Kouč mentálnej odolnosti za mesiac prebehol 500 kilometrov: Opisuje bolesť aj techniky, ktoré mu pomohli vydržať

Väčšina ľudí si začiatkom roka dáva predsavzatia a Andrej Vozárik si vymyslel originálnu výzvu. Povedal si, že každý deň odbehne toľko kilometrov, koľko bude ukazovať dátum v kalendári.

Od jedného kilometra až po tridsaťjeden. Spolu viac ako 500 kilometrov za mesiac, 62,5 hodiny na nohách, teploty od mínus štrnásť do plus päť stupňov, sneh, ľad, bolesť kolena aj chodidla na hrane znesiteľnosti.

Ako kouč mentálnej odolnosti nehovorí o sile len z kníh či prezentácií. Rozhodol sa ju otestovať v praxi. 496 Challenge nebola o rekordoch ani o lajkoch, ale o konfrontácii s vlastnými limitmi. O dňoch, keď hlava kričala prestaň, a o momentoch, keď sa človek rozhodne urobiť ešte jeden krok.

V rozhovore otvorene hovorí o krízovom 28. dni, o pravidle jednej sekundy, o tom, čo sa stane, keď sa zlomí mentálna bariéra, aj o tom, prečo si vedome vyberá peklo ako tréningový priestor pre svoj život.

• Ako si každý deň posunúť hranice?
• Kedy sa telo zlomí a hlava musí rozhodnúť?
• Ako premeniť bolesť na výhodu?
• Ako vyzerá mentálna kríza v praxi?
• Čo rozhoduje o tom, či to vzdáš alebo vydržíš?
• Kedy prichádza najväčší zlom?
• Čo ti ukáže extrém o tebe samom?
• Dá sa odolnosť natrénovať?

Prečo si sa vôbec rozhodol ísť do niečoho tak extrémneho, ako je 496 Challenge? Bola to len športová výzva alebo za tým bolo niečo hlbšie, možno osobné?

Som človek, ktorý vyhľadáva najnáročnejšie veci a chce v nich obstáť. Viac ako tri roky som pracoval na odolnom nastavení mysle a chcel som si vyskúšať niečo naozaj náročné. Zistiť, z akého cesta skutočne som. Vedel som, že to môže inšpirovať aj ďalších ľudí, aby si plnili svoje sny, nech sú akokoľvek nepredstaviteľné alebo bláznivé.

Nie som žiadny extra bežec, len mám svojsky nastavenú myseľ a občas si chcem tým peklom vedome prejsť. Možno aj preto počas týchto výziev nie som v extrémnom strese, pretože to beriem ako niečo prirodzené, ako súčasť môjho bytia.

Koľko dní ti trvalo, kým ti došlo, že to bude oveľa ťažšie, ako si pôvodne čakal? Spomínal si zlom okolo 28. dňa, čo presne sa vtedy dialo?

Prvý signál, že to nebude jednoduché, prišiel asi po týždni. Telo začalo dávať najavo, že to bude bolieť. Na začiatku som si sám neveril, že to vydržím až do konca. Bolo tam veľa premenných, ktoré mohli zasiahnuť. Stratégia bola jasná: maj k tomu rešpekt, nepreceňuj sa a spoliehaj sa na svoje inštinkty. Deň za dňom.

Počas 28. dňa sa mi bežalo strašne. Zvolil som si 1,5-kilometrový okruh, ktorý som musel absolvovať osemnásťkrát. Bol to boj, nič nefungovalo. Takýto typ behu nazývam vôľový beh, keď pokračujem len silou vôle. Vedel som, že jeden deň to takto zvládnem, no zobralo mi to veľa energie.

Postupne som dokončoval jeden okruh za druhým. Vypli sa mi hodinky, takže som takmer celý kilometer bežal bez merania, čo človeka mentálne zrazí. Bolesť bola príšerná, bolelo ma všetko. Doslova som padal a znovu vstával. Krok za krokom som odmietol to vzdať. Keď som prišiel domov, cítil som sa na škále od 1 do 5, kde 5 je najhoršie, asi na 4 mínus. Tento deň ma však vnútorne extrémne posilnil. Prešiel som peklom a prežil som to. Povedal som si, že od zajtra už nič nebude problém. A tak sa aj stalo.

Popisuješ bolesť, limity, chvíle, keď si sotva chodil. Ako si v takýchto momentoch mentálne reštartoval? Mal si nejaké techniky alebo vnútorné dialógy, ktoré ti pomohli vydržať?

Len malé percento ľudí narazí na svoje skutočné limity. Naša hlava nás často vypne oveľa skôr, ako sa objavia reálne hranice. Bude to znieť trochu vtipne, ale využil som hlášku z filmu Rocky 4: Nepoznáš bolesť.

Inokedy, keď bol cieľ v nedohľadne, som si povedal, kilometer ešte zvládneš. Cieľom bolo presvedčiť myseľ, že môže skončiť neskôr, ale nie teraz.

Takto som sa dostal z krízy, pretože po pár kilometroch sa môj mentálny aj fyzický stav zmenil. Kríza pominula a ja som chcel bojovať ďalej. Stačí jedna sekunda bolesti alebo slabosti na to, aby si to vzdal. Keď to urobíš, budeš sa päť minút cítiť dobre, možno aj hodinu. No ak to vzdáš, tvoje ciele a sny sú preč a môže ťa to trápiť celé roky. Pravidlo jednej sekundy mi extrémne pomohlo.

Hovoríš, že po najväčšej kríze prišla najväčšia sila. Dvadsiaty deviaty deň si sa cítil ako stroj. Čím si to vysvetľuješ? Bolo to len telo, alebo sa zlomilo niečo mentálne?

Čakal som, že príde deň, ktorý ma úplne preverí. Dvadsiaty ôsmy deň som dokončil ako zbitý pes, no hneď potom som si povedal, nie je čas utápať sa v tom, čo sa stalo. Zajtra je nový deň a uvidíme, ako to pôjde. Akoby som vtedy zlomil pomyselnú bariéru. Uvedomil som si, že som schopný ísť ďalej, ako som si myslel.

Prestal som riešiť náročnosť výzvy a od 29. dňa som si to užíval. Bol som rád, že to môžem robiť. Dostal som sa príliš ďaleko na to, aby mi to teraz prekĺzlo cez prsty. Od toho momentu som sa už neobzeral späť.

Koľko kilometrov si celkovo odbehol, koľko hodín si strávil v teniskách a aké boli celkové náklady, výbava, regenerácia či zdravotná starostlivosť?

Podľa aplikácie Strava to bolo 501 kilometrov za január, aplikácia Zepp mi ukazovala 497 kilometrov. Celkovo som bežal 62,5 hodiny. Počas posledných šiestich dní výzvy to bolo 22 hodín. Keďže január je zimný mesiac, bežal som v trailových topánkach Hoka Speedgoat 5, ktoré som úplne zodral. Nechcel som ich meniť počas výzvy, lebo mi perfektne sedeli, no nakoniec som ich doslova roztrhal.

Náklady neboli vysoké, keďže som bežal v blízkosti domova v Liptovskom Mikuláši. Investoval som do kvalitného proteínu, jedla a elektrolytov. Počas výzvy som nevyužíval fyzioterapeuta ani masáže. Robil som doma strečing, valcoval som sa a používal malý masážny prístroj.

Oblečené som mal funkčné tričko s krátkym rukávom, na tom dve tričká s dlhým rukávom, mikinu s kapucňou a bežeckú bundu. Na nohách termoprádlo a trekové nohavice. Nič extra špeciálne. Takto som zvládal teploty od mínus 14 do plus 5 stupňov, sneh, ľad, bahno, kašu aj asfalt.

Zaznamenával si to na video, máš dáta zo Stravy. Chystáš z toho niečo dlhšie, dokument, blog, prednášku alebo kurz?

Vytváral som si denník najsilnejších momentov a pocitov z jednotlivých dní. Celý projekt mám zdokumentovaný na mojej Strave od prvého do tridsiateho prvého dňa. Plánujem z toho urobiť videoprípadovú štúdiu na mojom YouTube kanáli Andrej Vozárik | Umenie odolnosti.

Využijem autentické videozábery, doplním ich štatistikami a vlastnými postrehmi a ukážem aj konkrétne techniky, ktoré som používal. Chcem tento projekt zahrnúť aj do budúcich offline prezentácií pre školy a firmy. Verím, že to môže inšpirovať ďalších ľudí.

Mentálna odolnosť je dnes módny pojem, ale len málo ľudí ju reálne zažilo na doraz. Ako sa zmenil tvoj pohľad na túto tému po tejto výzve?

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy