Krajina s najlepším work-life balance na svete: Minimálna mzda 1 900 eur a 32 dní platenej dovolenky ročne

Zatiaľ čo mnohých slovenských zamestnancov trápi pracovné preťažovanie a nedostatok voľného času na rodinu, malý ostrovný štát na druhej strane sveta ukazuje, ako sa to robí správne. Výsledky najnovšieho prieskumu sú jednoznačné: prioritou by mal byť život, nie práca.

Predstav si, že máš právo na 32 dní platenej dovolenky ročne, šesť mesiacov plne platenej materskej dovolenky a minimálnu mzdu, ktorá prevyšuje priemernú slovensku mzdu. Pre mnohých z nás to znie ako utópia. Pre obyvateľov Nového Zélandu je to každodenná realita.

Najnovší Globálny index rovnováhy život-práca už tretí rok po sebe vyhlásil Nový Zéland za krajinu s najlepšou rovnováhou medzi súkromným životom a pracovnými povinnosťami. Spoločnosť Remote analyzovala 60 najväčších ekonomík sveta a hodnotila faktory ako platená dovolenka, nemocenské, materské príspevky, minimálna mzda, zdravotníctvo, spokojnosť obyvateľov, pracovný čas či bezpečnosť.

Výskumníci úmyselne zmenili tradičný pojem „work-life balance“ na „life-work balance“. Nie je to len slovná hračka – chcú tým zdôrazniť, že prioritou by mal byť život, nie práca. Nový Zéland v tomto rebríčku dosiahol skóre 86,87 zo 100 možných bodov.

Na druhom mieste sa umiestnilo Írsko s hodnotením 81,17 bodu, tretie skončilo Belgicko so skóre 75,91. Zaujímavé je, že Belgicko má jeden z najkratších pracovných týždňov v Európe – priemerne len 34,1 hodiny, čo je o niekoľko hodín menej než štandardných 40 hodín, ktoré poznáme na Slovensku.

Čo robí Nový Zéland inak?

Novozélandský model nie je postavený len na vysokých mzdách. Ide o komplexný prístup k zamestnancovi ako k človeku, nielen ako k pracovnej sile. Minimálna mzda tam dosahuje 23,50 novozélandského dolára na hodinu (približne 12 eur), čo predstavuje mesačne okolo 1 900 – 2 117 eur pri plnom úväzku – viac než trojnásobok americkej minimálnej mzdy, ktorá sa nezmenila od roku 2009 a stále je len 7,25 dolára za hodinu.

Matky majú nárok na šesť mesiacov plne platenej materskej dovolenky, čo je v porovnaní so Slovenskom, kde materská dovolenka trvá 34 týždňov, výrazne lepšie finančné zabezpečenie. Všetci zamestnanci majú právo na 32 dní platenej dovolenky ročne, zatiaľ čo na Slovensku je zákonné minimum 20 dní, pričom zamestnanci vo verejnom sektore majú často 25-30 dní.

Americký sen sa rúca

Spojené štáty, ktoré sa často považujú za vzor ekonomického úspechu, skončili v rebríčku na 59. mieste zo 60 hodnotených krajín. Dôvodom je predovšetkým absencia platenej rodičovskej dovolenky a drahý súkromný zdravotný systém. Americkí zamestnanci pracujú priemerne o 45 minút denne dlhšie než ich európski kolegovia.

Prieskum ukázal, že až 68 % Američanov má pocit, že skôr prežívajú než žijú naplnený život. Kultúra neustáleho výkonu a konkurencie, ktorá sa už udomácnila aj na Slovensku, sa ukazuje ako cesta nikam.

Navyše, mladí ľudia už nechcú žiť len pre prácu. Prieskumy ukazujú, že pre generáciu Z je rovnováha medzi životom a prácou dôležitejšia než výška platu. Viac ako polovica mileniálov by bola ochotná prijať o 20 % nižšiu mzdu výmenou za lepšiu kvalitu života.

To nie je len zahraničný trend. Aj na Slovensku mladí ľudia čoraz častejšie odchádzajú z dobre platených, ale vyčerpávajúcich pozícií. Hľadajú firmy, ktoré rešpektujú ich potrebu súkromia a rodinného života.

Čo sa môžeme naučiť?

Nový Zéland dokazuje, že vysoká produktivita a spokojnosť zamestnancov nie sú protiklady. Naopak – ľudia, ktorí majú dostatok času na odpočinok a rodinu, sú v práci efektívnejší a kreativívnejší. Túto teóriu potvrdzujú aj vedecké štúdie: výskum Stanfordskej univerzity ukázal, že produktivita zamestnancov dramaticky klesá po 50 odpracovaných hodinách týždenne. Po 55 hodinách je pokles taký výrazný, že ďalšie hodiny sú prakticky zbytočné.

Harvard Business Review publikoval v roku 2021 rozsiahlu analýzu, ktorá preukázala, že firmy s vynikajúcim work-life balance dosahujú o 25 % nižšiu fluktuáciu zamestnancov a o 40 % menej absencií. Štúdia MIT Sloan School of Management z roku 2023 navyše potvrdila, že spokojnejší zamestnanci sú o 31 % produktívnejší a trikrát kreatívnejší pri riešení problémov.

Investícia do pohody zamestnancov sa firme vráti vo forme nižšej fluktuácie, menšieho počtu nemocenských dní a vyššej kvality práce. Európska štúdia Workplace wellbeing z roku 2024 kvantifikovala tieto prínosy: každé euro investované do well-being programov prináša firme návratnosť 4,2 eura vo forme zvýšenej produktivity a znížených nákladov na personál.

Na Slovensku už niektoré progresívne firmy tento prístup adoptujú. Zavádzajú flexibilný pracovný čas, možnosť práce z domova či dodatočné dni voľna. Nie je to len benefitová politika, ukazuje sa, že je to investícia do budúcnosti podložená tvrdými dátami.

Otázka znie: dokedy si budeme myslieť, že 10-hodinové pracovné dni a víkendy strávené nad počítačom sú cena za úspech? Možno je čas začať uvažovať ako Novozélanďania – život je na prvom mieste, práca až potom.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy