Kongres zverejní celý Epsteinov spis. Trump ustúpil tlaku a dokumenty môžu odhaliť nové politické väzby

Podľa denníka Politico sú predstavitelia Bieleho domu presvedčení, že aj keď Kongres odhlasuje zverejnenie všetkých dokumentov k prípadu Jeffreyho Epsteina, kontroverzia sa tým neskončí. Jeden z predstaviteľov administratívy, citovaný anonymne, hovorí: „Ľudia v tejto krajine úprimne veria, že federálna vláda má zoznam p∗dofilov, ktorí pracovali s Jeffreym Epsteinom. A to jednoducho nie je pravda.“

Snemovňa reprezentantov môže o zákone, ktorý nariaďuje sprístupnenie záznamov ministerstva spravodlivosti k prípadu Epstein, hlasovať veľmi rýchlo. Podľa Politico sa očakáva, že Senát legislatívu takisto podporí a prezident ju podpíše.

Zákon prichádza po mesiacoch, keď republikánske vedenie hlasovanie odkladalo, pričom Biely dom vyvíjal tlak, aby sa návrh vôbec nedostal na stôl. Nakoniec však prevládlo presvedčenie, že odpor už nie je politicky udržateľný.

Trumpov obrat: od útokov na „pasce Demokratov“ k podpore zákona

Televízia CNN opisuje, že Donald Trump prestal bojovať proti zverejneniu spisov až v momente, keď mu poradcovia a spojenci otvorene povedali, že hlasovanie v Snemovni neudrží. Hrozilo mu poníženie na vlastnej pôde – značná časť republikánskych poslancov bola pripravená hlasovať za návrh aj proti jeho vôli.

Trump preto v nedeľu večer zmenil kurz a oznámil, že zákon podporí. „Samozrejme, že by som to podpísal,“ odpovedal v Oválnej pracovni na otázku CNN, či je pripravený legislatívu schváliť.

Ešte predtým pritom na platforme Truth Social písal, že „Demokrati sa pokúšajú znova otvoriť Epsteinovu frašku“ a varoval, že „iba veľmi zlí alebo hlúpi republikáni“ by na túto pascu naskočili. Podľa CNN išlo o zriedkavý moment ústupu pre prezidenta, ktorý je zvyknutý skôr ohýbať politickú scénu podľa seba.

Konšpirácie, „zoznam klientov“ a právne limity zverejňovania

Podľa Politico zostáva Trump osobne frustrovaný z toho, že kauza Epstein neustále odvádza pozornosť od agendy, ktorú chce presadzovať, a že Demokrati ju používajú ako politickú muníciu. Rovnako mu prekáža, že v kampani za zverejnenie spisov zohrali výraznú rolu aj jeho vlastné spojenkyne, vrátane Marjorie Taylor Greene.

Šéf výboru Snemovne pre dohľad James Comer označil ďalšie kroky Kongresu za „show vote“ a pripomenul, že „ministerstvo spravodlivosti už odovzdalo všetko, čo podľa zákona môže“. Biely dom to potvrdzuje: „Predstava, že federálna vláda skrýva dokumenty, ktoré môže legálne zverejniť, je omyl,“ cituje Politico vysokého predstaviteľa administratívy.

Situáciu skomplikovalo aj februárové vyhlásenie ministerky spravodlivosti Pam Bondiovej na televízii Fox News, že údajný „zoznam klientov“ má „na stole“. Popri tlaku Kongresu spustil Trump podľa CNN aj vyšetrovanie väzieb Epsteina na osobnosti, ako sú bývalý prezident Bill Clinton či ekonóm Larry Summers, hoci žiadna z nich nie je obvinená z trestnej činnosti. Otvorené vyšetrovanie môže zároveň ovplyvniť, aké dokumenty bude ochotné ministerstvo spravodlivosti vydať.

Slovenská stopa: Epstein a Lajčákova ministerská adresa

Nové časti tzv. Epstein files pritiahli pozornosť aj na Slovensku. Ako sme písali v tejto reportáži, v e-mailoch, ktoré zverejnil Kongres USA, sa opakovane objavuje meno Miroslava Lajčáka, dnes poradcu premiéra Roberta Fica. V jednej zo správ adresovaných Stevovi Bannonovi opisuje Epstein „mirovi lajcaka“ ako človeka, ktorý je podľa neho „predsedom OSN“ a mohol by „riadiť európsky projekt“, pričom dodáva, že jeho vláda „padne tento týždeň – podľa plánu“.

V komunikácii z roku 2019 ho označuje ako „súčasného slovenského ministra zahraničných vecí, predsedu OBSE a bývalú hlavu OSN“ a dodáva vetu: „A čo je najdôležitejšie. Priateľ.“

Doteraz zverejnené dokumenty neukazujú prepojenie Lajčáka na s∗xuálne zločiny, za ktoré bol Epstein odsúdený; jeho meno sa objavuje výlučne v súvislosti s politickými otázkami a zahraničnou politikou. Korešpondencia však pochádza z jeho ministerskej e-mailovej adresy a ukazuje, že Epstein ho považoval za dôležitý kontakt v Európe.

Ďalšie zverejňovanie môže rozšíriť obraz Epsteinových politických sietí

Podľa Politico sa Epstein v komunikácii nesústredil len na americkú scénu. V listoch napríklad píše Thorbjørnovi Jaglandovi, že ak chce Rusko pochopiť Donalda Trumpa, šéf diplomacie Sergej Lavrov by mal „získať prehľad tak, že sa porozpráva so mnou“ a odvoláva sa aj na rozhovory s ruským veľvyslancom pri OSN Vitalijom Čurkinom.

Tieto záznamy vytvárajú obraz finančníka, ktorý sa snažil vystupovať ako človek s prístupom k politickým elitám v USA aj Európe – od Trumpa, cez Bannona až po diplomatov typu Lajčák.

Ak Kongres a ministerstvo spravodlivosti pristúpia k ďalšiemu zverejňovaniu spisov, môže sa obraz týchto politických väzieb ďalej spresniť – vrátane toho, do akej miery išlo o reálne kontakty a do akej miery o Epsteinovu sebaprezentáciu.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie