Kľúč k mieru na Ukrajine leží v rukách vzdialenej veľmoci: Putin ani Trump hlavné slovo nemajú

Vojna na Ukrajine sa často opisuje cez boje na fronte či politické rozhodnutia Moskvy a Západu. Realita však môže byť zložitejšia. O jej ďalšom vývoji môže výrazne rozhodovať aj politik, ktorý sa nachádza tisíce kilometrov od bojiska. O tejto perspektíve informoval aj nemecký týždenník Focus.

Bojisko nie je jediným miestom

Každý kilometer frontovej línie znamená straty na životoch, technike aj čase. Rusko sa na mnohých úsekoch frontu zakopalo, poučilo sa z predchádzajúcich chýb a vybudovalo viacvrstvovú obranu. Ukrajinská armáda síce pokračuje v bojoch s veľkým odhodlaním, no zároveň čelí vojenskej stratégii, ktorá uprednostňuje vytrvalosť a trpezlivosť pred rýchlym pohybom.

Ak sa však pozeráš iba na samotnú frontovú líniu, môžeš prehliadnuť širšie geopolitické zmeny, ktoré konflikt formujú. Podľa analýzy sa totiž budúcnosť vojny nerozhoduje len v oblastiach ako Doneck či Záporožie. Významnú úlohu zohráva aj Peking. Táto skutočnosť je dôležitá aj pre nemeckého kancelára Friedricha Merza (CDU), ktorý v tom čase navštívil Čínu.

Čínska podpora Moskvy

Čína dnes nefunguje len ako vzdialený pozorovateľ konfliktu. Prezident Si Ťin-pching sa podľa analýzy jasne postavil na stranu Moskvy – či už diplomaticky, ekonomicky alebo rétoricky. Peking síce oficiálne hovorí o neutralite, mierových iniciatívach a potrebe dialógu, no v praxi podľa textu pomáha Rusku zmierňovať dopady západných sankcií.

Robí to napríklad udržiavaním obchodných tokov alebo signálom smerom ku Kremľu, že Moskva v konflikte nezostáva izolovaná. Pre Si Ťin-pching tvoria Čína a Rusko jadro novej svetovej rovnováhy, v ktorej by mal Peking zohrávať vedúcu úlohu.

Kľúčové rozhodnutie v Pekingu

Ruská ekonomika je dnes viac závislá od Číny než kedykoľvek predtým. Energetické suroviny smerujú na východ, technologické komponenty sa do krajiny dostávajú nepriamo a finančné transakcie sa realizujú mimo západného systému. Bez tejto podpory by sa podľa analýzy vojnový aparát Vladimira Putina výrazne spomalil.

Ak by sa však Si Ťin-pching rozhodol takúto podporu ukončiť alebo ju výrazne obmedziť, situácia by sa mohla rýchlo zmeniť. Rusko by v priebehu niekoľkých týždňov pocítilo silný ekonomický tlak, vojenská výroba by sa spomalila a politický manévrovací priestor Kremľa by sa zmenšil. Konflikt, ktorý dnes pôsobí nekonečne, by tak mohol získať jasnejší časový horizont.

Si Ťin-pching pritom podľa analýzy nekoná z lojality, ale z pragmatického výpočtu. Peking zvažuje, či sú výhody partnerstva s Moskvou väčšie než cena medzinárodnej izolácie. Čím dlhšie vojna trvá a čím brutálnejšie prebieha, tým vyššie môžu byť tieto náklady.

Pre Európu z toho vyplýva konkrétna úloha. Ak chce skrátiť konflikt, nestačí len dodávať zbrane či muníciu. Potrebuje aj premyslenú politiku voči Číne, ktorá bude kombinovať ekonomickú spoluprácu s jasnými hranicami tam, kde Peking podporuje Moskvu.

Na konci tak nemusí o načasovaní konca vojny rozhodovať iba vývoj na bojisku. Významnú úlohu môže zohrávať aj strategické rozhodovanie lídra v Pekingu.

Rastúca spolupráca Pekingu a Moskvy

Debata o úlohe Číny vo vojne na Ukrajine sa v posledných rokoch čoraz viac prehlbuje. Okrem politických rozhodnutí v Pekingu totiž rastie aj rozsah spolupráce medzi Čínou a Ruskom. Na tento vývoj upozornil aj analytický web Carnegie Endowment.

Spojené štáty aj Európa sú podľa analýzy čoraz netrpezlivejšie voči postupu Číny. Stále jasnejšie sa ukazuje, že Peking pomáha Moskve pokračovať vo vojne tým, že poskytuje ekonomickú aj vojenskú podporu.

Európske kroky voči Číne však zatiaľ zaostávajú za kritickými vyhláseniami. Koncom októbra sa predseda Európskej rady António Costa stretol s čínskym premiérom Li Čchiangom a vyjadril nespokojnosť s prísnejšími čínskymi exportnými kontrolami surovín a technológií. Zároveň vyzval Peking, aby pomohol ukončiť vojnu. Ako povedal: „Vyjadril som očakávanie EÚ, že Čína pomôže ukončiť vojnu.“

Ekonomická opora ruskej vojny

Koncom októbra sa stretli aj čínsky prezident Si Ťin-pching a americký prezident Donald Trump. Diskutovali o obchode aj o Ukrajine. Trump po rokovaní uviedol, že „Ukrajina sa objavila veľmi silno“ v diskusii a že sa dohodli „spolupracovať, aby zistili, či môžu niečo dosiahnuť“. Zároveň dodal, že „bojujú a niekedy ich musíte nechať bojovať“.

Tieto stretnutia podľa analýzy ukazujú rozdiel medzi očakávaniami Západu a realitou rastúcej spolupráce medzi Pekingom a Moskvou. Čína totiž poskytuje Rusku obchodnú a finančnú podporu, ktorá výrazne pomáha jeho ekonomike počas vojny.

Od roku 2022 sa bilaterálny obchod medzi oboma krajinami prudko zvýšil. Po rekordných 245 miliardách dolárov v roku 2024 by mal dosiahnuť približne 230 až 235 miliárd dolárov aj v ďalšom období. Takmer tretina ruského zahraničného obchodu sa dnes realizuje v čínskych jüanoch, pričom pred inváziou to boli len dve percentá.

Hybridné operácie a technológie

Podľa nemeckého ministerstva zahraničných vecí sa až 80 percent obchádzania sankcií spája s čínskymi subjektmi. Čína zároveň získava ekonomickú výhodu tým, že ruskú ekonomiku čoraz viac prepája so svojou.

Spolupráca však nekončí len pri obchode. Čínske lode boli napríklad spájané s incidentmi v Baltskom mori, kde došlo k poškodeniu podmorských káblov. Zároveň sa objavujú správy o kybernetických útokoch a špionáži zameranej na európske vlády a infraštruktúru.

V ruských dronoch a raketách sa navyše nachádzajú čínske komponenty, ktoré sa do krajiny dostávajú cez sprostredkovateľské firmy. Čínske stroje, optika či laserové technológie sa podľa analýzy čoraz častejšie využívajú aj v ruskom obrannom priemysle.

Ak západné krajiny neprijmú rozhodnejšie opatrenia, môže podľa autorov analýzy čínska ekonomická a technologická podpora ďalej oslabovať účinnosť sankcií voči Rusku a umožniť Moskve pokračovať vo vojne s nižšími nákladmi.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy