Kaufland a Lidl vlani zarobili 160 miliónov eur. Reťazce čelia tvrdej realite, ich zisk klesol o tretinu

„Z jedného eura utŕženého za predaj tovaru zostáva maloobchodníkom už menej ako 26 centov na úhradu vlastných nákladov a zisku,“ upozorňuje Pavol Suďa, hlavný analytik FinStatu. Ako ďalej dodáva, obchodná marža v stálych cenách klesá už tretí rok po sebe, a to aj napriek tomu, že nominálne tržby reťazcov rástli rýchlejšie ako inflácia.

Tržby rástli pomaly, marže sa prepadli

V roku 2024 sa celkové tržby 20 sledovaných reťazcov zvýšili o 3,8 % na 9,5 miliardy eur. Ide o najpomalší rast za posledných 8 rokov. V porovnaní s rokom 2022 sa nominálny rast tržieb spomalil až na tretinu pôvodného tempa.

Zatiaľ čo elektronika, drogérie či predaj odevov (vďaka značkám ako Alza, dm alebo LPP Slovakia) zaznamenali dynamickejší vývoj, klasickým potravinovým reťazcom sa darilo oveľa menej. Najpomalší prírastok obratu mala sieť Tesco, ktorá zároveň čelila rekordným odpisom. Výsledkom je najhorší zisk od roku 2014.

„Tesco zaznamenalo výsledok, ktorý je horší než v čase masívnej straty spred desiatich rokov, a to hlavne pre odpisy, ktoré výrazne ovplyvnili jeho hospodárenie,“ komentuje Suďa.

Billa a Lidl spomalili, Yeme a Terno rástli – no bez zisku

Z veľkých hráčov vlani brzdili rast celého segmentu najmä nemecké siete Billa (175 predajní) a Lidl (172 predajní). Ešte výraznejšie však zaostávalo už spomínané Tesco so 180 prevádzkami. Prešovské Milk-Agro, ktoré je známe značkou Sabi, malo najnižší obrat od roku 2017. Paradoxne, dosiahlo najvyššiu obchodnú maržu na trhu – nad 35 %, no vysoké osobné náklady zhltli takmer celý zisk.

„Milk-Agro malo skoro miliónový nárast nákladov na zamestnancov, ktorý prakticky zrazil zisk na nulu,“ hovorí Suďa. Takto slabý výsledok nezaznamenala sieť minimálne od roku 2012.

Pozitívnejšie správy prichádzajú z domácej siete Terno, ktorá prvýkrát skončila v prevádzkovom pluse, a z rastúcej siete Yeme, ktorá operuje najmä v Bratislave a Nitre. Ani jedna z nich však nedosiahla čistý zisk – na vine sú najmä vysoké náklady na mzdy.

Stratu za rok 2024 vykázali aj malé reťazce Dekort a Omida, ktoré prevádzkujú 14 predajní pod značkou Klas v Košiciach a Poprade.

zdroj: FinStat

Makos prekvapil – so ziskom, ale s najnižšími mzdami

Zaujímavý vývoj nastal v prípade siete Makos, ktorá pôsobí v sociálne slabších regiónoch ako Bardejov, Svidník či Stropkov. S dvadsiatimi predajňami a viac ako 300 zamestnancami, ktorých platí najnižšími mzdami spomedzi všetkých reťazcov, dokázala ešte zlepšiť svoj prevádzkový profit.

„Aj keď tržby Makosu už nerástli ani polovičným tempom, ako rok predtým, čistý zisk sa síce mierne oslabil, no zostal nad hranicou jedného milióna eur,“ vysvetľuje Suďa. Dodáva, že takýto výsledok by Makosu mohla závidieť polovica analyzovaných reťazcov.

V zamestnanosti kraľuje tandem Lidl–Kaufland

Podľa analýzy FinStatu pracovalo vlani v maloobchodných reťazcoch takmer 45-tisíc ľudí – podobne ako v roku 2019, keď zo scény zmizla sieť Potraviny Kačka, ktorá vtedy prepustila približne dvetisíc zamestnancov.

Priemerná mzda v sektore stúpla o 5,6 % na 1 433 eur, no náklady na jedného zamestnanca (vrátane odvodov) už presiahli 24-tisíc eur ročne. Napriek tomu takýto pracovník vytvorí čistý zisk len necelých 5 100 eur.

„Tandem Lidl a Kaufland vedie v zamestnanosti, ale aj napriek útlmu zostáva na čele v tvorbe zisku,“ hodnotí Suďa.

Hoci sa maloobchodné reťazce v uplynulom roku borili so znižujúcimi sa maržami a rastúcimi nákladmi, niektorým sa podarilo stabilizovať pozíciu – dokonca aj napriek strate. Príkladom je Terno, ktoré prvýkrát od vstupu investorov z J&T vytvorilo prevádzkový zisk, aj keď konečný výsledok napokon skončil v červených číslach.

Coop Jednota drží krok s gigantom Lidl

Spomedzi nákupných aliancií si najlepšie počínala Coop Jednota, tvorená 25 samostatnými družstvami s regionálnym zameraním. Tento domáci reťazec zamestnáva takmer 30 % spomedzi všetkých pracovníkov, ktorých na Slovensku zamestnáva analyzovaná dvadsiatka najväčších sietí.

„Tržbami, obchodnou maržou aj ziskom ako jediná drží krok so zahraničnými maloobchodnými gigantami,“ hovorí analytik. 

Na opačnom konci spektra stojí franšíza Môj obchod, ktorú prevádzkuje nemecký veľkoobchodník Metro Cash & Carry. Aj keď podľa hovorkyne Metro združuje 627 predajní, neuvádza ich obrat. Na otázku FinStatu odpovedala, že objem nákupov ich franšízistov je „citlivý údaj“ a nezverejní ho.

zdroj: FinStat

Košický Labaš rástol a zarábal

Zatiaľ čo Metro zostáva ticho, košická franšíza Potraviny Fresh, ktorú zastrešuje veľkoobchod Labaš, s číslami problém nemá. Franšízisti vlani odobrali tovar za 97 miliónov eur, čo je o 12 % viac ako rok predtým. Najväčším odberateľom siete je regionálna SK Catering, ktorá prevádzkuje 23 predajní a zamestnáva 180 ľudí.

Aj keď živnostníci v tejto sieti nezverejňujú účtovné závierky, FinStat na základe nákupov a konzervatívnej 20-percentnej prirážky odhaduje, že celkový obrat franšíz Fresh prekročil 116 miliónov eur. Spolu s maloobchodnou časťou samotného Labaša, ktorá prevádzkuje 35 supermarketov Fresh Plus a zamestnáva približne 950 predavačov, presiahne kumulatívny obrat zoskupenia hranicu 313 miliónov eur.

„Labaš a jeho Potraviny Fresh vytvorili vlani čistý zisk 16 miliónov eur, čo je medziročne o 15 % viac,“ uvádza Suďa. Tento výsledok by ich v rebríčku najziskovejších reťazcov vyniesol na piate miesto, pred Billa, ktorá dosiahla len polovičný zisk.

Z hľadiska rentability tržieb by košické duo Fresh/Labaš taktiež skončilo piate – keď z každého utŕženého eura zisku zinkasovali 2,5 centa, čím tesne prekonali trhový priemer 2,4 %.

Tradične sa nad úrovňou trhu drží aj nemecký tandem Lidl a Kaufland. Z menších hráčov ich dopĺňa aj Ko.Ma.Co-sk z nákupnej aliancie CBA, ktorému vlani sekundovala partnerská Sintra.

zdroj: FinStat

Terno: Prvý prevádzkový zisk v ére J&T

Sieť Terno sa po rokoch zápasu o prežitie po prvý raz dostala do prevádzkového plusu. No kvôli opravnej položke vo výške 2,4 milióna eur k dlhodobému finančnému majetku, ktorá sa týka investície do petržalskej tržnice, celkový výsledok skončil v mínuse 1,7 milióna eur.

„Terno drží mzdy pri trhovom priemere a znižuje podiel osobných nákladov na pridanej hodnote. Postupne vytiahlo obchodnú maržu na vysoko nadpriemerných 30,4 %,“ komentuje analytik. 

V predchádzajúcom účtovnom roku Terno vykázalo len kozmetický zisk. Vlani síce skončilo stratové, no s prvým signálom obratu. Firma, ktorú ovládajú Martin Fedor spolu s akcionármi skupiny J&T Jozefom Tkáčom a Ivanom Jakabovičom, už spotrebovala 70 % akcionárskeho kapitálu a jej kumulatívna strata dosahuje takmer 64 miliónov eur.

Napriek tomu sa začína črtať stabilizácia. Po absorpcii menšieho reťazca CBA Market a po prevzatí veľkoobchodníka Kon-Rad sa Terno snaží vybudovať efektívnejšiu štruktúru. Prvý prevádzkový zisk môže byť signálom, že cesta k ozdraveniu je reálna.

zdroj: FinStat

Tesco stratilo polovicu profitu celého sektora

Reťazce už tretí rok po sebe nezvládajú preniesť rastúce náklady do cien. Rentabilita klesá, čistý zisk sektora sa prepadol o 111 miliónov eur.

Kým v rokoch pred pandémiou vedeli obchodné reťazce každé euro z tržieb pretaviť do rastúceho zisku, v roku 2024 sa karta obrátila. Obchodná marža síce v nominálnom vyjadrení mierne stúpla, no po zohľadnení inflácie ide o tretí medziročný pokles v rade. Reťazce totiž dlhodobo neprenášajú celý tlak od dodávateľov na zákazníka, čím síce tlmia rast cien, no podkopávajú vlastnú ziskovosť.

„Obchodná marža vlani po očistení o infláciu opäť klesla. Reťazce tak už tretí rok po sebe nevyužívajú celý cenový potenciál, aby tlmili náraz na peňaženky spotrebiteľov,“ vysvetľuje Pavol Suďa z FinStatu.

Trhový rekord spred troch rokov je minulosťou

V roku 2021 dosiahla obchodná marža reťazcov rekordných 26,7 %. V roku 2024 už klesla na 25,8 %, čo znamená, že z každého utŕženého eura si obchodníci ponechali menej ako 26 centov na prevádzku a zisk. Tento pokles znamená, že za tri roky zmizla polovica predchádzajúceho prírastku.

Zatiaľ čo v predchádzajúcich rokoch obchodnú maržu posilnili takmer všetky reťazce, vlani sa to podarilo len trojici: SK Catering (+0,9 p.b.), Terno (+0,7 p.b.) a Milk-Agro, ktoré sa s hodnotou 35,1 % dostalo na trhový strop. Napriek tomu však zisk nevytvorilo – aj to je dôkaz, že „tučná marža sa ešte nerovná úspech“.

„Že obchodná marža sama o sebe nestačí, potvrdzuje príklad bardejovského Makosu. Maržovo je na chvoste trhu, ale čistým ziskom patrí medzi lepších,“ upozorňuje Suďa.

zdroj: FinStat

Reťazce už nezarábajú – zisk im klesol o tretinu

FinStat uvádza, že čistý zisk sledovaných reťazcov (okrem Labaša) dosiahol ešte v roku 2023 rekordných 334 miliónov eur. Vlani sa však prepadol o viac ako tretinu – na 223 miliónov eur. Výpočet pritom nezahŕňa 15-miliónovú stratu portugalského reťazca Jerónimo Martins, ktorý len v marci 2025 spustil prvú predajňu Biedronky na Slovensku.

Hoci objem obchodnej marže medziročne stúpol o 54 miliónov eur, osobné náklady sa zvýšili až o 72 miliónov a odpisy o ďalších 57 miliónov. Reťazce zároveň vykázali stratu z finančných operácií a predaja majetku, čo viedlo k celkovému prepadu čistého zisku o 111 miliónov eur.

„Najväčší pokles zisku zaznamenalo Tesco, ktoré sa podieľalo na znížení celého sektora takmer z polovice,“ uvádza Suďa. Britský reťazec navyše vytvoril opravné položky k dlhodobému majetku vo výške viac než 33 miliónov eur, čo výrazne ovplyvnilo konečné výsledky.

Tesco podľa FinStatu každoročne „žongluje“ s opravnými položkami. V roku 2023 si ich rozpustením mierne vylepšilo zisk. V roku 2024 ich však naopak dotvorilo, čím veľkú časť profitu presunulo do budúcich období.

„Aj bez tohto účtovného vplyvu zaznamenalo Tesco prvý pokles EBITDA od pandemického roku 2020,“ dopĺňa analytik. Čistý zisk Tesca klesol na úroveň zodpovedajúcu súhrnnému profitu všetkých 25 družstiev Coop Jednoty.

zdroj: FinStat

Ziskovosť sa prepadla k historickému minimu

Kým v rekordnom roku 2021 dokázali reťazce premeniť na čistý zisk takmer 4 centy z každého utŕženého eura (rentabilita 3,9 %), vlani to bolo už len 2,4 %. Tesco sa prepadlo ešte hlbšie – jeho rentabilita klesla o 70 % na úroveň len 1,5 %.

Aj Ko.Ma.Co-sk, ktoré si dlhodobo drží pozíciu lídra v ziskovosti, zaznamenalo výrazný pokles. V rebríčku sa však stále drží na prvom mieste. Podpriemerne sa umiestnila Coop Jednota a Billa, ktorej čistý zisk predstavuje menej ako cent z každého eura v tržbách.

„Viac ako dvojnásobnú výnosovosť ako potravinárske reťazce vykazujú predajcovia odevov a obuvi, najmä New Yorker a Deichmann. Najvýnosnejšie sú nábytkárske siete ako Jysk,“ uzatvára Suďa.

Kaufland a Lidl dominujú aj v platení daní

Dcéry Schwarz Gruppe odviedli za šesť rokov viac zisku než všetci ostatní hráči dokopy. V roku 2024 zaplatili 60 miliónov na daniach, čo je 70 % daňovej záťaže celého sektora.

Aj keď zisk Lidla aj Kauflandu v roku 2024 medziročne klesol, obaja giganti stále zostávajú absolútne dominantnými hráčmi nielen z pohľadu obratu či zamestnanosti, ale aj ziskovosti a daňovej disciplíny.

Dcéry nemeckého miliardára Dietera Schwarza – Lidl Slovenská republika a Kaufland Slovenská republika – zarobili vlani dovedna takmer 160 miliónov eur po zdanení. Za posledných šesť rokov ide spolu už o viac než jednu miliardu eur.

„Je to presne dvojnásobok toho, čo vyťažili z biznisu všetky ostatné analyzované reťazce dohromady,“ upozorňuje hlavný analytik FinStatu Pavol Suďa.

Lidl prvýkrát v strate ziskového tempa

Lidlu vlani klesol čistý zisk po zdanení – prvýkrát po viac ako desiatich rokoch. Na pokles mali vplyv viaceré faktory: výrazne vyššie náklady na opravy a údržbu, stúpajúce osobné náklady a rastúce odpisy.

Ani Kaufland nebol ušetrený. Profit mu znížili najmä mzdy a odvody, ktoré medziročne narástli najviac spomedzi všetkých reťazcov – s výnimkou Coop Jednoty. Práve táto spotrebná aliancia, ktorá zamestnáva takmer tretinu pracovníkov v sektore, prišla v dôsledku týchto nákladov o dve tretiny prírastku svojej pridanej hodnoty. Zvyšok jej zisku stiahli výpadky v ostatných prevádzkových výnosoch, čím sa čistý zisk Coop dostal na najnižšiu úroveň od roku 2021.

Napriek tomu Schwarzova dvojica – Lidl a Kaufland – stále jasne vedie. Vďaka ich výkonom sa medziročný pokles ziskovosti celej skupiny síce výrazne prejavil, no aj tak sú stále ziskovejšie než zvyšok trhu.

Daňový ťahúň sektora

Kým o nadnárodných reťazcoch sa bežne hovorí ako o „daňových optimalizátoroch“, v prípade Schwarz Gruppe sú čísla jasné. Za rok 2024 odviedli Lidl a Kaufland na dani z príjmov vyše 60 miliónov eur, čo predstavuje:

• takmer 70 % všetkých daňových povinností celého sektora,
• takmer štvornásobok dane, ktorú zaplatilo Tesco,
• viac než všetky ostatné reťazce okrem top trojky dokopy.

Zatiaľ čo Lidl si ešte pred rokom a pol zmenil právnu formu z verejnej obchodnej spoločnosti (v.o.s.) na spoločnosť s ručením obmedzeným (s. r. o.), a odvtedy daň z príjmu odvádza priamo firma, Kaufland zostáva v.o.s. No aj ten v účtovnej závierke za rok 2024 po prvýkrát verejne uviedol, koľko jeho spoločníci zaplatia štátu na daniach.

„Verejnosť má po prvý raz prehľad, akú sumu na daniach z príjmov odvedie aj Kaufland. Tento údaj dosiaľ v účtovných závierkach chýbal,“ vysvetľuje Suďa.

Kto platí najlepšie a kto najhoršie?

Priemerná mzda v hodnotených reťazcoch stúpla na 1 433 eur, čo je síce pod priemerom národného hospodárstva (1 524 eur), no viac než väčšina firiem v segmente zvláda vyplácať.

Najslabšie platiace siete sú:

• Milk-Agro (východné Slovensko),
• Komfos (člen CBA),
• Koruna (130 prevádzok),
• Makos, ktorého pracovníci nedosahujú ani 1 000 eur mesačne v hrubom.

Na opačnom konci rebríčka je prémiová sieť Yeme, ktorá pôsobí na najdrahších lokalitách Bratislavy. Nadpriemerné mzdy vyplácajú všetky zahraničné reťazce a Terno. Coop Jednota, napriek najvyššiemu počtu družstiev, zostáva na chvoste: priemerná mzda v sieti je 1 235 eur, dokonca ani najlepšie platiace trnavské družstvo neprekročilo 1 400 eur.

zdroj: FinStat

Práca je drahšia ako zisk

Z pohľadu efektivity sa situácia za posledné roky výrazne zmenila. V roku 2021 každý zamestnanec Lidla vyprodukoval čistý zisk vo výške svojich vlastných ročných nákladov, čo sa považuje za výnimočnú rovnováhu medzi prácou a kapitálom. Odvtedy však:

• vo všetkých reťazcoch náklady na zamestnanca výrazne prevyšujú jeho ziskový výstup,
• a tento rozdiel sa v roku 2024 ešte prehĺbil.

„Zdieľaná predstava, že reťazce zarábajú na úkor zamestnancov či zákazníkov, je nepresná – čísla ukazujú, že práve pracovná sila má dnes väčší podiel na zisku než kapitál,“ hovorí Suďa.

Kto skutočne zarába na potravinách?

S poklesom inflácie utíchli aj politické útoky na maloobchodníkov. V roku 2022 ich vinili z parazitovania na rastúcich cenách. Reálne čísla však ukázali opak: reťazce v skutočnosti tlmili cenový tlak a zisky výraznejšie rástli práve v agrosektore a medzi spracovateľmi potravín.

• v roku 2022 dosiahli poľnohospodári dvojnásobné zisky oproti predošlým rokom,
• v roku 2023 ziskovosť spracovateľov potravín vzrástla a v rentabilite predbehli maloobchodné siete.

„Spracovatelia vlani dosiahli rentabilitu 3,3 %, reťazce len 2,4 %,“ dopĺňa Suďa s tým, že aj prvovýroba sa vrátila na úroveň ziskovosti okolo 3 %, teda tam, kde bola pred pandémiou.