Konsolidácia nespĺňa očakávania: Vyššie dane neprinášajú štátu vyššie zisky

Štát hovorí o šetrení, no čísla zatiaľ ani zďaleka nepripomínajú úspešnú konsolidáciu verejných financií. Aj keď daňové príjmy Slovenska medziročne narástli, oproti plánu na rok 2025 chýbajú verejným financiám stovky miliónov až miliardy eur.

Inými slovami: opatrenia majú priniesť viac peňazí do rozpočtu, no realita ukazuje, že kasa sa neplní tak, ako si vláda stanovila. Kde nastal problém? Jedna časť odpovede môže byť v tom, že vyššie dane neznamenajú automaticky vyššie výnosy – najmä keď firmy a domácnosti menia správanie, ekonomika spomaľuje a daňový základ sa zmenšuje. Analytička Klubu 500 Diana Motúzová v analýze pre SITA približuje, čo sa deje pod povrchom poslednej konsolidácie.

Konsolidácia verejných financií sa ocitá v problémoch už vo svojej počiatočnej fáze. Napriek tomu, že daňové príjmy v minulom roku vzrástli o 2,3 miliardy eur, v porovnaní s rozpočtovým plánom na rok 2025 zaostali o približne 1,8 miliardy eur, čo predstavuje 8-percentný výpadok. Tento znepokojujúci trend naznačuje, že zavedené opatrenia neprinášajú očakávané výsledky.

Platíme vyššie dane, no štát má menej peňazí

Daň z finančných transakcií, ktorá mala byť významným zdrojom dodatočných príjmov, podľa slov odborníčky výrazne zaostáva za očakávaniami. Jej výnos je oproti plánu nižší o 235 miliónov eur, čo predstavuje až 41-percentný výpadok. Tento rozdiel môže byť spôsobený buď nadhodnotenými pôvodnými odhadmi, alebo rýchlou adaptáciou ekonomických subjektov, ktoré zmenili svoje platobné toky či optimalizovali svoje finančné správanie.

Podobne aj daň z príjmov právnických osôb napriek zvýšeným sadzbám zaostala za plánom o viac ako 414 miliónov eur. Tento vývoj potvrdzuje, že samotné zvyšovanie daňových sadzieb automaticky nezaručuje vyššie príjmy, a to najmä v prostredí klesajúcej ziskovosti firiem, nižšej investičnej aktivity alebo zvýšenej daňovej optimalizácie.

Nesúlad medzi realitou konsolidácie a očakávaniami

„Pri konsolidácii nerozhoduje, či príjmy rastú samy od seba, ale či rastú tak, ako s nimi počíta rozpočet,“ upozorňuje Motúzová.

Celkový výpadok príjmov oproti plánu dosahuje vyše 366 miliónov eur. Tento rozdiel by bol ešte výraznejší, nebyť vyšších nedaňových príjmov, najmä dividend, grantov a transferov z EÚ. Problémom je, že ide prevažne o jednorazové zdroje, ktoré nemôžu dlhodobo nahradiť stabilné daňové výnosy.

Najvýraznejší výpadok zaznamenala daň z pridanej hodnoty, ktorá mala byť kľúčovým pilierom príjmovej konsolidácie. Výnos z DPH zaostal za plánom takmer o miliardu eur, čo signalizuje slabšiu spotrebu domácností a celkové spomalenie ekonomiky.

Tento vývoj možno vysvetliť pomocou princípu Lafferovej krivky – po prekročení určitej hranice daňových sadzieb sa ďalšie zvyšovanie daní nemusí prejaviť vo vyšších príjmoch, pretože sa súčasne zmenšuje daňový základ.

Budúcnosť verejných financií je pod tlakom

Aktuálna situácia vyvoláva vážne otázky o ďalšom smerovaní verejných financií. Vláda síce avizovala pokračovanie konsolidačných opatrení, no ak už teraz vyššie dane neprinášajú plánované výnosy, budúca konsolidácia bude musieť byť podľa slov odborníčky objemovo väčšia, ako sa pôvodne predpokladalo. Inak povedané, štát bude musieť hľadať ďalšie zdroje príjmov alebo ešte výraznejšie škrtať.

Slováci zaostávajú za Západom: Majú nižšie úspory, menej investujú a boja sa úverov (ODBORNÍK)

Bez systémových zmien na výdavkovej strane a bez opatrení podporujúcich ekonomický rast a rozšírenie daňového základu sa riziko prehlbuje. Ak sa ekonomika spomaľuje a spotreba či ziskovosť firiem klesá, rozpočet má čoraz menší priestor na manévrovanie. Konsolidácia sa tak môže stávať nielen bolestivejšou, ale aj menej efektívnou, čo predstavuje vážnu hrozbu pre stabilitu verejných financií v nasledujúcich rokoch.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika