Kaliňák vs. Šimečka: Boj proti korupcii dostáva nový smer Vládna koalícia presadzuje zmeny v systéme

Plán vlády zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti vyvolal rozsiahlu reakciu naprieč politickým spektrom aj verejnosťou. Kritici hovoria o oslabení boja proti korupcii, poukazujú na riziká pre ľudí, ktorí upozorňujú na nezákonné správanie, a pripomínajú, že Európska prokuratúra v tejto súvislosti varuje pred porušením princípov právneho štátu.

Diskusia sa naplno otvorila aj v relácii Na telo, kde sa stretli minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) a predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka.

Kaliňák zdôraznil, že zrušenie úradu je podľa neho logickým krokom, ktorý vyplýva z programového vyhlásenia vlády. Opozícia to vníma opačne. Šimečka upozornil, že krok podľa neho odradí ľudí od nahlasovania korupcie.

„Ľudia, ktorí našli odvahu a nahlásili korupciu alebo iné nezákonné správanie, by do toho po tejto zmene už nešli,“ vyhlásil Šimečka. Koalícia však tvrdí, že zmeny majú systém zefektívniť.

Kaliňák tvrdí, že úrad zlyhával

Minister obrany opakovane uviedol, že jedným z dôvodov na zrušenie úradu je prípad tzv. čurillovcov. Argumentoval tým, že úrad im poskytol ochranu neoprávnene.

„Boli rozhodnutia súdov, ktoré povedali, že nemali nárok na tú ochranu,“ zdôraznil. Podľa neho úrad neplnil svoju funkciu a poskytoval ochranu spôsobom, ktorý považuje za problematický.

Na otázku, či existujú aj iné prípady zneužitia právomocí úradu, minister ďalšie konkrétne príklady neuviedol. Tvrdil však, že vznikol „pokrivený právny štát“, ktorý je potrebné opraviť.

Zároveň pripomenul, že úrad nie je vyšetrovacím orgánom. „To nie je protikorupčný úrad. To je Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti,“ povedal.

Šimečka oponoval s tým, že čurillovci neboli právoplatne odsúdení. „Žiadny súd ich neodsúdil za to, čo pán Kaliňák hovorí,“ uviedol. Pripomenul tiež, že v jednom z prípadov úrad rozhodol v neprospech ministerstva vnútra. Podľa PS je preto zrušenie úradu účelové a neprináša systémové riešenie.

Diskusia o kompetenciách nového úradu 

Koalícia tvrdí, že nový úrad bude mať širšie a efektívnejšie právomoci. Opozícia však spochybňuje, či pôjde o skutočné posilnenie ochrany oznamovateľov. Medzitým sa debata v relácii preniesla aj do parlamentu, kde poslanci riešia viaceré návrhy, vrátane pokusu o odvolanie ministra dopravy Jozefa Ráža. Kaliňák za kolegom stojí a dôvod na jeho odvolanie nevidí.

Šimečka naopak tvrdí, že ak chcú poslanci Hlasu preukázať svoju nezávislosť, mali by návrh na odvolanie podporiť. Zdôraznil, že s nimi o tom nevyjednáva. „Budem rád ak zahlasujú aj poslanci, ale my s nimi nekomunikujeme.“

Hostia relácie sa dotkli aj otázky, či koalícia požiada parlament o vyslovenie dôvery v súvislosti s dlhovou brzdou. Podľa Kaliňáka to vláda plánuje, no presný časový rámec nie je známy, keďže zákon ho neukladá.

Politický spor odhaľuje hlbší problém

Napätie okolo zrušenia úradu ukázalo, že otázka ochrany oznamovateľov sa stala jednou z kľúčových tém súčasnej politickej diskusie. Kým koalícia argumentuje potrebou systémovej zmeny a rozšírenia kompetencií, opozícia a viaceré autority – vrátane generálneho prokurátora a prezidenta – upozorňujú na riziko oslabenia nástrojov proti korupcii.

Úrad síce nevyšetroval trestné činy, no bol jedným z mála mechanizmov, ktoré poskytovali oznamovateľom zákonnú ochranu.

Spor tak pokračuje nielen medzi politickými lídrami, ale aj medzi inštitúciami, ktoré dohliadajú na dodržiavanie právneho štátu. Až ďalšie kroky ukážu, či nový úrad skutočne posilní systém ochrany oznamovateľov, alebo sa obavy kritikov naplnia.

Čítaj viac z kategórie: Politika