strany Moskvy. Podľa Politico ide najmä o dezinformačné kampane, zasahovanie do volieb a snahy oslabiť proeurópsky kurz vlády v Kišiňove. Práve tieto faktory formujú úvahy časti politickej elity o tom, či je moldavská štátnosť v súčasných podmienkach dlhodobo udržateľná.

Historický kontext a rozpoltená spoločnosť

Vzťah Moldavska a Rumunska má hlboké historické korene. Územie dnešného Moldavska bolo súčasťou Rumunska v rokoch 1918 až 1940, kým ho neanektoval Sovietsky zväz. Po rozpade ZSSR vyhlásilo Moldavsko v roku 1991 nezávislosť, no otázka identity a vzťahu k Rumunsku sa odvtedy pravidelne vracia do verejnej debaty.

Sandu zároveň zdôraznila, že si uvedomuje realitu verejnej mienky. Prieskumy dlhodobo ukazujú, že približne dve tretiny Moldavcov zjednotenie nepodporujú, hoci podpora je tradične vyššia na rumunskej strane hranice. Prezidentka preto označila vstup do Európskej únie za „realistickejší cieľ“. V referende v roku 2024 podporilo členstvo v EÚ 50,4 percenta voličov, pričom hlasovanie sprevádzali obvinenia z ruského zasahovania. V paralelných prezidentských voľbách Sandu obhájila mandát so ziskom približne 55 percent hlasov.

Opozícia hovorí o zrade

Podľa Deutsche Welle vyvolali prezidentkine slová ostrú reakciu proruských opozičných strán. Líder socialistov Igor Dodon ju obvinil z vlastizrady a tvrdil, že sa snaží oslabiť moldavskú štátnosť v prospech vlastných politických ambícií. Jeho strana vyzvala na jej okamžitú rezignáciu a apelovala na prokuratúru a bezpečnostné služby, aby preverili možné porušenie ústavy.

Podobným tónom sa ozvala aj Komunistická strana, ktorá označila vyjadrenie prezidentky za „hrubé porušenie prezidentskej prísahy“. Opozícia sa snaží mobilizovať voličov prostredníctvom obrany moldavskej identity a suverenity, ktorú vykresľuje ako ohrozenú proeurópskym kurzom vlády.

Signál smerom k Moskve

Bezpečnostní analytici však upozorňujú, že Sandu neotvorila tému zjednotenia po prvý raz. Andrei Curararu z think-tanku WatchDog pre Deutsche Welle uviedol, že podobné názory prezentuje už od roku 2016 a ich význam je predovšetkým strategický. „Ide o zahraničnopolitický signál, ktorý má Moskve ukázať, aký scenár by sa mohol otvoriť v prípade vojenskej invázie,“ vysvetlil.

Politológ Vitalie Andrievschi dodáva, že vyhlásenie možno čítať aj ako prejav vyčerpania štátu, ktorý čelí kríze za krízou – od pandémie cez vojnu na Ukrajine až po energetickú nestabilitu. Podľa neho nejde o výzvu na okamžité zjednotenie, ale o varovanie, že Moldavsko funguje dlhodobo v režime prežitia.

Diskusia, ktorú Sandu otvorila, tak skôr odhaľuje limity moldavskej štátnosti a rastúci tlak na jej politických lídrov než reálnu pripravenosť meniť hranice.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie