Karl Bushby končí pešiu cestu okolo sveta. 27 rokov mu ukázalo, čo je skutočné šťastie

  • Cestu okolo sveta bez dopravných prostriedkov
  • Prešiel 36 000 míľ a čelil extrémom, bolesti aj zatknutiu
  • Odhalil, čo bolo najväčšou výzvou
Cesta okolo sveta po vlastných
  • Cestu okolo sveta bez dopravných prostriedkov
  • Prešiel 36 000 míľ a čelil extrémom, bolesti aj zatknutiu
  • Odhalil, čo bolo najväčšou výzvou
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Cesta okolo sveta po svojich je pre mnohých skôr strašidelná predstava, ako splnený sen. Ale nie pre všetkých. Keď Karl Bushby v roku 1998 odišiel z britského mesta Hull, mal pri sebe len 500 dolárov, základné vybavenie a odvážny cieľ. Rozhodol sa prejsť celý svet neprerušenou trasou pešo, bez použitia dopravných prostriedkov. Projekt nazval Goliath Expedition a stal sa jednou z najdlhších individuálnych výprav v moderných dejinách.

Bushby vyrazil z mesta Punta Arenas na juhu Čile. Odvtedy prešiel Južnú a Severnú Ameriku, Áziu aj Európu. Jeho pravidlá boli jednoduché, no nekompromisné. Môže iba kráčať alebo plávať a domov sa nesmie vrátiť, kým tam nedorazí výlučne po vlastných nohách. Práve tieto zásady však narážali na realitu sveta. Sú to hranice, víza a geopolitické konflikty, píše CNBC

Od armády k nekonečnej ceste okolo sveta

Bushby vyrastal vo vojenskej rodine. Do britskej armády vstúpil už v šestnástich rokoch a dvanásť rokov slúžil v parašutistickom pluku. Práve tam sa v ňom prebudila túžba po dobrodružstve. „Začal som si kresliť čiary na mapách a snívať o vzdialených horizontoch,“ spomína. A cesta okolo sveta bola naplánovaná. Aspoň na papieri. 

V jednom momente si načrtol trasu, ktorá viedla z Európy cez Sibír, Beringov prieliv, Severnú Ameriku až na juh Južnej Ameriky. Keď tú líniu videl na mape, vedel, že niet cesty späť. V roku 1998 opustil armádu a vydal sa na cestu, ktorá trvá dodnes.

Ako vnímaš túto expedíciu okolo sveta?

Extrémne podmienky a hranice ľudskej výdrže

Počas 27 rokov Bushby denne prešiel približne 30 kilometrov. Čelil mrazom na Aljaške, takmer zamrzol, preplával Kaspické more počas 31 dní a prešiel obávaný Dariénsky prieliv. Bol zadržaný ruskými úradmi, väznený v Paname a neraz hladoval celé dni. Aj to je súčasť cesty okolo sveta. 

„Psychológia hladu je fascinujúca. Keď neviete, kde bude ďalšie jedlo, vidíte ho v každom kameni,“ opisuje. Napriek fyzickému utrpeniu však tvrdí, že bolesť bola tou jednoduchšou časťou cesty.

Najťažšie lekcie cesty okolo sveta

Najväčšou výzvou pre neho neboli prírodné podmienky ani vyčerpanie, ale vzťahy. „Najťažšie bolo prísť o ženy, do ktorých som sa zamiloval. To bolí viac než akákoľvek fyzická bolesť,“ priznáva pre BBC.

Zároveň však hovorí, že práve vzťahy priniesli najviac šťastia. „Najšťastnejší som bol, keď som bol s niekým. Keď ste sami, uvedomíte si, čo je skutočne dôležité.“

Svet je lepší, než si myslíme

Jednou z najväčších lekcií, ktoré si Bushby z cesty odniesol, je ľudská láskavosť, pripomína CNBC. Počas cesty okolo sveta ho nespočetne veľakrát prijali cudzinci, dali mu jedlo, prístrešie či pomoc – bez očakávania odmeny.

„Často ani nehovoríme rovnakým jazykom. Stačia úsmevy a gestá,“ hovorí. Podľa neho je svet oveľa priateľskejší, než sa zdá z titulkov správ.

 

V roku 2025 Bushby prešiel z Ázie do Európy cez Istanbul. Očakáva, že domov do Anglicka dorazí v roku 2026. Po takmer troch desaťročiach na ceste sa jeho odkaz zjednodušil.

Nie je to o výkone ani rekorde, pripomína Washington Post. Je to o vzťahoch, dôvere a pochopení, že šťastie nevzniká z cieľa, ale z ľudí, ktorých na ceste stretneme.

Čítaj viac z kategórie: Cestovanie

Zdroje: CNBC, BBC, Washington Post

Najnovšie videá

Trendové videá