Kanada prvýkrát v storočí rieši scenár útoku USA. Simulácia odhalila odstrašujúcu realitu

Kanadské ozbrojené sily si po prvý raz v tomto storočí „prepočítali“ scenár, ktorý by ešte nedávno znel ako politická fikcia: hypotetický vojenský vpád Spojených štátov na kanadské územie, píše francúzska televízia France 24.

Podľa viacerých zdrojov, ktoré citoval denník The Globe and Mail, nejde o operačný plán, ale o modelovanie – teda teoretický rámec, ktorý má ukázať, ako by vyzerali riziká, slabé miesta a možné reakcie v extrémnom prípade.

Záver je tvrdý. V konvenčnom súboji by Kanada čelila drvivej prevahe a musela by uvažovať o nekonvenčných formách obrany. Zároveň platí, že samotný scenár je podľa expertov a predstaviteľov Kanady stále veľmi nepravdepodobný.

Prečo vôbec vznikol „nepredstaviteľný“ scenár?

Impulzom boli výroky a kroky amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktoré v posledných týždňoch otriasli predstavou USA ako o úplne predvídateľnom spojencovi. O výrokoch prezidenta sme ťa už informovali v článku. V kanadskej debate rezonovali najmä jeho opakované narážky na Kanadu ako „51. štát“ a zdieľanie mapy, na ktorej sú Kanada, Grónsko či Venezuela zakreslené ako súčasť Spojených štátov.

V rovnakom čase sa Washington dostal do sporu s časťou európskych partnerov pre tlak v otázke Grónska a rétoriku, ktorá uprednostňuje „silu“ pred medzinárodným právom.

Práve táto kombinácia – politická rétorika, tlak na spojencov a signály, že staré pravidlá nemusia platiť automaticky – viedla kanadských vojenských plánovačov k tomu, aby si preverili aj najhorší variant.

Modelovanie má podľa zdrojov poskytnúť „najostrejší“ obraz toho, ako sa dnes v Ottawe uvažuje o rizikách spojených s Trumpovou administratívou, hoci vzťahy s americkou armádou majú zostať profesionálne a funkčné.

 

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Startitup (@startitup_media)

Strategické body by mohli padnúť veľmi rýchlo

Podľa informácií z modelovania by americké sily postupovali zo severoamerického juhu a vedeli by prekonať kanadské strategické pozície na súši aj na mori približne do týždňa – v niektorých variantoch dokonca „možno už do dvoch dní“.

Kanada jednoducho nemá početné stavy ani technologickú prevahu potrebnú na to, aby dlhodobo odrážala konvenčný útok najväčšej a najsofistikovanejšej armády sveta.

V pozadí je aj dlhodobý trend. Ottawa roky investovala výrazne viac do sociálnych oblastí než do rýchlej modernizácie ozbrojených síl. To sa dnes premieta do otázky, čo by Kanada vôbec dokázala udržať v prvých dňoch krízy, kým by sa aktivovali aliančné mechanizmy, politická podpora a reálna pomoc zvonka.

Modelovanie pritom nerobí z invázie „zajtrajší“ scenár. Skôr ukazuje, že ak sa raz spochybní samotný predpoklad bezpečnej severoamerickej osi, Kanada potrebuje poznať svoje limity aj preto, aby vedela lepšie odradiť od podobných úvah.

Nekonvenčná obrana a otázka NORADu

Najsilnejší moment celej simulácie je jednoduchý. Ak by Kanada nemala šancu v konvenčnom súboji, musela by sa opierať o nekonvenčné postupy.

Zdroje hovoria o predstave malých skupín nepravidelných jednotiek alebo ozbrojených civilistov, ktorí by v prípade okupácie využívali sabotáž, prepadové akcie a dronové útoky – teda logiku „zasiahnuť a zmiznúť“, ktorú dejiny poznajú z Afganistanu či z prvých dní obrany Ukrajiny.

Súčasťou modelu je aj politicko-vojenský „indikátor“, že sa situácia láme: koniec spoločnej protivzdušnej architektúry známej ako NORAD (North American Aerospace Defense Command). Podľa jedného zo zdrojov by prvé signály prišli práve z americkej strany, ak by sa objavili varovania, že Kanada už nemá spoločnú politiku ochrany oblohy s USA.

V takom prípade by Ottawa podľa predbežnej logiky hľadala podporu u jadrových mocností v rámci NATO – najmä Veľkej Británie a Francúzska. V debate sa zároveň objavuje aj širší okruh partnerov: európske demokracie, Japonsko či Južná Kórea.

Generálmajor vo výslužbe David Fraser to zhrnul výraznou vetou: „Ak zaútočíte na Kanadu, celý svet sa obráti proti vám – ešte viac ako v prípade Grónska.“

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Startitup (@startitup_media)

Obsadiť Kanadu je jedna vec, udržať ju druhá

Aj keď by USA vedeli dosiahnuť rýchly vojenský postup, časť expertov pripomína zásadný rozdiel medzi „dobytím“ a „okupáciou“. Generálporučík vo výslužbe Mike Day upozorňuje, že rozsah Kanady a počet veľkých mestských centier by pre útočníka predstavovali dlhodobý problém. „Bez ohľadu na veľkosť americkej armády nemajú silovú štruktúru na to, aby obsadili, nieto ešte kontrolovali každé väčšie mestské centrum v Kanade,“ povedal.

Z tohto pohľadu by sa útočník mohol snažiť o rýchly úder na centrum politickej moci – teda taktiku, ktorú svet videl pri ruskom pokuse rýchlo zlomiť Ukrajinu úderom na Kyjev. Aj tu však znie kanadská paralela jasne: aj keby padla Ottawa, nemuselo by to znamenať kapituláciu.

Modelovanie zároveň otvorilo citlivú domácu tému: koľko „obetí“ a aký typ mobilizácie by si obrana vyžiadala. Branná povinnosť je podľa zdrojov zatiaľ mimo hry, no buduje sa predstava výrazne posilnenej dobrovoľníckej rezervy – v diskusii sa objavuje ambícia smerovať až k stovkám tisíc ľudí.

Najdôležitejší odkaz celej epizódy je však pragmatický. Ako to formulovala bezpečnostná expertka Gaëlle Rivard Piché, cieľom nie je živoriť v katastrofických víziách, ale zvyšovať odstrašenie. „Čím lepšie Kanada prijme tento prístup k obrane vlasti, tým je menej pravdepodobné, že sa tieto hrozivé scenáre, ktoré si nikto neželá, niekedy stanú realitou,“ uzatvorila.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie