Každý tretí Slovák žije na hranici chudoby. Česi si dokážu našetriť trikrát viac ako my

Slovenské domácnosti už dlhšie fungujú v prostredí, ktoré im príliš nedáva dýchať. Ceny bývania, potravín aj služieb rástli rýchlejšie než príjmy a mnohé rodiny dnes doslova prerátavajú každé euro. Finančná rezerva, dlhodobé sporenie či investovanie sú často luxusom, na ktorý sa v napätom rozpočte len ťažko hľadá priestor.

Viac než tretina slovenských rodín každý mesiac zápasí s pokrytím svojich základných potrieb – od bývania cez potraviny až po zdravotnú starostlivosť. Podľa najnovších údajov Eurostatu až 37,2 % domácností na Slovensku nedokáže vyjsť so svojím príjmom a zároveň vytvárať úspory. 

Mnohí obyvatelia musia starostlivo plánovať výdavky, odkladať väčšie nákupy a chýba im finančná rezerva. Približne 10 % Slovákov dokonca hlási existenčné problémy, pretože ich výdavky sú vyššie ako príjmy. V európskom rebríčku sa tak Slovensko nachádza o 13 priečok pod priemerom.

Prečo šetríme menej než iné krajiny?

Štatistický úrad SR potvrdzuje, že miera úspor Slovákov v druhom štvrťroku 2025 klesla na 6,1 %, čo je pod európskym priemerom. Naopak, v susednom Česku či Nemecku dokážu tamojší občania ušetriť až trojnásobne viac ako priemerný Slovák.

„Je to preto, že naša spotreba rástla rýchlejšie ako disponibilné príjmy domácností. Celkový objem úspor sa tak medziročne znížil takmer o štvrtinu. Podpísala sa pod to pravdepodobne najmä konsolidácia, ktorá sa dotkla príjmov viacerých sociálnych skupín obyvateľstva,“ myslí si hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš.

Rastúci záujem o investovanie

Napriek nepriaznivej ekonomickej situácii sa Slováci snažia myslieť aj na budúcnosť. Analýza údajov ČSOB ukazuje, že až 60 % nových klientov banky si zakladá sporenie súčasne s otvorením bežného účtu. Priemerný sporiteľ má 45 rokov a nasporených približne 4 000 eur.

Popri klasických formách sporenia rastie záujem aj o investovanie. Viac ako 14 % klientov banky pravidelne investuje do podielových fondov, pričom začínajú už od 15 eur mesačne.

„Vnímam to ako zodpovedný prístup rodičov, pretože až 20 % z nich zriaďuje investičný produkt pre svoje deti. Motiváciou môže byť napríklad zabezpečiť budúcnosť detí, ako je štúdium, bývanie, štart do života“, hovorí Andrea Lazar, riaditeľka zahraničnej pobočky KBC Asset Management na Slovensku.

zdroj: Ilustračné foto: Pexels/Cup of Couple, Unsplash/Ibrahim Boran

Mladí nepoznajú klasické sporenie, ale investujú

Z ekonomicky aktívnej populácie začínajú s pravidelným investovaním čoraz mladší ľudia, v priemere vo veku 37 rokov. Využívajú najmä digitálne kanály, majú stabilnejšie príjmy a hľadajú možnosti zhodnotenia úspor. Klienti si zvyčajne vyberajú viacero typov fondov a mesačne investujú približne 80 eur.

Príslušníci generácie Z majú špecifický vzťah k peniazom. Vyrastali v digitálnom prostredí a v čase ekonomickej neistoty, čo ich vedie k opatrnejšiemu finančnému plánovaniu. Polovica z nich uvádza, že si odkladá peniaze, či už pravidelne alebo nepravidelne.

Pri investovaní uprednostňujú digitálne kanály – až 43 % ich investícií prebieha online. Mnohí začínajú sporiť už počas štúdia alebo pri prvých brigádach a prvé investície realizujú už vo veku 20 až 25 rokov.

Podmienky energopomoci sa opäť menia. Mnohí podnikatelia stratia nárok, ale čo bude so znevýhodnenými rodinami?

Cieľ sporenia zostáva záhadou

Napriek pozitívnym trendom sa ukazuje, že klienti často nemajú jasne definovaný cieľ svojho sporenia. Až 20 % z nich ukončí svoje odkladanie už počas prvého roka, čo je podľa Andrey Lazar chyba: „Vytrvalosť v pravidelnom sporení je základom finančnej istoty.

Ak si človek nastaví pravidelné odkladanie, hoci aj malej sumy peňazí, a z tohto pravidla neupustí, vytvorí si finančný návyk, ktorý ho ochráni pred impulzívnymi výdavkami a pomôže mu splniť svoje ciele. Pravidelné sporenie sa tak stáva rovnako dôležitou súčasťou rozpočtu ako platba za bývanie či energie – práve vďaka nemu si dokážeme vytvoriť rezervu na horšie časy,“ uzatvára A. Lazar.

Čítaj viac z kategórie: Financie a kryptomeny