Krajina kontrastov láka Slovákov čoraz častejšie. Toto nie je dovolenka, toto je duševný reset (CESTOPIS)

Gruzínsko je krajina ležiaca na pomedzí juhovýchodnej Európy a juhozápadnej Ázie s populáciou bez mála 4 milióny obyvateľov. Je čoraz obľúbenejším cieľom turistov a cestovateľov z celého sveta, a ja sa im vôbec nečudujem. Krajina je plná prekvapení, kontrastov, nádhernej prírody, chutného jedla a v*na, bohatej histórie či skvelých podmienok pre zimné športy. Kvôli svojej polohe prechádzala viacerými turbulentnými obdobiami. Používa sa tu na zápis zvláštne písmo mchedruli, a hovorí sa gruzínčinou. Nezriedka sa však stretnete aj s azbukou a ruským jazykom. 

O tom, ako sme sa presúvali, čo sme videli a zažili, aká je spoločnosť a nálada a čo sa oplatí ochutnať sa dočítaš v tomto článku. 

Do Gruzínska som chcela zavítať ešte dávnejšie, pri mojej prvej návšteve Arménska, no prechod autom z požičovne cez hranice bol bohužiaľ komplikovaný, ba až nereálny. Vedela som však, že sa do tejto krajiny určite raz vyberiem. Nadšená som bola z rozprávaní známych a priateľov, ktorí sem pravidelne chodia na lyžovačky či na turistiku, o krásnej prírode, úchvatných kláštoroch, skvelom jedle a v neposlednom rade o modernom pulzujúcom hlavnom meste – Tbilisi, či rýchlo rastúcom „gruzínskom Dubaji“ – Batumi.

V auguste 2024 nastala príležitosť konečne sem vycestovať, a verím, že tých, ktorý nad jeho návštevou stále uvažujú moje krátke rozprávanie o tejto týždennej ceste presvedčí.

Obvykle som cestovala sama no na túto cestu som nahovorili aj známu, ktorá sa sem tiež už dlhšie chcela pozrieť, a presuny autom, či posedenie pri dobrom vínku je vždy príjemnejšie.

Príchod do Gruzínska 

S drobným omeškaním sme prileteli do mesta Kutaisi, vyzdvihli na letisku auto a vyrazili na cestu. Volili sme spoločnosť Wizz Air s letom z Viedne, ktorý trvá niečo cez 3 hodiny, spiatočná letenka vyšla na 100 eur. 

Pán, ktorý nám priviezol auto nás upozornil na to, že všetci sa stále ponáhľajú, blikajú alebo vôbec nesvietia, a na cestách sú zvieratá, o čom sme sa presvedčili hneď na prvej diaľnici, po ktorej sa pokojne premávali kravy a kone. Cesta na tomto úseku je pomerne kvalitná, s množstvom nových tunelov a stále sa na nej pracuje. 

Prvou zastávkou je kúpeľné mestečko Borjomi z ktorého pochádza aj svetoznáma minerálna voda, ktorú kúpiš dokonca aj u nás a je vyhľadávaná pre svoj vysoký obsah minerálov a jedinečnú chuť.

Samotné Borjomi je naozaj malé, posadené do údolia medzi kopce na ktorých sa týčia kríže. Jadro mesta tvorí promenáda s parkom kde nájdete obchodíky hotely a reštaurácie. Budovy sú postavené v zaujímavom architektonickom štýle, ktorý pôsobí veľmi ozdobne.

Tu prvý krát ochutnávame v miestnej reštaurácií aj najtradičnejšie gruzínske pokrmy chačapuri – nadýchané cesto v tvare lodičky pokryté typickým syrom s vajíčkom uprostred a khinkali – taštičky, či pirohy plnené vývarom a mäsom či inými surovinami. Gurmánsky zážitok zavŕšime slávnym domácim vínom. Domáci sú na svoju kuchyňu patrične hrdí a stále viac sa popularizujú gruzínske reštaurácie a ich jedlá dobíjajú svet.

zdroj: Autor KB

Ceny v tomto kúpeľnom meste by sa dali porovnať s priemernými cenami v krajských mestách na Slovensku. Hlavné jedlo cca 5-8 eur, pohár ví*a – záleží od podniku – cca 2-4 eur. Ubytovanie na noc v apartmáne nás vyšlo pre 2 osoby 40 eur.  Veľkú časť návštevníkov tvorí ruská klientela, no názory na Rusko sú u väčšiny Gruzíncov jednotné, čo možno vidieť aj na nálepkách v uliciach, plagátoch, či oznamoch v podnikoch.  

Gruzínci obľubujú lanovky nájdeš ich nie len v horách, ale aj v každom väčšom meste. Na prvú sme pri našej ceste natrafili priamo v Borjomi, už samotná spodná stanica lanovky je architektonicky zaujímavá. Lanovka ťa vyvezie ponad údolie mestečka na kopec s krásnym výhľadom.

Pozornosť si zaslúži aj národný park Kharagauli, nachádzajúci sa neďaleko Borjomi. Leží v pohorí Malý Kaukaz a s rozlohou 1076 km štvorcových je jedným z najväčších národných parkov v Európe. Vedú tu turistické trasy rôznych obtiažností a v niektorých častiach sa môžeš vydať na vychádzku na konskom chrbte. Samotný park nemá bohužiaľ (alebo možno vďakabohu) zatiaľ úplne vybudované zázemie pre turistov, čo môže mnohých odlákať od jeho návštevy.

Po prvej noci strávenej v Borjomi pokračujeme ďalej, smer Tbilisi s pár zaujímavými zachádzkami.

Cesta do Tbilisi 

Väčšinu cesty Gruzínskom nás prevádza rieka Kura, ktorá pramení v Turecku, okrem Gruzínska preteká ešte Azerbajdžanom a vlieva sa do Kaspického mora. Sem tam prejdeme cez menšiu dedinu či mestečko, ktoré pripomínajú zlepenec budov z rôznych materiálov, pred ktorými domáci predávajú víno, med, ovocie, húpacie siete, hlinené nádoby a iný zdanlivo náhodný sortiment. Na kravy na cestách si pomaly zvykáme, tak isto aj ako na chaotických a netrpezlivých vodičov.

Zastavujeme sa v meste Gori, ide o menšie mesto, ktoré na prvý pohľad pôsobí ako mesto duchov. Je však niečím výnimočné. V minulosti sa tu nachádzal rodný dom Stalina a taktiež posledným miestom, kde sa ešte stále nachádza jeho socha. Na mieste jeho rodného domu dnes stojí múzeum ale má tu taktiež svoju ulicu, pancierový vlak s vozňom, ktorým cestoval, alebo si kúpiť suveníry s jeho podobizňou, ktoré, ver mi, už nikde inde nezoženiete. Nad mestom Gori sa týči pevnosť z ktorej je krásny výhľad na celé mesto a okolie, nenáročný výstup sme zvládli za pár minút a po ceste sme sa pristavili pri zaujímavom pamätníku gruzínskych vojnových hrdinov.

Tu ochutnávam ojakhuri – čo v preklade znamená rodina, je to ďalšie z tradičných jedál, panvička z opekaných zemiakov, papriky, cibule a bravčového mäsa. Ako drink som si vybrala tradičnú gruzínsku limonádu Tarkhuna, jedovato zelenej farby z estragónu. Tento nápoj má dlhú históriu, mne stačilo jedno stretnutie s ním, ale určite odporúčam aspoň skúsiť a posúď sám.

Cestou vidíme množstvo kláštorov a kostolov postavených na úchvatných miestach a rozhodli sme sa zastaviť v historickom hradnom komplexe Ananuri s nádherným výhľadom na priehradu Zhinvali, v ktorej sa počas teplých dní môžeš aj osviežiť. Ananuri pozostáva z opevnenia, dvoch kostolov a niekoľkých veží. V scenérií s horami a modrou priehradou je naozaj fotogenickým miestom. Tu naberáme dve stopárky z Izraela a už vyrážame smer hlavné mesto.

zdroj: Archív KB

Tbilisi nás víta, ako inak chaotickou premávkou, krásnym západom slnka a naozaj rozmanitou architektúrou, kde sa hypermoderné budovy striedajú so starými kostolmi a veľkolepými stavbami z čias rozmachu socialistického realizmu. Po ubytovaní ostal čas už len na krátku prechádzku večerným Tbilisi.

Atmosféra pred víkendom v letný podvečer bola naozaj neopakovateľná, prešli sme cez vysvietený Most mieru, do parku Rike, ktorého srdcom je tancujúca farebná fontána, kde sa motalo množstvo domácich aj turistov. Nájdeš tu aj vyhliadku v podobe teplovzdušného balóna, detské ihriská, stánky s občerstvením a množstvo rôznych aktivít pre všetky vekové kategórie. K parku prislúcha aj divadlo a výstavisko Rike, ktoré je postavené v rovnakom štýle ako samotný Most mieru.

zdroj: Archív KB

Po zotmení sme sa vrátili na druhú stranu rieky Kura, kde sa nachádza nespočet reštaurácií s výbornou atmosférou a živou hudbou. Ochutnávam tu výber predkrmov: ajapsandali, pkhali, badrijani nigvzit a typické zaváraniny. Všetky tieto jedlá sú len z orechov, zeleniny a strukovín, preto si tu na svoje prídu aj vegetariáni. Spolucestujúca zvolila opäť chačapuri, no tento krát je oválne s iným syrom, pripomínajúce skorej pizzu.

Pri túlaní uličkami za pozornosť stojí aj jedna z najpopulárnejších atrakcií mesta, šikmá veža s hodinami, ktorá podobne ako orloj v Prahe, pri odbíjaní celej hodiny pritiahne davy turistov. V jej okolí sa tiež nachádza množstvo umeleckých inštalácií a pouličného umenia.

Gruzínsko

GALÉRIA+ 39

Pulzujúce hlavné mesto Tbilisi 

Sobotné doobedie začíname na blšom trhu, ku ktorému sme sa dostali krátkou prechádzkou okolo zaujímavej budovy banky, pripomínajúcej lístky kvetu. Na bazáre „Dry bridge market“ kúpiš naozaj všetko, od starožitností, cez suveníry, umelecké predmety, oblečenie ale aj rôzne pochúťky. Už len pre stretnutia s miestnymi predajcami je výnimočným zážitkom.

Pri peších potulkách mestom odporúčam prejsť okolo majestátnej budovy parlamentu, ktorého budova sa stala symbolom protivládnych protestov, do uličiek „starého Tbilisi“ kde moderné sklené budovy vystriedajú pre toto mesto typické farebné domčeky so zdobenými balkónmi. Mnoho z nich je v zlom stave, avšak vizuálne dotvárajú originálnu atmosféru mesta. Deň zakončujeme jazdou lanovkou a nádherným výhľadom od sochy Matka Gruzínska, ktorá sa týči nad mestom. Nakoľko prišla búrka, a lanovka prestala premávať, miestny lanovkár, nás, spolu s ďalším turistami skryl do skromnej búdky lanovky a opäť sme si potvrdili srdečnosť a pohostinnost Gruzíncov. 

zdroj: Archív KB

V susedstve parku so sochou sa nachádza tiež rozľahlá botanická záhrada. Okolie pod týmto svahom s parkom a sochou je pokryté spleťou uličiek v ktorých nájdeš veľa originálnych kaviarní, barov a obchodíkov s umením a mať tu deň na viac, určite sa necháme uniesť ich čarom a radi tu stratíme pojem o čase.
Na severe pár minút od centra Tbilisi môžeš zase obdivovať monumentálnu stavbu 16 pilierov, ktoré sú vysoké až 36 metrov. Ide o tzv. Gruzínsku kroniku, prezývanú aj Gruzínsky Stonehange. Týči sa nad Tbiliskou priehradou a rozpráva príbeh kresťanstva a života Ježiša Krista a taktiež významných panovníkov z histórie krajiny.
Ak by si chcel zažiť trochu adrenalínu, asi hodinu jazdy od Tbilisi sa nachádza Diamantový most. Ide o 280 metrov vysokú presklenú lávku nad kaňonom Tsalka, v ktorej strede sa nachádza kaviareň v tvare diamantu. Ak by ti ale prechádzka s výhľadom do rokliny nestačila, môžeš sa tu tiež previesť bike ziplineom, či vyskúšať obrovskú hojdačku. Tí menej odvážni, sa môžu vydať na turistický okruh pozdĺž kaňonu.

Kláštory, kostoly a pevnosti, všade kam oko dovidí 

Ďalšou neplánovanou zastávkou je pravoslávny kostol Betania, zasvätený kráľovnej Tamare, ktorá ho často navštevovala. Toto miesto sa nachádza uprostred kopcov a lesov, a samotný chrám obklopuje nádherne upravený kláštor, o ktorý sa starajú mnísi, ktorí tu aj žijú a mali sme možnosť sa s nimi stretnúť. 

Celú cestu nás obklopujú dych berúce výhľady na okolité hory, rieky a lúky. Okrem kráv na ceste sotva stretneme počas presunu pár aut. Na obed sa zastavujeme v malej dedine Poka na brehoch jazera Paravani. Skromné príbytky sú rozťahané po svahoch okolo jazera a všetko tu pôsobí, ako by sa zastavil čas. Vchádzame do malej jedálne s pár stolmi, kde nás v skvelej nálade vítajú domáci, ponúkajú nám miesto pri stole, koňak, zeleninu a smažené čerstvo ulovené ryby.

Po celodennej náročnej ceste sa blížime k nášmu cieľu a míňame jednu z najstarších gruzínskych pevností – Khertvisi. Nakoľko začína búrka, jej návštevu sme preskočili, ale z okolitej cesty sú na ňu nádherné výhľady.

zdroj: Archív KB

Noc trávime v malom drevenom domčeku na koloch v dedinke Tmogvi s pohľadom do záhrady a na rovnomennú zrúcaninu hradu. Hostiteľ Aleksander nás vrúcne privíta, pozývajú nás na večeru s nich rodinou a ochutnávku domácich vín. Za krátko zisťujeme, že postarší Aleksander , ktorý ako jeden z mála ľudí s ktorými sme sa stretli, rozpráva výbornou angličtinou pozná Slovensko, Česko a nedávno dokonca navštívil Moravu a Viedeň. Bola to jeho prvá cesta mimo Gruzínsko.

Ráno nás čaká s bohatými raňajkami z domácich produktov a dáva nám rady na cestu. Naše auto vraj nie je na cestu cez hory do Batumi úplne ideálne. Vraj cesta na väčšine tejto trasy úplne chýba. Nechce sa nám to veriť, ale nakoľko GPS ukazuje na 200 km čas 8 hodín, začíname sa pripravovať na najhoršie. Do obeda nás čakalo ešte jedno unikátne miesto, jaskynné mesto Vardzia. Dávaj si však pozor, v Gruzínsku sú Vardzie dve. 

Skalné mesto Vardzia 

V krajine sa nachádza viacero miest kde sú obydlia vytesané do skál, no Vardzia je z nich najväčšia. Začala sa budovať a osídľovať od roku 1156 za vlády kráľa Giorgia III. a jeho dcéry Tamary. Išlo o komplexné mesto s tromi tajnými vchodmi, schované v skalnom masíve a keď sa po zemetrasení časť skaly zrútila, chodby a miestnosti ostali odhalené pred nepriateľmi. V súčasnosti sa tu nachádza kláštor, a jeho kňazi stále obývajú toto miesto. Na kompletnú prehliadku je ideálne vyčleniť minimálne tri hodiny, a treba sa pripraviť na množstvo schodov a klzké povrchy, no pri návšteve Gruzínska, by bolo škodou toto unikátne miesto nepreskúmať.

Poslednou zastávkou s pevnou cestou je hrad Rabati v meste Akhaltsikhe. Tento rozsiahly komplex bol postavený v 17. storočí na pôvodnom hrade z 9. storočia. Zahrňoval mešitu, hammam či vezenie. Celá pevnosť je zrekonštruovaná a veľká časť nádvoria je voľne dostupná. Nájdeš tu strážne veže s vyhliadkami, záhrady, reštaurácie, bludisko, hotel s wellnessom a samozrejme samotný hrad. Komplex pôsobí naozaj rozprávkovo a týči sa nad príjemným živým mestečkom Akhaltsikhe v ktorom nájdeš veľa možností ubytovania, stravovania a iných aktivít.

Kúsok za mestom končí pevná cesta a najprv si nie sme celkom isté či sme neprišli na stavenisko, keďže v prvej zákrute hlinenej navážky stoja ťažké stroje, ale robotníci nás uisťujú, že to je naozaj správna cesta do Batumi. Terén striedajú kamene, hlina a bahno, ale na každom kilometri je vidieť, že na novej ceste intenzívne pracujú. Keď odmyslíme zlý terén, intenzívny dážď s krupobitím a neosvetlené kamióny, obklopujú nás zo všetkých strán nádherné výhľady na národné parky, údolia a sem tam skromné domčeky porozhadzované v krajine.

Prechádzame provinciou Adžaria, v srdci panenskej prírody nájdeš lyžiarske strediská, splavy a množstvo turistických trás. Defekt na takomto mieste naozaj nechceš riešiť. Večer našťastie prichádzame za sprievodu silného dažďa do cieľa.

Batumi ako rastúca metropola Gruzínska

Batumi je rýchlo rastúce prímorské mesto, vyhľadávané najmä ako letná dovolenková destinácia. Snaží sa kráčať s trendami veľkých svetových metropol a ponúka veľa možností zábavy, relaxu a kvalitných služieb za oveľa dostupnejšie ceny.
Počasie relaxu na pláži nepraje, tak deň začíname v botanickej záhrade, ktorá je považovaná za najkrajšiu v Európe. Na ploche 100 hektárov môžeš vidieť rastliny a stromy zo všetkých kútov sveta. Zo záhrady je tiež nádherný výhľad na útesy a panorámu mrakodrapov v pozadí. V tejto oáze zelene sa dajú stráviť dlhé hodiny a počas horúceho leta, je príjemným únikom z rozpáleného mesta. Botanická záhrada má časti venované flóre rôznych častí sveta.

zdroj: Archív KB

Centrum vyzerá pomerne chaotické, avšak výstavba a premena na modernú metropolu je znateľná. Ak chceš mesto vidieť z výšky, máš hneď niekoľko možností, prvou je zobrať lanovku na kopec nad mestom, ďalšou je návšteva vyhliadkovej veže alebo ruského kolesa na promenáde, či niektorej z výškových budov. Promenáda je obľúbeným miestom stretnutí a oddychu domácich aj turistov. Na každom rohu nájdeš umelecké inštalácie, sochy, fontány a extravagantné stavby. Nudiť sa tu rozhodne nebudeš.

Symbolom mesta je socha milencov Ali a Nina, ktorá sa pohybuje a každých pár minút sa sochy spoja, bez toho aby sa dotkli. Príbeh sochy je založený na románe o moslimovi Alim a princeznej Nino, ktorým sa inšpirovala gruzínska umelkyňa Tamara Kvesitandze a v roku 2010 vytvorila túto sochu, ako symbolu nenaplnenej lásky. Deň ukončujeme v autentickej reštaurácií so živou hudbou. Tento krát som zvolila chakhokhbili – kurací guláš s paradajkami a špeciálnou zmesou korenia a tkemali – kyslú slivkovú omáčku s domácim chlebom. Ak rád skúšaš nové chute a jedlá, gastronomickú púť gruzínskom si určite užiješ.

Malebné Kutaisi 

Poslednou zastávkou je Kutaisi. Odovzdávame auto a vyrážame do mesta, ktoré už na prvý pohľad pôsobí veľmi európsky. Na lokálnom trhu nakupujeme darčeky a dobroty domov, na každom rohu sa dá kúpiť churchkhela – obľúbená miestna sladkosť orechy na špagáte namočené v rôznych sirupoch. Kupujem ich zopár ako suvenír, mňa však ich chuť veľmi neohúrila.

Hipsterské kaviarne, bary, štýlové reštaurácie, pouličné umenie či veľa zelene dodávajú Kutaisi sviežu atmosféru. Po výbornom obede v reštaurácií ktorá pripomínala skorej parčík sa vyvezieme historickou lanovkou do zábavného parku na kopci nad mestom. Jazda je krátka, ale o to intenzívnejší zážitok z nej máme. Zábavný park Besik Gabashvili je podobné retro ako lanovka. Rovnaké ruské koleso, ktoré je stále funkčné, som naposledy videla v Pripiati. 

zdroj: Archív KB

Krátkou prechádzkou pomedzi domy sa dostávame ku katedrále Bagrati. Pri západe slnka sa tu stretávajú ľudia z celého mesta, cvičia, piknikujú, či si len tak užívajú krásny výhľad. Katedrála Bagrati bola postavená v 11. storočí a v 17. storočí bola vážne poškodená. Od polovice 20. storočia ju postupne renovujú. Dnes slúži ako ortodoxný chrám a je tiež zapísaná do UNESCO. V meste ešte stíhame pozrieť slávnu nástennú maľbu gruzínskej ženy, ktorá pripravuje tradičný chleba od známeho ukrajinského pouličného umelca Sasha Korbana. Bohužiaľ, pár dní po našej návšteve bolo toto obrovské grafity odstránené. 

zdroj: Archív KB

V centre mesta tiež nájdeš parčík a pompéznu fontánu Colchis, okolie pripomína skorej francúzske, či talianske námestie. V Kutaisi taktiež môžeš nájsť botanickú záhradu a severne od mesta národný park Sataplia, s krasovými jaskyňami. Po zotmení odchádzame na hotel, ráno o 5 sa presúvame na neďaleké letisko a naše gruzínske dobrodružstvo sa pomaly chýli ku koncu.

Samotné Gruzínsko si určite zaslúži pozornosť. Dalo by sa povedať, že na jeho navnímanie treba viac ako týždeň, no na ochutnávku stačí. 
Či sa do Gruzínska ešte vrátim? Hovorím 3 krát áno. Je veľa miest, ktoré som nestihla vidieť a na veľa z tých, ktoré som navštívila sa veľmi rada opäť pozriem. A ak sa jedného dňa naučím snowboardovať, možno sa vrátim rovno do niektorého z vyhlásených lyžiarskych stredísk.
Ľudia tu sú srdeční, pohostinní a ochotní vždy podať pomocnú ruku. Za celý čas tu sa sme nestretli s jediným konfliktom, nepríjemnou situáciou či dokonca pocitom strachu. Občas zavládol chaos pri jazykovej bariére, ale ako sa hovorí, rukami-nohami sa všetko vždy vyrieši. Krajina má veľa čo ponúknuť, nech už cestuješ za históriou, jedlom, vínom, horami, kláštormi, nočným životom či plážami.

Čítaj viac z kategórie: Cestovanie