Kremeľ straší Európu zbraňou, ktorej kusy spočítaš na jednej ruke. Ukrajinskí špióni odhalili pravdu o Orešniku

Západné spravodajské služby a ukrajinská rozviedka v posledných dňoch spresnili obraz jednej z najobávanejších ruských zbraní, ktorú Moskva využíva aj ako politický odkaz smerom k Európe. Striel stredného doletu Orešnik má Rusko podľa ukrajinských zistení len minimum – v praxi počet, ktorý by sa dal „napočítať na jednej ruke“. Zároveň však existujú plány, ktoré by v najbližších rokoch mohli obmedzený arzenál postupne rozšíriť.

Koľko striel Orešnik má Rusko k dispozícii

Podľa portálu United24, ktorý sa odvoláva na Ukrajinskú zahraničnú spravodajskú službu, Rusko momentálne vlastní iba tri až štyri kusy systému Orešnik. Rovnaký odhad zaznel aj v rozhovore pre Ukrinform, kde prvý zástupca šéfa ukrajinskej rozviedky Oleh Luhovskij odpovedal na otázku o inventári a tempe výroby.

„Podľa našich odhadov má Rusko najviac tri až štyri takéto strely,“ uviedol. Zároveň doplnil, že ukrajinská strana vie o plánoch Moskvy rozbehnúť sériovú výrobu v roku 2026 a dosiahnuť kapacitu najmenej päť striel ročne. V tomto kontexte ide o dôležitý detail: hoci sa Orešnik v komunikácii Kremľa objavuje ako hrozba, podľa týchto odhadov nejde o systém, ktorým by Rusko v tejto chvíli disponovalo vo veľkých počtoch.

Plány sériovej výroby a tempo, ktoré sleduje rozviedka

Ukrajinské zdroje tvrdia, že ruské ministerstvo obrany chce Orešnik posunúť do masovej výroby v roku 2026. Luhovskij to formuloval priamo: „Vieme, že ruské ministerstvo obrany plánuje spustiť Orešnik do masovej výroby v roku 2026 a získať schopnosť vyrábať päť alebo viac takýchto striel ročne.“ United24 zároveň uvádza, že ruské ministerstvo obrany má plánovať výrobu „najmenej piatich striel ročne“ a túto kapacitu budovať v najbližšom období.

V praxi to znamená dve paralelné línie: krátkodobo je dostupný arzenál veľmi limitovaný, no strategicky sa Moskva podľa ukrajinských odhadov nechce pri Orešniku zastaviť pri prototypoch alebo symbolických kusoch. Aj preto je téma sledovaná s vysokou pozornosťou – nielen pre samotné čísla, ale aj pre signál o prioritách zbrojnej politiky.

Viac politický signál než reálna vojenská výhoda

Z rozhovoru pre Ukrinform aj z citácií v texte United24 vyplýva, že ukrajinská rozviedka považuje Orešnik skôr za nástroj psychologického tlaku než za prelomovú bojovú kapacitu. Luhovskij to opísal jednoznačne: „Orešnik má viac politický než vojenský obsah. Je to predovšetkým nástroj zastrašovania našich partnerov v Európe.“ Zároveň dodal, že systém má pochybnú bojovú efektívnosť.

V hodnotení ukrajinskej strany sa opakuje aj technický argument. „Orešnik je postavený na technológiách minulého storočia a vyžaduje neustálu technickú podporu a rýchle odstraňovanie rôznych porúch,“ uviedol Luhovskij. Tento opis zapadá do širšej línie, podľa ktorej je „hrozba“ často budovaná aj na mediálnom a politickom efekte, nie iba na skutočnej operačnej spoľahlivosti.

Trosky, technické detaily a „psychologické“ údery

United24 uvádza, že ukrajinská rozviedka spája Orešnik s „dedičstvom“ sovietskych konštrukcií a tvrdí, že systém je postavený na starších návrhoch Moskovského inštitútu tepelnej techniky. Zároveň pripomína tvrdenie, že strela použitá pri útoku na Ľvovskú oblasť v roku 2024 mala údajne chýbajúci navádzací systém bojovej hlavice.

Pri analýze následkov útoku sa však podľa portálu v troskách objavili znaky tlakovej prístrojovej sekcie a plynovo-dynamického orientačného systému, teda prvkov typických pre ruské viacstupňové balistické systémy.

Na začiatku januára Rusko podľa United24 odpálilo Orešnik smerom na Ľvovskú oblasť v akcii, ktorú ukrajinské zdroje interpretovali ako psychologickú. Strela mala byť vypustená bez bojovej hlavice a zasiahla infraštruktúru po balistickej dráhe typickej pre tento systém. Ukrinform zároveň uvádza, že Rusko použilo Orešnik „už druhý raz“, pričom ukrajinská rozviedka zdôrazňuje najmä politický rozmer a efekt zastrašovania.