Konsolidácia zaútočila na účty Slovákov: Mesačne prišli o desiatky eur (TABUĽKA)

Konsolidačné opatrenia, ktoré vstúpili do platnosti 1. januára 2026, sa prejavili hneď na januárových výplatách zamestnancov. Hoci hrubé mzdy zostali na rovnakej úrovni ako vlani, čisté príjmy sú nižšie. Dôvodom sú vyššie zdravotné odvody, ktoré sa dotýkajú všetkých pracujúcich bez výnimky.

Prvá výplata v roku 2026 priniesla mnohým zamestnancom nepríjemné prekvapenie. Aj keď mzdové podmienky zostali nezmenené, na účtoch sa im objavilo menej peňazí než v predchádzajúcom roku. Tretí konsolidačný balíček slovenskej vlády totiž zvýšil zdravotné odvody zo 4 na 5 % z hrubej mzdy.

Zdravotné odvody sa zvýšili o štvrtinu

Zdanlivo nepatrný nárast o jeden percentuálny bod znamená v praxi zvýšenie zdravotných odvodov až o 25 %. Pri priemernej mzde na úrovni 1 569 eur to znamená mesačne o 15,69 eura viac na zdravotnom poistení oproti minulému roku.

Podľa detailnej tabuľky, ktorú zostavil analytik a exminister Jozef Mihál, strácajú zamestnanci na čistej mzde v porovnaní s rokom 2025 rôzne sumy v závislosti od výšky hrubého príjmu. Pri hrubej mzde 700 eur je rozdiel 2,29 eura mesačne, pri 1 000 eurách už 4,73 eura. S rastúcou mzdou sa rozdiely zväčšujú.

zdroj: Jozef Mihál/relia.sk

Vyššia nezdaniteľná časť pokles miezd čiastočne zmierňuje

Čiastočne prepad čistého príjmu zmierňuje zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane, ktorá vzrástla z 479,48 na 497,23 eura mesačne, uvádzajú Danovky.sk. Vďaka tomu väčšina zamestnancov zaplatí mierne nižšie dane ako v minulom roku, čo čiastočne kompenzuje vyššie odvody.

Pri hrubej mzde 1 500 eur je výsledný mesačný pokles čistého príjmu približne 12,15 eura. Pri priemernom príjme 1 569 eur klesne čistá mzda o približne 12,71 eura mesačne, čo za celý rok predstavuje 152,52 eura.

Progresívne zdaňovanie zasiahlo vyššie príjmy

Zásadná zmena sa dotkla nadštandardne zarábajúcich. Okrem doterajších dvoch daňových pásiem s 19 a 25 % pribudli dve nové vyššie sadzby. Podľa konsolidačného balíka platí od januára 30 % daň pri hrubej mesačnej mzde nad 5 875 eur a 35 % sadzba pri príjme nad 7 302 eur.

Vyššia sadzba dane sa vždy vzťahuje len na tú časť príjmu, ktorá prekročí stanovenú hranicu. Systém je nastavený progresívne, čo znamená postupné zdaňovanie jednotlivých pásiem príjmu.

Zamestnanci na PN a rodičia na materskej zaplatia viac

Od januára v stúpila do platnosti aj ďalšia zmena, ktorá sa dotkne zamestnancov počas práceneschopnosti, ošetrovného alebo materskej dovolenky. Ak zamestnanec dostane počas týchto období od zamestnávateľa odmenu alebo doplatok mzdy, musí z tejto sumy odviesť sociálne odvody v plnej výške.

Z odmeny sa strhne 9,4 % za zamestnanca a zamestnávateľ odvedie ďalších 25,2 %. Doteraz boli zamestnanci, ktorí dostali mimoriadnu odmenu, počas poberania týchto dávok oslobodení od platby sociálnych odvodov. Výnimka sa zrušila a zamestnanci tak prídu o ďalšiu časť svojej mzdy.

Minimálna mzda vzrástla, ale čistý príjem klesol

Paradoxná situácia nastala pri minimálnej mzde. Hoci sa zvýšila zo 816 na 915 eur mesačne, vyššie odvody z konsolidačného balíka tento rast prekryli. Zamestnanec s minimálnou mzdou síce dostane vyššiu hrubú mzdu než vlani, ale jeho čistý príjem bude nižší, ako by bol bez konsolidačných opatrení.

Pri minimálnej mzde 915 eur je čistý príjem po konsolidácii približne 729 eur, zatiaľ čo bez konsolidačných zmien by to bolo asi 736 eur. V porovnaní s minuloročnou minimálnou mzdou 816 eur, ktorá prinášala čistých 652,27 eura, však stále ide o nárast.

Mikropodnikatelia ako terč: Zaplatia viac, ako zarobia

Jozef Mihál upozornil aj na nový fenomén, ktorý podľa neho nemá v európskej legislatíve obdobu – zavedenie minimálnych sociálnych odvodov vo výške 131 eur mesačne aj pre mikroživnostníkov s nízkym ročným príjmom. Dotkne sa to ľudí, ktorí si popri zamestnaní alebo na dôchodku privyrábajú hoci len pár stoviek mesačne.

„Môže sa stať, že človek, ktorý za rok vyfakturuje napríklad 3 000 eur, zaplatí do Sociálnej poisťovne viac, než si zarobí,“ upozornil analytik Mihál v relácii Startitup. Podľa jeho slov ide o likvidačné opatrenie, ktoré môže „zobrať vietor z plachiet“ tisíckam poctivých živnostníkov a prinútiť ich ukončiť podnikanie.

Zvýšenie odvodov bez záruky zlepšenia systému

Zvýšenie zdravotných odvodov zamestnancov z 4 na 5 % by podľa vlády malo priniesť do systému približne 400 miliónov eur ročne. Mihál však vysvetľuje, že tieto peniaze sa do zdravotníctva reálne nedostanú. Štát si totiž o rovnakú sumu zníži platby za svojich poistencov, ako sú deti, dôchodcovia či nezamestnaní.

„Zamestnanci tak platia viac, ale nemocnice ani zdravotníci neuvidia ani cent navyše. Toaletný papier si pacienti budú nosiť aj naďalej,“ podotýka sarkasticky. Opatrenie má síce okamžitý fiškálny efekt, no neprináša žiadne systémové zlepšenie kvality zdravotnej starostlivosti.

Politici šetria na ľuďoch, nie na sebe

Jednou z najväčších výčitiek Jozefa Mihála voči vláde Roberta Fica je selektívne šetrenie. Ako hovorí, konsolidačné opatrenia sa síce dramaticky dotýkajú obyčajných ľudí – zamestnancov, dôchodcov či živnostníkov – no výdavky na straníckych nominantov a luxusné nákupy pre úradníkov zostávajú nedotknuté.

„Máme 35 štátnych tajomníkov, nové ministerstvá a Mercedes pre pani Šimkovičovú. Ale ľuďom sa berú príplatky za sviatky a pridávajú sa pracovné dni,“ hovorí ostro. Podľa neho vláda namiesto hľadania efektivity len rozkladá zodpovednosť na ľudí, ktorí už aj tak bojujú s existenčnými problémami.

Ročný náklad stúpne až o 1 600 eur

Z jeho analýzy vyplýva, že živnostníci budú v tomto roku patriť medzi najviac zasiahnuté skupiny. Tí, ktorí za rok zarobia viac ako 9 144 eur, si od januára 2026 priplatia na odvodoch do Sociálnej poisťovne mesačne o 66,90 eura viac než predtým. Ročne to predstavuje približne 800 eur.

Oveľa horšie sú na tom však tí, ktorí si podnikaním privyrábajú len symbolicky. Od júla aj oni začnú platiť povinný minimálny odvod vo výške 131 eur mesačne – bez ohľadu na to, koľko zarobia. Ak by to platilo celý rok, ide až o 1 572 eur ročne. „To je suma, ktorá môže byť pre mnohých doslova existenčná. Hrozí zánik desiatok tisíc malých živností,“ varuje Mihál.

Namiesto reálnej podpory prichádza daňové dusenie

Slovenská vláda podľa neho stratila kontakt s realitou každodenného života drobných podnikateľov. Verejne síce hovorí o podpore malého a stredného podnikania, v praxi ich však zaťažuje novými odvodmi a povinnosťami. „Ako môže tá istá vláda hovoriť o podpore živnostníkov a zároveň im zasadiť takúto sekeru?“ pýta sa.

Upozorňuje aj na falošný obraz „sociálnej demokracie“, ktorý kabinet vytvára. Zároveň spochybňuje reálnu silu SNS v koalícii – podľa neho práve Andrej Danko kedysi dokázal vybojovať živnostníkom výhody ako paušálne výdavky, no dnes už zrejme v koalícii nemá dostatok vplyvu.

Menej sviatkov, rovnaká mzda, menej príplatkov

Ďalším z paradoxných krokov vlády je rušenie sviatkov bez náhrady. Ako Mihál vysvetľuje, zamestnanci budú musieť odpracovať viac dní za rovnakú mzdu – bez akéhokoľvek navýšenia. O to horšie sú na tom tí, ktorí sviatky bežne trávili v práci a dostávali za ne 100-percentný príplatok.

Ten im teraz vláda vzala. „Kde je ten sociálny princíp, na ktorý sa odvolávajú? Zobrali ľuďom voľno, zobrali im príplatky a sľubujú, že raz možno budeme mať štvordňový pracovný týždeň,“ hovorí ironicky Mihál. V skutočnosti sa podľa neho deje pravý opak, pracujúci budú platiť viac, pracovať viac a dostávať menej.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska