Koalícia chce zásadnú zmenu rokovacieho poriadku: Sankcie vo výške mesačného platu aj limity v rozpravách

Rozpravy v parlamente môžu prejsť zásadnou zmenou. Rokovanie o zákonoch v Národnej rade by sa mohlo v budúcnosti riadiť konkrétnym časovým limitom.

Gašpar navrhuje časové limity v rozpravách a sankcie

Každý poslanecký klub aj nezaradení poslanci by mali mať na diskusiu o zákone určený čas, ktorý by si medzi sebou museli rozdeliť. V rozhovore pre TASR to uviedol podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD). 

Zmena by mala byť súčasťou novely rokovacieho poriadku, o ktorej má parlament rokovať na začiatku januárovej schôdze. Gašpar hovorí o problémoch s obštrukciami zo strany opozície, naposledy pri rokovaniach o zákone o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO), ktoré sa pretiahli na niekoľko dní. Podľa jeho slov podobný systém už funguje aj v Európskom parlamente.

Podpredseda parlamentu uviedol, že ak by sa určil priemerný časový limit, čas by sa podľa neho rozdelil medzi jednotlivé poslanecké kluby, ktoré by si samy rozhodli, koľko času dostane každý poslanec – niektorému by mohlo stačiť len niekoľko minút, iný by mohol vystupovať aj dlhšie.

Podľa Gašpara sa plánuje aj upraviť výška sankcie za vykázanie z rokovacej sály, ktorá by po novom mala predstavovať sumu rovnajúcu sa mesačnému platu.

Prieskum: Voľby by vyhralo Progresívne Slovensko, Smer zaostáva o vyše 6 %

Ak by sa parlamentné voľby uskutočnili v decembri, zvíťazilo by hnutie Progresívne Slovensko. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre  JOJ 24. Ten sa uskutočnil od 9. do 16. decembra 2025 na vzorke 1 000 respondentov. 

Prieskum zároveň ukázal, že značná časť verejnosti stále nevie, komu by odovzdala svoj hlas – až 18,8 % opýtaných sa nedokázalo rozhodnúť, ktorú stranu voliť. Ďalších 14,3 % respondentov uviedlo, že by sa volieb nezúčastnilo, a 2,7 % odmietlo odpovedať.

Medzi rozhodnutými voličmi, ktorí by sa volieb zúčastnili a vedeli si vybrať konkrétnu stranu, bolo 63,4 %. Z ich odpovedí vychádza volebný model, ktorý odráža rozloženie síl medzi jednotlivé politické subjekty.

Volebnému modelu dominuje Progresívne Slovensko so ziskom 23,6 % hlasov. Na druhom mieste by skončila strana Smer-SD so 17 % a tretí by bol Hlas-SD s podporou 9,6 % voličov. Ďalej nasleduje Hnutie Slovensko s podporou 8,9 % a SaS, ktorú by volilo 7,4 % respondentov. Do parlamentu by sa dostala aj Republika so ziskom 7 %, KDH so 6,6 % a Demokrati s podporou 5,4 %.

Pod hranicou vstupu do parlamentu by sa ocitla SNS s 4,7 % hlasov, nasledovaná Maďarskou alianciou s 3,9 %, Právom na pravdu s 2,5 % a Sme rodina s 2,2 %. Ostatné strany dosiahli zisk pod 1 %.

Rozdelenie mandátov

Prepočet volebných výsledkov na mandáty ukazuje, že Progresívne Slovensko by získalo 41 kresiel v parlamente. Smer-SD by obsadil 30 mandátov a Hlas-SD 17. Hnutie Slovensko by malo 16 poslancov, SaS 13, KDH a Republika po 12 a Demokrati 9 mandátov.

Tento mandátový rozpis ukazuje rozmanitosť politického spektra a naznačuje, že zostavenie vlády by si vyžadovalo viacero koaličných dohôd.

Keďže SNS by sa do parlamentu nedostala, súčasné koaličné strany Smer-SD a Hlas-SD by na zostavenie vlády potrebovali ďalšieho koaličného partnera. Naopak, PS spolu so SaS, KDH a Demokratmi by mali dohromady 75 mandátov.

Prieskum bol realizovaný agentúrou AKO telefonickou metódou CATI a jeho výskumná vzorka bola reprezentatívna voči dospelej populácii Slovenska z hľadiska veku, pohlavia, vzdelania, kraja aj národnosti. Respondenti neboli informovaní o zadávateľovi prieskumu, pričom výsledky boli spracované v súlade s medzinárodne uznávanými štandardmi kvality, čím sa zabezpečila ich objektivita a spoľahlivosť.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality