Kardiológ s 20-ročnou praxou varuje: Týchto 7 vecí po 19:00 už nikdy nerobím, chránim si srdce a cievy

Srdcovocievne ochorenia patria dlhodobo medzi najčastejšie príčiny úmrtí na svete aj na Slovensku. Za ich vznikom pritom často nestoja len genetika či vyšší vek, ale aj každodenné návyky, ktoré si mnohí ľudia ani neuvedomujú.

Kardiológ s dvadsaťročnou praxou upozorňuje, že veľkú rolu nehrá iba to, čo robíme počas dňa, ale aj to, ako vyzerá náš večer. Práve hodiny po práci môžu rozhodovať o tom, či si telo oddýchne, alebo zostane v napätí.

Večer rozhoduje viac, než si ľudia myslia

Po dvoch desaťročiach liečby pacientov so srdcovými ochoreniami, upchatými tepnami a metabolickými problémami si kardiológ Dr. Sanjay Bhojraj začal všímať jednu menej nápadnú, no dôležitú vec. O zdraví srdca nerozhoduje len to, čo človek robí počas dňa, ale aj to, ako vyzerajú hodiny po práci a pred spánkom.

Srdcové choroby nevznikajú náhle. Vyvíjajú sa celé roky a súvisia s opakovanými signálmi v tele, medzi ktoré patrí krvný tlak, zápal, spracovanie cukru aj kvalita spánku. Práve večerné návyky môžu podľa odborníka ovplyvniť, či sa telo v noci prepne do režimu obnovy, alebo zostane v stave stresu.

Kardiológ preto pomenoval sedem vecí, ktorým sa po siedmej večer dlhodobo vyhýba. Nejde o dramatické zákazy, ale o každodenné rozhodnutia, ktoré môžu mať pri dlhodobom opakovaní vplyv na srdce aj celkové fungovanie organizmu.

Jedlo neskoro večer zbytočne zaťažuje

Jednou z prvých vecí, ktorým sa vyhýba, je neskoré večerné jedenie. Vysvetľuje to tým, že metabolizmus funguje podľa prirodzeného denného rytmu.

Večer klesá citlivosť na inzulín a telo je menej efektívne pri spracovaní cukrov a tukov. Neskoré jedlá tak môžu viesť k vyššej hladine cukru v krvi po jedle, horšiemu spracovaniu tukov a k silnejším zápalovým procesom.

Podľa neho večerné trávenie zároveň konkuruje nočným obnovovacím procesom organizmu, ktoré sú dôležité aj pre cievy a srdce. Inak povedané, telo sa namiesto regenerácie stále venuje spracovaniu jedla.

Zaujíma ťa Dubaj, cestovanie na Blízkom východe a súčasná situácia?

Áno Nie

Prečítaj si článok: Natália žije 20 rokov v Dubaji a zažila niekoľko kríz (Rozhovor)

Reklama

Prečítaj si článok

Reklama

Prečítaj si článok

„Hovorilo sa, že skončil, no vždy sa dokázal poučiť a vyjsť silnejší“ (ROZHOVOR)

Druhou vecou je silné osvetlenie, najmä ostré stropné svetlá a výrazné LED žiarovky. Po západe slnka podľa odborníka takéto svetlo potláča tvorbu melatonínu, teda hormónu, ktorý pomáha regulovať spánok.

Melatonín však podľa neho nesúvisí len so zaspávaním. Úlohu má aj pri regulácii krvného tlaku a ochranných procesoch v kardiovaskulárnom systéme.

Preto odporúča večer používať teplejšie a jemnejšie svetlo. Sám vraj doma siaha po lampách vo výške očí a dokonca používa aj červené svetlo v kúpeľni, keď sa chystá na spánok.

Večerný stres podľa lekára neprichádza len z práce

Veľkú pozornosť venuje aj tomu, čo človek večer pozerá a čo prežíva. Vyhýba sa emočne vypätým televíznym programom, politickým debatám, dramatickým reality šou aj napínavým športovým prenosom.

Dôvod je jednoduchý. Nervový systém podľa neho nerozlišuje, či ide o skutočnú hrozbu alebo len obrazovku. Telo reaguje stresom, zrýchleným pulzom a vyšším tlakom.

Lekár upozorňuje, že dlhodobý aj náhly stres súvisia s poškodzovaním výstelky ciev, čo patrí k prvým štádiám srdcovocievnych ochorení. Pri ľuďoch s vyšším rizikom môže silný emočný nápor spustiť aj reálnu srdcovú príhodu.

„Mám rád dobrý seriál ako každý iný. Len ho nepozerám večer. Cudziu dramatickú zápletku si radšej nechám na víkend, keď si to môj nervový systém môže dovoliť,“ opísal pre CNBC.

Podobne sa po siedmej večer vyhýba aj emocionálne vypätým rozhovorom. Hnev a silné napätie podľa neho zvyšujú hladinu stresových hormónov, znižujú schopnosť tela upokojiť sa a u citlivejších ľudí môžu vyvolať poruchy srdcového rytmu. Nie každá dôležitá debata sa podľa neho musí odohrať ešte v ten istý večer.

Pozor aj na alkohol, mobily a neskoré cvičenie

Aj keď sa večerný pohár vína často spája s uvoľnením, kardiológ upozorňuje, že telo to vníma inak. Alkohol podľa neho narúša štruktúru spánku, obmedzuje REM fázu a zasahuje do tvorby melatonínu. Zároveň môže zvýšiť pokojový pulz a oslabiť prirodzený nočný pokles krvného tlaku, čo sa spája s vyšším rizikom pre srdce.

Ďalšou oblasťou je neskoré intenzívne cvičenie. Hoci pohyb považuje za jednu z najlepších vecí pre srdce, záleží podľa neho aj na načasovaní. Náročný tréning neskoro večer môže držať telo v pohotovosti, zvyšovať kortizol a oddialiť prechod do pokojového režimu. Výsledkom môže byť horšie zaspávanie, vyšší nočný pulz a slabšia regenerácia.

Napokon upozorňuje aj na neobmedzené používanie obrazoviek. Telefóny, tablety aj televízory vyžarujú modré svetlo, ktoré odďaľuje tvorbu melatonínu a posúva biologické hodiny. Ak sa to opakuje dlhodobo, môže sa zhoršiť kvalita spánku, stúpnuť krvný tlak, zhoršiť citlivosť na inzulín a zvýšiť zápal v tele.

Jeho večerné pravidlo je preto jednoduché. „Po siedmej večer sa snažím čo najviac obmedziť narušenie prirodzeného rytmu a stres nervového systému a dopriať srdcu priestor na regeneráciu.“

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing