Keď Buffett sedí na hotovosti a Zuckerberg stavia bunker, niečo sa deje. Miliardári sa pripravujú na kolaps

Niečo sa vo svete mení. A tí najbohatší ľudia už dávno prestali hrať podľa starých pravidiel. Jeff Bezos predal akcie Amazonu v hodnote viac než 15 miliárd dolárov len v priebehu niekoľkých mesiacov.

Mark Zuckerberg si vybudoval súkromný komplex na Havaji s podzemným bunkrom, pričom celý projekt Koolau Ranch má hodnotu odhadovanú na približne 270 miliónov dolárov. Warren Buffett drží v hotovosti rekordných 381 miliárd dolárov, čo predstavuje približne 31 % celého portfólia Berkshire Hathaway.

Ray Dalio v roku 2025 výrazne zvýšil svoje investície do zlata a odporúča investorom alokovať až 15 % svojho portfólia do drahého kovu, pričom varuje pred dlhovou krízou a devalváciou mien. Zdá sa, že nejde o náhodu, skôr o prípravu. Nie na ďalšiu krízu. Ale na koniec ekonomickej éry, ktorá im pomohla zbohatnúť.

Kým ľudia nadávajú na ceny na pumpách a popritom si kupujú 5-eurové latte, v pozadí sa odohráva systematická zmena. Nájmy rastú, mzdy stagnujú. Ceny potravín sa zdvojnásobili, ale počúvame, že žijeme v období „rekordne nízkej nezamestnanosti“. 

Zatiaľ čo bežný človek rozmýšľa, ako zaplatiť hypotéku, miliardári ticho opúšťajú trh s akciami, dlhopismi a inými papierovými aktívami. Kupujú pôdu, práva na vodu, energetickú infraštruktúru, vzácne kovy – reálne aktíva, ktoré budú mať hodnotu aj vtedy, keď sa súčasný finančný systém zosype.

Zisk v kolapse

Kríza je príležitosť. A čím väčší kolaps, tým väčšia možnosť kúpiť lacno. Tak to vidia fondy ako Blackstone, ktoré nakúpili desaťtisíce domov. Alebo investičné firmy, ktoré kupujú pohrebné služby, veterinárne kliniky či nemocnice. Nie preto, že by chceli poskytovať služby. Ale preto, že ide o stabilný príjem. Keď nemáš na výber, musíš platiť. A ich výnos rastie.

Celosvetový dlh dosiahol 251 biliónov dolárov. Svetové HDP? Približne 115 biliónov. Tento rozdiel sa nedá vysvetliť ani vyriešiť. Finanční experti varujú, že globálny dlh predstavuje 235 % svetového HDP, čo znamená, že dlh je viac ako dvojnásobný oproti ročnému príjmu celého sveta. To nie je varovanie. To je odpočítavanie.

Systém ako pyramídová hra

Predstav si pyramídovú hru, kde nový hráč zaplatí starému hráčovi. Presne tak funguje dnešná svetová ekonomika. Staré dlhy splácame novými pôžičkami. Kupujeme veci na úver a dúfame, že budúcnosť bude lepšia.

Všetci to vedia, od prezidentov bánk až po vládnych poradcov. Ale len málokto to povie nahlas, pretože systém funguje len dovtedy, kým všetci hrajú hru. Nečakaj veľký pád ako v roku 2008, keď zbankrotovali banky a ľudia prišli o prácu za pár dní. Tentoraz je to iné. Kolaps sa deje pomaly, každý deň.

Potraviny sú drahšie. Bývanie je nedostupné. Tvoja výplata zostala takmer rovnaká, ale už si za ňu nekúpiš toľko ako predtým. Dom alebo byt? Ten si môžeš kúpiť len vtedy, ak už máš peniaze alebo bohatých rodičov.

Sme závislí od rastu, ktorý je financovaný dlhom. Ale keď budúcnosť už nie je dosť sľubná, aby sa na ňu dalo požičiavať, systém sa zrúti. Miliardári to vedia. A už si pripravili únikovú cestu. 

Prečo si miliardári stavajú bunkre?

Niektorí z najbohatších ľudí planéty už roky budujú nie vily, ale úkryty. Mark Zuckerberg začal so stavbou svojho súkromného komplexu Koolau Ranch na havajskom ostrove Kauai už v roku 2014.

Na rozlohe vyše 560 hektárov vzniká izolované sídlo s vlastnými zdrojmi energie a potravín, vrátane podzemného úkrytu s rozlohou 460 štvorcových metrov.

Remeselníci pracujúci na stavbe museli podpísať mlčanlivosť, a od ulice projekt delí betónový múr vysoký takmer dva metre. Oficiálne má ísť len o „suterén“, no medzi susedmi kolujú reči o protiapokalyptickom bunkri – luxusnej verzii „bat jaskyne“ pre miliardára.

Zuckerberg si podobný „podzemný dodatok“ nechal vybudovať aj v kalifornskom Palo Alto, kde odkúpil 11 nehnuteľností za viac než 100 miliónov dolárov a pod jednou z nich vznikol ďalší masívny podzemný priestor. Sám odmieta, že by šlo o „doomsday“ bunker. No čím viac odmieta, tým viac rastie podozrenie.

Nie je sám. Reid Hoffman, zakladateľ LinkedInu, verejne priznal, že „poistenie pre apokalypsu“ má zhruba polovica jeho miliardárskych známych. Za najobľúbenejšiu destináciu označil Nový Zéland – ďaleko od geopolitických konfliktov, s bohatými zdrojmi vody a nízkou hustotou obyvateľstva.

Ešte zvláštnejšie pôsobia informácie z prostredia vývojárov umelej inteligencie. Ilya Sutskever, spoluzakladateľ OpenAI, podľa knihy novinárky Karen Hao v roku 2023 navrhol, že firma by mala postaviť bunker pre svojich top vedcov ešte predtým, než zverejní model AGI – teda umelú všeobecnú inteligenciu, ktorá má potenciál vyrovnať sa ľudskému mozgu.

„Určite postavíme bunker predtým, ako vypustíme AGI,“ povedal vraj na internej porade, uvádza BBC. A nie je jediný, kto sa takto vyjadril. Podobné úvahy zdieľajú aj ďalší lídri z oblasti AI. Sam Altman, šéf OpenAI, naznačil, že ak by prišlo k globálnej katastrofe, pripojí sa k Petrovi Thielovi na vzdialenom pozemku na Novom Zélande.

Dario Amodei z Anthropic predpokladá, že „silná AI“ by mohla vzniknúť už v roku 2026. A Demis Hassabis z DeepMind hovorí o horizonte 5 až 10 rokov.

Oficiálne sa hovorí o inováciách a pokroku. V zákulisí sa však vynára iný obraz, obraz miliardárov, ktorí v tichosti budujú svoje útočiská. Nie z obavy pred vojnou. Ale pred systémom, ktorý sami pomáhali vytvoriť a ktorý sa môže vymknúť spod kontroly.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy