Konsolidácia je zatiaľ len na papieri. Problémy, ktoré z nej vyplynú, budeme znášať v nasledujúcich rokoch (KOMENTÁR)

Konsolidácia verejných financií je hlavnou témou na Slovensku, resp. mala by ňou byť. Napriek tomu, že ju prekrývajú aktuálne spoločenské vojny o počte pohlaví a nadradenosti slovenskej legislatívy nad inou, toto je podstata nášho fungovania. Ekonomika je kľúčová. A to už roky, aj napriek snahe politikov prekryť ju nepodstatnými problémami. 

Je potrebné konštatovať, že konsolidovať verejné financie sa na Slovensku nedarí. Takmer vôbec. Ak by som mal hyperbolizovať, tak sa nám podarilo začať, ale nenapredujeme, nemáme výsledky. To, čo sa urobilo doteraz, je problematické a to, čo vláda pripravuje na ďalší rok, spôsobí v ekonomike stagnáciu. Prinesie to len ďalšie a ďalšie konsolidácie. 

Konsolidácia v praxi

Aby som vysvetlil svoj postoj, je potrebné si uviesť, čo to konsolidácia vlastne je. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť akademicky uvádza: „Ekonómovia a inštitúcie pod konsolidáciou rozumejú trvalé znižovanie deficitu a za týmto účelom referujú na zmenu štrukturálneho deficitu, čo je trvalá časť deficitu (deficit očistený o jednorazové opatrenia a vplyv hospodárskeho cyklu na príjmy a výdavky verejných financií). Zjednodušene sa pod konsolidáciou rozumie medziročné zlepšenie štrukturálneho deficitu a pod dekonsolidáciou pravý opak, teda zhoršenie.“

Aby som to preložil do ľudskej reči, ide o proces zameraný na štrukturálny deficit. Z definície ide o trvalejšiu snahu a má ísť o medziročné zlepšenie. Nejde teda len o proces, ale aj o jeho výsledok. Konsolidácia, akú vidíme dnes, spĺňa na prvý pohľad úvodnú časť tejto definície. Je to trvalý proces, ktorý trvá už tretí rok. Poďme sa však pozrieť na výsledky, aby sme zistili, či ich aj plní. 

„Vláda si v strednodobom pláne stanovuje záväznú trajektóriu rastu čistých výdavkov na 4 roky, aby do konca volebného obdobia deficit klesol k 3 % HDP a verejný dlh sa stabilizoval,“ konštatuje Ministerstvo financií SR v dokumente Národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Slovenskej republiky na roky 2025-2028, ktorý pochádza už z dielne aktuálnej vlády. 

Aktuálne údaje

K augustu 2025 dosiahol štátny rozpočet hotovostný schodok vo výške 4,3 miliardy eur, čo predstavuje medziročné zlepšenie hospodárenia o 345,7 mil. eur (+7,4 %). Tento vývoj naznačuje, že Slovensko sa nachádza na opatrnej a veľmi miernej trajektórii konsolidácie verejných financií.

Príjmová stránka rozpočtu sa vyvíja priaznivo – príjmy medziročne narástli o 14,4 % najmä vďaka vyšším daňovým výnosom (+13,1 %). Kľúčové boli najmä DPH (+681,6 mil. eur) a dane z príjmov právnických osôb (+226,1 mil. eur), čo odráža predovšetkým infláciu a rastúcu spotrebu. Dôležité je tiež, že daň z príjmov fyzických osôb rástla aj napriek vyšším transferom v územnej samospráve, čo poukazuje na rast výšky príjmov.

Významný prínos zaznamenali aj príjmy z EÚ fondov, ktoré medziročne narástli o 73 %, ako aj dividendy (+40,6 %). Naopak, ostatné nedaňové príjmy mierne klesli, najmä kvôli nižším úrokovým a kapitálovým príjmom.

Na výdavkovej strane tiež došlo k medziročnému rastu (+8,7 %). Ten bol ovplyvnený najmä vyššími nákladmi na obsluhu štátneho dlhu (+38,7 %) a výrazným čerpaním financií z Plánu obnovy a odolnosti (+267,9 %). Práve Plán obnovy môže v ďalších rokoch zmierniť tlak na domáce zdroje. Pozitívne je zníženie transferu Sociálnej poisťovne o 400 miliónov eur, čo môže signalizovať stabilizáciu jej hospodárenia.

Z hľadiska konsolidácie možno súčasný vývoj hodnotiť nie ako krok, určite nie skok, ale skôr nasmerovanie. Áno, správnym smerom – príjmy rastú rýchlejšie ako výdavky a deficit klesá. Na potrebe konsolidácie sa zhodujú ekonómovia naprieč ich zameraniami. Problémom však zostáva udržateľnosť prijatých opatrení a výhľad do budúcnosti. 

Problémom je čas

Tento vývoj prichádza v čase, keď sa slovenská ekonomika dostáva do obdobia stagnácie. Aktuálne aj výhľadové makroekonomické indikátory naznačujú, že rast HDP sa tento rok pravdepodobne nezvýši nad 1 % a v roku 2026 by mal dosiahnuť len 0,5 %.

Dôvodom je kombinácia viacerých nepriaznivých faktorov. Exportne orientovaná ekonomika Slovenska trpí pod vplyvom slabého vonkajšieho dopytu, zvýšených ciel a silnejšieho eura. Súčasne sa začína prejavovať aj tlmiaci efekt rozpočtových opatrení. Vládou predstavený konsolidačný balíček, ktorý má ambíciu znížiť deficit verejných financií pod 4,3 % HDP v roku 2026, bude pôsobiť brzdiaco na ekonomiku, keďže len malá časť výnosu má byť použitá na kompenzačné opatrenia.

To sa môže prejaviť nielen v nižšom raste, ale aj na trhu práce. Očakáva sa pokles zamestnanosti, ktorý môže v horizonte troch rokov dosiahnuť až 30-tisíc pracovných miest. Na druhej strane, menší tlak na trh práce môže pomôcť tlmiť rast miezd a inflačné tlaky. Inflácia by tak mala v roku 2026 klesnúť k úrovni 3,5 %, hoci riziká sú tu stále prítomné – najmä v súvislosti s možnou dereguláciou cien energií.

Z dlhodobého pohľadu je však pozitívne, že vláda sa pustila do potrebného ozdravovania verejných financií. Napriek tomu, že sa jej zatiaľ nedarí zastaviť rast zadlžovania sa, konsolidačné úsilie znižuje tlak na rozpočet a zvyšuje dôveryhodnosť fiškálnej politiky. Na stabilizáciu dlhu však bude nevyhnutné v konsolidácii pokračovať aj po roku 2026.

Hodnotenie konsolidácie

Hoci sa o konsolidácii verejných financií na Slovensku veľa hovorí, jej reálne výsledky zatiaľ zaostávajú za očakávaiami. Je to proces, ktorý si vyžaduje nielen deklarácie, ale najmä konkrétne a trvalé znižovanie štrukturálneho deficitu. Doterajší vývoj síce formálne naznačuje isté zlepšenie, keď deficit štátneho rozpočtu ku koncu augusta 2025 klesol medziročne o 345,7 milióna eur, no pri bližšom pohľade ide len o veľmi mierny pokrok.

Z pohľadu reálnej ekonomiky je skutočnou konsolidáciou len zníženie štrukturálneho deficitu, teda dlhodobo udržateľného rozdielu medzi príjmami a výdavkami. V tomto kontexte je zníženie hotovostného schodku len čiastočným signálom. Ak aj vláda deklaruje svoj záväzok znížiť deficit pod 3 % HDP do konca tohto volebného obdobia, aktuálny stav tomu zatiaľ nezodpovedá. Skôr než o konsolidáciu tak zatiaľ ide o nasmerovanie ku konsolidácii. To už aj naznačil aj minister financií svojou revíziou cieľa schodku nad 4 %.

Pozitívne je, že príjmy štátneho rozpočtu rastú rýchlejšie ako výdavky – najmä vďaka vyšším daňovým výnosom a prílevu finančných prostriedkov z EÚ. Výdavková strana však zostáva problematická – rast výdavkov o 8,7 % ťahajú najmä náklady na obsluhu dlhu a výdavky z Plánu obnovy. Efektívne škrty, ktoré by znížili štrukturálny deficit, zatiaľ nevidíme.

Cena Bitcoinu po náhlom poklese stagnuje. Nastane v októbri obrat?

Problémy  nemiznú, ale pribúdajú

Kľúčovým problémom zostáva načasovanie konsolidácie. Vláda sa do ozdravovania financií pustila v čase, keď slovenská ekonomika stagnuje a výhľad na najbližšie roky je slabý. S rastom HDP pod 1 % a tlakom na zamestnanosť existuje reálne riziko, že konsolidačné opatrenia ešte viac oslabia už aj tak krehkú domácu ekonomiku. Navyše, bez výraznejších výdavkových reforiem môže byť tlak na zadlženosť dlhodobo neudržateľný a pomer dlhu k HDP opäť porastie.

Konsolidácia sa formálne začala. Výsledky však zatiaľ nie sú presvedčivé. Zníženie deficitu je pomalé, štrukturálne zmeny obmedzené a riziká spojené s hospodárskym vývojom sú vysoké. Skutočná konsolidácia verejných financií tak ešte len čaká na svoje naplnenie. Bude si vyžadovať tvrdšie rozhodnutia, než aké vidíme dnes. A to nevieme, v akom stave bude vtedy európska aj globálna ekonomika. 

Čítaj viac z kategórie: Názory a komentáre