Kremeľ obviňuje Ukrajinu z prípravy sabotáže v Poľsku. Odborníci vidia v tvrdeniach ruskej tajnej služby nebezpečnú hru

Americký think-tank ISW vo svojej najnovšej analýze ruskej vojenskej ofenzívy, upozorňuje, že Rusko môže pripravovať dezinformačnú kampaň a provokácie proti Poľsku. Ruská tajná služba SVR tvrdí, že Ukrajina chystá falošnú sabotáž kritickej infraštruktúry v Poľsku, aby obvinila Rusko a Bielorusko. 

Podľa ISW však ide pravdepodobne o zámienku, ktorou chce Kremeľ zakryť vlastné možné budúce útoky či sabotážne akcie proti Poľsku alebo iným štátom NATO. Napríklad  kremeľská propaganda pred rozsiahlou inváziou tiež tvrdila, že Ukrajina plánuje útok na Rusko. Ruský prezident Vladimír Putin potom 22. februára vydal povel na začatie agresie. 

Kremeľ podľa ISW často používa SVR na šírenie nepodložených obvinení s cieľom oslabiť podporu Ukrajiny v Európe, spochybniť, kto stojí za provokáciami proti NATO či pripraviť si pôdu na obvinenie Ukrajiny z útokov, ktoré by mohol spáchať sám. 

Kovalenko: Rusko chce otestovať reakciu aliancie

Nedávno sme ťa tiež informovali, že Moskva plánuje útok v „sivej zóne“ na Poľsko pred Vianocami, uviedol to vysokopostavený ruský vojenský zdroj. Varovanie odovzdal minulý týždeň východoeurópsky partner počas londýnskeho zbrojného veľtrhu DSEI.

Varovanie prichádza aj z vojnou zasiahnutej Ukrajiny. Podobne ako americký think-tank tvrdí, že ruské a bieloruské jednotky by mohli zasiahnuť kritickú infraštruktúru v Poľsku, cez ktoré prúdi najväčšia pomoc.

O ruskom zámere hovoril podľa serveru Euromaidan Press šéf ukrajinského Centra pre boj proti dezinformáciám Andrij Kovalenko. Ak by sa Kremľu podarilo útokmi donútiť Poľsko zastaviť pomoc, oslabilo by to ukrajinské ozbrojené sily a poskytlo ruským okupantom výhodu.

Informácie o možnom prieniku jednotiek pochádzajú z kremeľských médií, ktoré sa už vopred snažia podsunúť zodpovednosť za tieto potenciálne operácie na Ukrajinu. „Kyjev pripravuje v Poľsku zinscenovanú operáciu so sabotážnymi skupinami údajne zloženými z vojakov ruských a bieloruských špeciálnych jednotiek,“ tvrdí napríklad agentúra TASS.

Kovalenko upozornil na nedávne incidenty s ruskými dronmi. „Cieľom týchto operácií nad územím krajín NATO a prípadných budúcich akcií ruských sabotážno-prieskumných jednotiek je otestovať reakciu aliancie a ovplyvniť verejnú mienku v Európe. Snažia sa ľudí zastrašiť a oslabiť podporu Ukrajiny. To sa im nepodarí,“ uviedol Kovalenko.

Ekonomická asymetria

Ruský prieskum reakcie NATO sa podľa odborníkov odohral 10. septembra, keď do poľského vzdušného priestoru preniklo približne 19 dronov. Protivzdušná obrana zničila nanajvýš štyri stroje, zvyšné pokračovali v lete alebo spadli. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vyslal Putin smerom k Poľsku celkovo 92 dronov, z ktorých až 73 zachytila a zničila už ukrajinská obrana.

Nemecký denník Bild uviedol, že NATO muselo na likvidáciu lacných bezpilotných lietadiel vynaložiť minimálne 1,2 milióna eur, kým výroba jedného ruského útočného dronu stojí len niekoľko tisíc eur.

„Drony, aké vidíme na Ukrajine, stoja 10 000 až 30 000 eur (11 800 až 35 400 dolárov) za kus. Ak na nich strieľate rakety za milión dolárov, veľmi rýchlo vám dôjdu,“ povedal pre Deutsche Welle Chris Kremidas-Courtney, expert na obranu z bruselského think-tanku European Policy Center (EPC). 

Vzdušný štít

Kremidas-Courtney povedal, že európski členovia NATO by namiesto toho mali investovať do efektívnejších moderných obranných technológií, ktoré dokážu zastaviť drony za zlomok nákladov, pričom ako príklad uviedol švédsky protilietadlový raketový systém Nimbrix. V opačnom prípade by podľa Kremidas-Courtney Európa uviazla v problematickej „nákladovej asymetrii“.

Zelenskyj preto navrhuje, aby Západ spolu s Ukrajinou vytvorili spoločný „vzdušný štít“, v rámci ktorého by krajiny zdieľali zdroje, výrobné kapacity a zbrane, aby bol región lepšie chránený. Hovorí sa tiež o múre proti dronom.

Podľa nedávnych rokovaní ministra obrany Roberta Kaliňáka s poľským náprotivkom Władysławom Kosiniakom-Kamyszom je Slovensko zapojené do diskusií o viacvrstvovej protidronovej ochrane na východnom krídle EÚ, vrátane ochrany ukrajinskej hranice. Spočiatku však Slovensko nebolo prizvané na videokonferenciu, ktorú zvolal eurokomisár pre obranu Adrius Kubilius. Na stretnutí sa spoločne s predstaviteľmi eurokomisie a ukrajinskej vlády zúčastnia zástupcovia siedmich krajín na východnej hranici EÚ – Estónska, Lotyšska, Litvy, Fínska, Poľska, Rumunska a Bulharska.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie