Kapustnica a ryba neboli vždy na vianočnom stole. Etnologička: Na Slovensku sme jedli 12 chodov a „Ježiškovu kašičku“
- Hoci je vyprážaná ryba v súčasnosti štandardom, pred sto rokmi vyzeral sviatočný stôl inak
- Zisti, aké magické počty jedál či tradície sprevádzali našich predkov
- Hoci je vyprážaná ryba v súčasnosti štandardom, pred sto rokmi vyzeral sviatočný stôl inak
- Zisti, aké magické počty jedál či tradície sprevádzali našich predkov
Sviatočné stolovanie na Slovensku je dnes vo väčšine domácností spojené s vyprážanou rybou a zemiakovým šalátom. Pohľad do histórie a regionálnych zvyklostí však odhaľuje oveľa bohatšiu paletu jedál a tradícií.
Poď sa s etnologičkou Katarínou Nádaskou pozrieť, ako sa od seba jednotlivé časti našej krajiny pri sviatočnom stole líšili a ako sa to prejavuje v dnešnej kuchyni.
Magické počty na stole
Etnologička Katarína Nádaská objasňuje, že počet jedál na Štedrý večer mal v prvej polovici 20. storočia symbolický význam, uvádza sa v tlačovej správe, ktorú obdržala redakcia Startitup.
Kým na východe Slovenska sa bežne podávalo až 12 chodov, ktoré odkazovali na 12 mesiacov v roku, v stredných a západných regiónoch sa jedlo najčastejšie 3, 6 alebo 9 jedál, čo boli magické čísla. Každý podávaný pokrm symbolizoval určité želanie, či už to bolo zdravie, spokojnosť dobytka, alebo bohatstvo.
„Išlo o malé porcie. Každý mal ochutnať z každého jedla, ktoré sa podávalo, lyžičku či dve, pričom všetky jedlá, ktoré sa uvarili na Štedrý večer, sa museli zjesť. Nič sa nemohlo odkladať na ďalší deň, pretože vtedy sa už varilo nové jedlo,“ upozorňuje Nádaská.
Vyprážaná ryba nie je tradícia
Hoci dnes pokladáme klasickú vyprážanú rybu so šalátom za nemenný slovenský štandard Štedrej večere, nie je to tak. „Toto jedlo sa na Slovensku rozšírilo až po 2. svetovej vojne,“ vysvetľuje etnologička. Predtým sa podľa nej vyprážaná ryba pripravovala len v Prešporku, ktorý bol silne ovplyvnený viedenskou kuchyňou, kde bolo vyprážané mäso už známe.
Výraznú zmenu priniesla aj prvá Československá republika. Nádaská dodáva: „Prichádzajúci Česi si so sebou priniesli české zvyky a časť ich národnej kuchyne, pre ktorú sú tradičné práve vyprážané mäsá. To nás výrazne ovplyvnilo.“
Pôst versus zabíjačka
Etnologička ďalej opisuje, že zásadné rozdiely vo vianočnom menu boli spôsobené náboženským rozvrstvením. Katolíci dodržiavali pôst počas celého adventu vrátane Štedrého večera. U nich preto dominovali ryby – sušené, solené, pečené, varené, dusené či kyslé.
Na druhej strane stáli protestanti, ktorí pôst pred Vianocami nedržali a dopriali si tak výdatnejšie pokrmy. Boli u nich bežné zabíjačky tesne pred sviatkami, a tak na stole nechýbala kapustnica, klobásy, jaternice, huspenina či krvavničky.
Polievky a kaše
Hoci dnes je kapustnica na štedrovečernom stole väčšiny domácností, nebolo to tak vždy a tento zvyk sa udomácnil až neskôr. Každý región mal podľa Nádaskej svoju typickú vianočnú polievku. Kým na juhu preferovali halászlé z rôznych druhov rýb, v Bratislave a okolí bola populárna prešporská vianočná rybacia polievka. V iných oblastiach sa zasa varili polievky strukovinové, ako napríklad zemiaková, fazuľová či šošovicová.
Po polievke bola na rade najčastejšie ryba, ktorú nasledovali rôzne kaše. Gazdiné varili hlavne obilninové kaše sladené medom, kukuričné kaše a tzv. „Ježiškovu kašičku“, ktorú poznáme ako krupicovú kašu.
Odborníčka uzatvára, že okrem toho sa podávali aj prívarky (napríklad šošovicový) alebo hrachová zapekaná kaša. Pripravovali sa tiež pirohy plnené bryndzou či zemiakmi, opekance s makom poliate maslom, a, samozrejme, koláče ako vianočka či štedrák.
AI a influenceri menia nákupy
Hoci slovenské domácnosti stále pociťujú tlak rastúcich cien energií a potravín, Vianoce 2025 zostávajú sviatkom, ktorého sa nechcú vzdať. Prieskumy ukazujú, že Slováci síce míňajú obozretnejšie a porovnávajú ceny, no rušenie darčekov neprichádza do úvahy. Menia sa však nákupné návyky a zdroje inšpirácie.
Digitálny svet zohráva pri vianočných nákupoch kľúčovú úlohu, informovali sme v minulosti. Monika Brichtová z Allegro uviedla, že už každý tretí Slovák využil umelú inteligenciu pri výbere darčekov a ďalšia tretina to plánuje vyskúšať.
„AI zrýchľuje výber, znižuje stres a pomáha ľuďom nájsť darček s istotou,“ skonštatovala Brichtová. Okrem umelej inteligencie inšpiruje ľudí aj obsah influencerov: videorecenzie a autentické skúsenosti nahrádzajú tradičné katalógy.
Podľa prieskumov už každá druhá Slovenka a každý tretí Slovák kúpili darček na základe odporúčania tvorcu obsahu zo sociálnych sietí. Slováci tak dnes pri rozhodovaní kombinujú AI, algoritmy, sociálne siete a recenzie zákazníkov.
Riziká nákupov „na dlh“
Zdražovanie sa odráža v rozpočtoch – Kateřina Porubská zo Simplea uviedla, že Slováci najčastejšie vyčleňujú na darčeky 150 až 300 eur a nakupujú s predstihom. Porubská zdôrazňuje, že si „ľudia stále viac uvedomujú, že aj drobný darček s osobným významom má väčšiu hodnotu než drahá vec, ktorú rodina ešte mesiace spláca.
Za najväčšie riziko označuje nákup „na dlh“, ktorý môže rýchlo viesť do dlhovej špirály. Zoltán Čikes z FinGO.sk súhlasí a považuje predvianočné obdobie za najrizikovejšie z hľadiska zadlžovania. Upozorňuje: „Slováci často podliehajú tlaku kúpiť darčeky za každú cenu, a to aj na úver. No hoci emócie pracujú, odporúčame myslieť hlavou.“
Varuje hlavne pred rýchlymi pôžičkami, kreditnými kartami a povoleným prečerpaním, ktoré si mnohí mýlia s bežnou záložnou hotovosťou. Pripomína, že úroky nabiehajú veľmi rýchlo, ak záväzky nesplatíte včas.
Nástrahy a bezpečné plánovanie
Riziko nesú aj nákupy na čínskych trhoviskách (Shein, Temu, AliExpress). Michal Král z E-commerce Slovakia varuje, že hoci sú ultra lacné, „nové dáta a analýzy odhaľujú vážne nedostatky a riziká.“
Až 41 % Slovákov už malo s týmito platformami problém. Testy ukázali, že hračky a elektronika často nespĺňajú bezpečnostné normy a reklamácia je takmer nemožná. Král radí nakupovať v overených slovenských e-shopoch.
Finanční odborníci pripomínajú, že najlepším darčekom je finančná rovnováha. Ivana Mikitová z Partners navrhuje namiesto ďalšej veci pod stromček darovať si dobrý finančný návyk – napríklad začať tvoriť rezervu alebo urobiť poriadok v zmluvách, pretože aj malý krok v decembri má silný efekt v januári.
Porubská dodáva, že kľúčom k pokojným Vianociam je plánovanie a Čikes uzatvára: „Ak si vyčerpáte rozpočet len na to, aby ste niekoho obdarovali, ale sami sa dostanete do mínusu, Vianoce strácajú svoj skutočný zmysel.“
Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroj: startitup.sk