Kremeľ odmieta zmeny mierového plánu. Šanca na pokoj sa nezvýšila, vyhlásil Putinov poradca

Zmeny, ktoré v amerických návrhoch ohľadom ukončenia vojny na Ukrajine učinili Európania a Kyjev, šancu na mier nezlepšili. Povedal to zahraničnopolitický poradca ruského prezidenta Vladimira Putina Jurij Ušakov, informuje agentúra Interfax. Priame trojstranné rokovania medzi Rusmi, Ukrajincami a Američanmi sa podľa Ušakova zatiaľ neuskutočnia.

„Som presvedčený, že návrhy, ktoré predložili alebo sa snažia predložiť Európania a Ukrajinci, (americký) dokument rozhodne nezlepšujú a nezlepšujú možnosť dosiahnutia dlhodobého mieru,“ povedal Putinov poradca.

Americký plán a európske úpravy

V novembri médiá informovali o americkom 28-bodovom pláne na ukončenie ruskej agresie na Ukrajine, ktorý bol podľa mnohých jednoznačne výhodný pre Moskvu. O zmenách v amerických návrhoch rokujú zástupcovia Ukrajiny a Európy, o aké konkrétne úpravy ide, ale nie je jasné, poznamenala agentúra Reuters.

Rokovania v Miami

Ďalšie rozhovory o možnosti ukončenia takmer štyri roky trvajúcej ruskej invázie na Ukrajinu sa tento víkend konajú v Miami na Floride. V piatok sa americkí vyjednávači stretli s ukrajinskou delegáciou, v sobotu potom so zástupcami Ruska. Ruský vyjednávač Kirill Dmitrijev po rokovaní uviedol, že rozhovory boli konštruktívne a že budú dnes pokračovať.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu povedal, že Spojené štáty navrhli priame stretnutie zástupcov Ukrajiny, Ruska a Spojených štátov. Podľa Ušakova ale zatiaľ nikto o tejto iniciatíve nehovoril a ešte sa na nej pracuje.

Ekonomický tlak 

Ruská ekonomika sa síce potýka s rastúcimi problémami, pravdepodobne to ale v najbližšej dobe neprivedie ruského prezidenta Vladimira Putina k ukončeniu vojny na Ukrajine. Kremeľ by mohol pri súčasnej intenzite bojov a rozsahu západných sankcií situáciu z ekonomického hľadiska zvládať ešte radu rokov, píše server CNN s odvolaním sa na analytikov.

Ruská ekonomika sa podľa CNN potýka okrem iného s nekontrolovanou infláciou a rastom rozpočtového deficitu, ktorý je dôsledkom rozsiahlych vojenských výdavkov a klesajúcich príjmov z predaja ropy a zemného plynu.

Hospodárska situácia je pre Kremeľ zvládnuteľná

Marija Snegová zo Strediska pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) sa však domnieva, že hospodárska situácia je pre Kremeľ zvládnuteľná. Rusko by tak podľa nej mohlo v najbližších troch až piatich rokoch pokračovať vo vojskovaní.

Skupina exilových ruských ekonómov predpokladá, že vojna by mohla pokračovať ešte dlhšie, pretože schopnosť Kremľa vojskovať nie je obmedzená ekonomickými faktormi, píše CNN.

Sankcie nezastavili vojnové plány

Podľa Richarda Connollyho z britského Kráľovského inštitútu ozbrojených síl (RUSI) západné sankcie zatiaľ nespôsobili ruskej ekonomike takú ujmu, aby to prinútilo Moskvu k zmene vojnových plánov.

„Dokým Rusko ťaží ropu a predáva ju za celkom rozumné ceny, budú mať dosť peňazí, aby to nejako zvládli,“ uviedol Connolly.

„Nehovorím, že situácia je pre nich ružová, ale majú dostatok prostriedkov na to, aby Putin nemusel zohľadňovať ekonomiku, keď uvažuje o vojne,“ dodal.

Historické paralely a ruská spoločnosť

Podľa Snegovej história ukazuje, že pravdepodobnosť súhlasu Ruska s preňho nevýhodným mierovým usporiadaním je vyššia, ak krajina zažíva hospodárske problémy, ako tomu bolo na konci prvej svetovej vojny a sovietskej vojny v Afganistane. Súčasná ekonomická situácia však k tomu má stále ďaleko a bude ešte potrebné oveľa výraznejší tlak na ruskú ekonomiku a oveľa viac času, než sa tak stane, uviedla Snegová.

Podľa Snegovej sa už však vyčerpal ekonomický rast vyvolaný vzostupom vojenských výdavkov a Kremeľ teraz musí presúvať bremeno vojny na ruskú spoločnosť, a to v podobe zvyšovania daní. Rusi sa navyše potýkajú s rastom cien, najmä pri tovare z dovozu, píše CNN. Na rozdiel od západných krajín však vysoká inflácia nevyvoláva veľkú sociálnu nespokojnosť, upozorňuje Snegová. Poukazuje v tejto súvislosti na vplyv vládnej propagandy a represií.

Čítaj viac z kategórie: Vojna na Ukrajine