Kilo cibule ich stojí celodennú výplatu. Pašujú ju ako kokaín
- Dopyt po konkrétnom type zeleniny nabral nové kontúry
- Cibuľu sa do krajiny snažia prepašovať rôznymi spôsobmi
- Dopyt po konkrétnom type zeleniny nabral nové kontúry
- Cibuľu sa do krajiny snažia prepašovať rôznymi spôsobmi
Tamojšie reštaurácie ju vyradili zo svojich jedálnych lístkov, úradníci varovali turistov, aby ju nedovážali bez špeciálneho povolenia a jej cena vzrástla tak rýchlo, že ju niektorí prirovnávali ku zlatu či k iným vzácnym kovom.
Reč je o cibuli, ktorú podľa miestnych médií úradníci vo Filipínach zabavili počas minulého roka v hodnote 500 až 600 miliónov pesos, teda 8 až 10 miliónov eur. Zelenina pritom tvorila 30 % pašovaných farmárskych produktov, informuje The Guardian.
Cena cibule prekročila minimálnu mzdu
Tašky obsahujúce cibuľu boli nájdené počas prehľadávaní skladov a boli ukryté aj medzi zásielkami oblečenia. V decembri úrady našli prepašovanú žltú cibuľu v hodnote viac než 830-tisíc eur, ktorá bola označená ako blúzky, papuče a rôzne domáce potreby. Niekoľko dní predtým bolo 5 ton cibule nájdených aj medzi pečivom.
The Guardian zhŕňa súčasnú situáciu a vzácnosť tejto zeleniny na Filipínach virálnou fotkou, na ktorej má nevesta v deň svadby v rukách kyticu z cibule. Na túto jedinečnú kyticu, ktorá váži 3 až 4 kilogramy, svadobčania minuli v prepočte približne 253 eur. Miestnym médiám povedali, že po ukončení slávnosti každému z hostí kus vzácnej cibule darujú.
MOST EXPENSIVE BOUQUET BA KAMO? ? ? This couple from Iloilo spiced up their wedding with a unique onion bouquet! Bride…
Uverejnil používateľ Philippine Star Pondelok 23. januára 2023
Obchodníci a farmári však už toľko zmyslu pre humor nemajú. 65-ročný prezident Filipín Bongbong Marcos Jr. označil infláciu potravín v krajine za mimoriadnu situáciu. Podľa profesora Leonarda Lanzonu z Ateneo de Manila University dosiahli náklady na kilogram cibule v decembri až 720 filipínskych pesos (12 eur).
To je viac ako minimálna denná mzda v regióne Manily, hlavného mesta štátu, ktorá je na úrovni 533 až 570 pesos (9 – 9,50 eur). Prudký nárast cien sa okrem cibule dotkol aj vajec či cukru. Prezident Marcos Jr. sa pri nástupe vymenoval aj za tajomníka poľnohospodárstva a sľúbil, že podporí produkciu v čase, keď sa globálne ceny potravín zvýšia.
Cibuľa je taká drahá, že sa pašuje ako drogy. Pár dní dozadu prichytili pri pašovaní cibule letušky filipínskych aerolínií, upozorňuje Jerusalem Post. V kufroch mali až 27 kíl tejto lukratívnej zeleniny, no pašovali aj cesnak, zemiaky, mrkvu či dokonca čučoriedky. Filipíny majú pre dovoz potravín pomerne prísne pravidlá.
Ceny na trhoch sú oveľa vyššie
Odborníci a farmári cibuľovú krízu odôvodňujú nedostatkom chladiarní či rastúcim dopytom po skončení pandémie, pašovaním a vplyvom prírodných katastrof.
Lanzona má podozrenie, že príčinou krízy je skôr distribúcia ako ponuka. Podľa jeho slov mnoho menších a stredných podnikov bolo počas pandémie zatvorených, čo potenciálne narušilo trh a poskytlo „väčším hráčom na trhu vyššiu moc“.
Marcos Jr. v minulosti kritizoval dovoz potravín, no na začiatku tohto mesiaca povolil dovoz 21 060 metrických ton cibule. Prvá zásielka na Filipíny dorazila pred pár dňami, avšak podľa farmárov ide o neskorú záchranu situácie. Cibuľa podľa nich príde až vtedy, keď budú miestni farmári zbierať úrodu.
Zástupcovia farmárov tvrdia, že už teraz čelia obrovskému boju o to, aby sa udržali nad vodou. Jedna skupina dokonca spravodajskej stránke Rappler povedala, že ceny, ktoré sú za cibuľu účtované na manilských trhoch, sú oveľa vyššie, ako za ne platia farmári.

Prezident chce kombinovať dovoz a podporu domácich
Na nedávnom senátnom pojednávaní o tejto kríze jedna vdova opísala, ako si jej manžel vzal život po tom, čo im úrodu zničila invázia armádneho červa, čím sa rodina zadlžila. Vo farmárčení sa snažila pokračovať, no život jej znepríjemnili búrky.
Filipínske Ministerstvo poľnohospodárstva chce minimalizovať dopad na miestnych farmárov obmedzeniami voči dovozu zo zahraničia. Prezident v rozhovore pre CNN Philippines povedal, že neexistuje iná možnosť ako dovážať, ale zameria sa aj na zlepšenie domácej výroby a potlačenie pašovania.
„Myslím si, že najlepším spôsobom, ako vyriešiť tento problém, je umožniť farmárom obchodovať priamo so spotrebiteľmi. Určite budú farmári niesť väčšinu bremena,“ hovorí Lanzona, ktorý zároveň dodal, že by sa mala vláda zamerať na poskytnutie technológie farmárom, aby sa mohli dostať na trh.
Čítaj viac z kategórie: Zo sveta
Zdroje: The Guardian, CNN Philippines, Facebook/Philippine Star, Jpost