Kardiológ s 20-ročnou praxou zhrnul 9 zásad, ako znížiť riziko infarktu. Pri jednej z nich robia Slováci fatálnu chybu

Infarkt si mnohí stále spájajú s niečím náhlym a nepredvídateľným. Realita je však oveľa menej dramatická a tiež oveľa nebezpečnejšia. Vo väčšine prípadov ide o „miešaný nápoj“ zlých návykov, prehliadaných varovných signálov a neliečených hrozieb. Presne na to upozornil aj kardiológ s viac ako 20-ročnou praxou Jack Wolfson v článku portálu Hindustan Times, kde zhrnul deväť rád, ktoré dokážu riziko infarktu výrazne znížiť. 

Pri pohľade na tento zoznam je jasné, v čom spočíva najväčší hriech mnohých Slovákov. Je ním spoločensky tolerovaná kombinácia alkoholu a cigariet, ktorá naše srdce a cievy potichu, no o to agresívnejšie ničí.

Dobrá správa je, že náprava si nevyžaduje žiadne extrémne biologické zmeny ani drahé vyšetrenia. Väčšina prevencie sa nachádza v bežných denných rozhodnutiach. A práve tie podľa odborníkov rozhodujú o tom, či sa cievy budú roky zanášať, alebo naopak zostanú priechodné a funkčné. 

1. Treba si strážiť tlak a cholesterol

Najväčší problém srdca je, že jeho poškodenie často nebolí. Vysoký krvný tlak, nízka hustota lipoproteínu (LDL) alebo cholesterol môžu roky potichu ničiť cievy bez jediného príznaku. Kardiológ preto zdôrazňuje, že pravidelné kontroly tlaku, cholesterolu a cukru v krvi patria medzi úplný základ prevencie. 

2. Jedz tak, aby si „neupchával“ vlastné cievy

Jedlo má na riziko infarktu väčší vplyv, ako si väčšina ľudí dokáže pripustiť. Strava plná veľmi spracovaných potravín, vyprážaných jedál, cukru a nadbytku soli priamo podporuje tvorbu plaku v tepnách. Naopak, odborníci odporúčajú model podobný stredomorskej diéte. Po jej vzore treba jesť zeleninu, ovocie, celozrnné produkty, ryby, orechy a snažiť sa do tela dostávať dobré tuky. „Ľudia, ktorí majú v tele vysoké hodnoty omega-3 mastných kyselín sú najmenej rizikovou skupinou,“ povedal doktor Wolfson.

3. Hýb sa pravidelne, nie iba cez víkend

Srdce je sval a bez pravidelného pohybu slabne. Podľa odporúčaní stačí 150 minút stredne intenzívnej aktivity týždenne. Môže ísť o svižnú chôdzu, bicyklovanie, plávanie alebo iný silový tréning. Dôležitá je pravidelnosť, nielen „mesačné“ hýbanie tela. Aj obyčajná 20-minútová prechádzka denne dokáže zlepšiť cirkuláciu, tlak alebo hladinu stresových hormónov.

4. Schudni najmä z brucha, nielen na váhe

Kardiológ upozorňuje, že je nebezpečný nielen počet kilogramov, ale hlavne tuk uložený v oblasti brucha. Viscerálny tuk úzko súvisí so zápalom, inzulínovou rezistenciou aj vyšším rizikom upchávania ciev. 

5. Nepodceňuj spánok a chronický stres

Práve stres a nedostatok spánku patria medzi najmodernejšie „tiché zabijaky“. Dlhodobo zvýšený kortizol zvyšuje tlak, podporuje zápal a zhoršuje regeneráciu ciev. K tomu sa pridáva emočné preťaženie, ktoré môže byť podľa odborníkov posledným spúšťačom infarktu. Kvalitný spánok by mal trvať 7 až 8 hodín denne.

zdroj: Ilustračná fotka/AI

6. Prestaň fajčiť a obmedz alkohol

Ak existuje jeden návyk, ktorý dramaticky zvyšuje riziko infarktu, je to fajčenie. Nikotín, ktorý obsahujú cigarety, zužuje cievy, podporuje zrážanlivosť krvi a urýchľuje vznik aterosklerózy. Alkohol vo väčších dávkach zas zvyšuje tlak aj triglyceridy.

7. Sleduj cukor v krvi, aj keď nie si diabetik

Prediabetes a inzulínová rezistencia sú dnes masovo rozšírené, no mnohí o nich netušia. Zvýšená glykémia pritom poškodzuje cievy podobne agresívne ako vysoký cholesterol. Práve preto má zmysel raz za čas skontrolovať hodnoty svojej glukózy alebo glykovaného hemoglobínu (HbA1c) aj bez diagnózy cukrovky.

„Medzi veci, ktoré by sa mali pravidelne sledovať, patria podráždenie, miera oxidačného stresu, aminokyseliny, lipoproteín, proteíny, tuky, medzibunkové vitamíny a toxické látky zo životného prostredia,“ uviedol Wolfson

8. Reaguj na varovné signály skôr, ako bude neskoro

Únava, tlak na hrudi, dýchavičnosť, bolesť chrbta či čeľuste sa často bagatelizujú. Odborníci však upozorňujú, že telo môže vysielať signály aj dni vopred. Obzvlášť ženy a mladší ľudia ich často pripisujú stresu alebo vyčerpaniu. Práve skorá reakcia môže rozhodnúť o tom, či pôjde len o vyšetrenie, alebo budeš bojovať o svoj život.

9. Prevencia je dôležitejšia ako „genetika“

Veľa ľudí sa utešuje tým, že v rodine infarkt nemali. Iní zas rezignujú, lebo ho niekto z príbuzných mal. Pravda je niekde medzi. Genetika hrá podstatnú rolu, ale každodenné návyky ju vedia výrazne prebiť. Presne preto má zmysel riešiť problémy so srdcom ešte vtedy, keď „nič necítiš“.

Infarkt vo väčšine prípadov nezačne v jeden zlý deň. Začne sa roky predtým pri tanieri, na gauči, zanedbanom tlaku alebo pri dlhodobom strese. A práve preto týchto deväť konkrétnych krokov nám radí, ako si môžeme doslova predĺžiť život.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti