Kristína Devínska zo Slobody zvierat: Tigra v byte chovať nemôžete. Tento typ „atrakcie“ by sme nemali tolerovať

Sloboda zvierat. Organizácia, ktorá pomáha opusteným a týraným zvieratám, a jej pracovníci sú hlasmi tvorov, ktorí sa nemôžu brániť.

 Už 28 rokov vytvárajú kampane, zapájajú sa do aktivizmu a neprestávajú ani v časoch pandémie. V Slobode zvierat pôsobí aj Kristína Devínska.

Divožijúce zvieratá v domácom chove. Nebolo to tak dávno, čo prešla médiami fotografia jednej influencerky na sociálnej sieti. Tiger však nie je domáce zviera. Ako to je na Slovensku? Naozaj si takto môžeme zaobstarať tigra, napríklad do bytu? Osobne ma prekvapilo, že niečo také je možné.

Úprimne, prekvapilo to aj nás. S podobnou otázkou nás po zverejnení príspevku oslovilo množstvo ľudí. Pokiaľ dobre viem, dotyčná svoj príspevok prehodnotila a skryla.

Nie, chovať tigra v byte nemôžete, jedná sa o prirodzene divožijúce zviera-šelmu, ktorá musí mať vytvorené vhodné podmienky na zachovanie svojich fyziologických funkcií a biologických potrieb.

 Ak zvieraťu neposkytnete vhodné prostredie pre život, spôsobujete mu fyzické či psychické utrpenie s trvalými následkami na zdraví, jednáte protizákonne. Dostali sme echo, že mláďa tigra na fotografii pochádza z konkrétneho zooparku s podozrením na zlé zaobchádzanie so zvieratami. Vec postúpime ďalej príslušnej veterinárnej správe. 

zdroj: slobodazvierat.sk

 Tento obraz ukazuje aj to, že verejne známe osobnosti majú nejakú spoločenskú zodpovednosť, v ktorej by sa takéto veci nemali zľahčovať. Aby sme všetkých nehádzali do jedného vreca, pomáhajú vám v kampaniach aj známe osobnosti?

Presne tak…O to vážnejšie je, že dnešných influencerov a influencerky sledujú tisíce mladých ľudí. Fotiť sa s tigrom na sídlisku sa im zdá byť normálne, napriek tomu, že Sloboda zvierat roky bojovala a napokon aj presadila zákaz vystupovania divožijúcich druhov zvierat v cirkusoch.

Je to jasný morálny signál, že tu atrakcie tohto typu neakceptujeme. Zo známych osobností spomeniem napríklad Juraja Baču, ktorý nám pomáha v kampani za zrušenie chovu psov na reťaziach.

Spomínaná fotka vyvolala vlnu kritiky, a to oprávnene. Potešila vás reakcia verejnosti, ktorá sa rozhodla takéto niečo netolerovať?

Áno, sme radi, že sa ľudia vyhraňujú voči príspevkom tohto typu. Je prirodzené, že sa človek správa súcitne voči živým tvorom.

Pomaličky sa prebúdzame z pandémie. Ako to však bolo s vašim aktivizmom počas obmedzení? Malo to dopad aj na vašu štruktúru organizácie?

Štruktúra Slobody zvierat zostala nezmenená. Naďalej poskytujeme útočisko zvieratám v útulku, v rámci možností podporujeme regionálne centrá, vzdelávame, riešime prípady týrania a zlého zaobchádzania so zvieratami cez Linku proti krutosti.

 V lete trpia najmä psy uviazané celodenne na reťaziach, či hospodárske zvieratá v kamiónoch  na diaľkových transportoch. 

Mali ste počas posledných mesiacov viac práce ako obyčajne, alebo to bolo naopak?

Zvieratám v núdzi sme poskytovali pomoc bez zmeny. V rámci karantény však nemohla verejnosť venčiť psíky z nášho útulku. Venčenie sme si zabezpečovali sami.

Stúpli nám počty adopcií, ale žiaľ aj prípady týrania, zranených či bezprizorných zvierat. Komunikácia v online prostredí smerom k našim podporovateľom , bola počas karantény intenzívnejšia.

Ako to bolo s adopciami? Samota má na človeka aj taký vplyv, že si zaobstará napríklad šteniatko.

Áno, počet adopcií nám stúpol, čomu sa veľmi tešíme. Adoptovali sa nie len šteniatka, ale aj mačičky či staršie psíky. Dokonca odišlo niekoľko našich stálic. Stúpol nám aj počet podporovateľov vo virtuálnej adopcii.

zdroj: Facebook/Sloboda zvierat

Sloboda Zvierat je známa svojim aktivizmom. Petície, šírenie osvety, či vzdelávanie. Ako ste si prispôsobili vašu prácu počas obmedzení?

Vzdelávanie na školách bolo počas karantény obmedzené. Osvetové aktivity, ktoré bolo možné realizovať bez osobného kontaktu, zostali v nezmenenej podobe.

Stále aktívne vyzývate k zastaveniu transportov hospodárskych zvierat. Predsa len, sú porušované podmienky zvierat počas transportu, dochádza k zraneniam, k chorobám, ktoré sa môžu preniesť aj na človeka, ktorý sa tvári, že sa ho to netýka. Čo navrhujete k lepšej zmene? Na čo ste ešte prišli v rámci zisťovania podmienok transportov?

K zásadnej zmene môže prispieť jedine prísnejší zákon a riadne kontroly. Európsky parlament prednedávnom odhlasoval vytvorenie vyšetrovacieho výboru k transportom.

Ten opätovne prešetrí všetky porušenie zákona, ku ktorým dochádza počas pozemnej aj lodnej prepravy zvierat. Len potvrdí to, čo je roky známe. Zvieratá počas diaľkových transportov trpia vyčerpaním, stresom, zraneniami.

 Diaľkové transporty môžu byť okrem iného aj zdrojom nákazy. Z morálneho hľadiska, sa týkajú všetkých spotrebiteľov živočíšnych výrobkov: mäsových, mliečnych a ďalších iných. 

Podmienky zahraničných klietkových chovov sú známe. Zvieratá často nevidia denné svetlo, ide o kruté podmienky. Ako to je na Slovensku? Darí sa proti klietkovému chovu úspešne bojovať?

Osvetu v oblasti klietkových chovov šírime už na školách a tejto téme sa dlhodobo venujeme. Apelujeme na ľudí, aby nekupovali výrobky pochádzajúce od zvierat žijúcich v klietkových chovoch.

Ak napríklad kupujete vajcia označené číslom 3, podporujete tým chov nosníc v prostredí, kde nemôžu roztiahnuť krídla, trpia psychickou depriváciou, navzájom sa pojedajú, sú to nešťastné zvieratá.

Klietkový chov sa netýka len sliepok, ale aj vodnej hydiny ako napríklad husí chovaných na výkrm pre tučnú pečeň, u nás menej známu ako Foie Gras alebo prasníc v individuálnych pôrodných boxoch. Veľkovýroba je tu absolútne nadradená prirodzeným potrebám zvierat, čo je bežná prax aj na Slovensku.

Najúčinnejším bojom je znižovanie dopytu po výrobkoch z klietkových chovov. Spotrebiteľ má v tomto prípade veľkú moc, ma možnosť rozhodnúť sa medzi produktom zo zvieraťa  alebo rastlinnou alternatívou. Zdravých, chutných a dostupných rastlinných výrobkov je veľké množstvo a sú cenovo dostupné.  

Polícia začala častejšie informovať o prípadoch týrania zvierat. Na facebooku pridávajú často prípady, pre ktoré neexistuje pochopenie. Ako vnímate ich aktivitu v zločinoch voči zvieratkám?

Polícia koná v rámci svojich možností. Črtá sa nádej, že na Slovensku vznikne špecializovaná environmentálna polícia, do ktorej vkladáme nádej na lepšie fungujúci mechanizmus v záchrane a prešetrovaní prípadov týraných a zranených zvierat.

Takisto pracujete na kampani Nie reťaziam. Zvieratá sú často na reťazi najmä na dedinách, kde ide o „bežnú prax“. Aké sú ciele tejto kampane?

Kampaň beží už veľmi dlhý čas. Má svoju osvetovú, a tiež advokačnú líniu. V tejto chvíli sa snažíme získať čo najviac podpisov na online petícii, v ktorej žiadame zákaz chovu psa na reťazi.

Naším cieľom je presadiť do zákona formuláciu, ktorá jasne a bez výnimky stanoví zákaz uväzovania psa na reťaz. Utýrané zvieratá sú dôsledkom benevolentného zákona. Nikde nie je napísané, že ste povinný vlastniť psa, čiže argumenty o finančnom dopade na ľudí, ktorí si nechcú alebo nemôžu postaviť riadne oplotenie neberieme.

Pes je cítiaci tvor, nemôže fungovať ako zvonček alebo ako náhrada za bezpečnostné dvere.

Bolo za posledný rok niečo, čo vás ako organizáciu za ochranu zvierat šokovalo? A naopak, čo hodnotíte ako svoj najväčší úspech?

Zasiahli nás karanténne opatrenia, pre ktoré musel byť náš útulok do odvolania uzatvorený pred venčiarmi, zatúlaným, bezprízorným alebo zraneným zvieratám sme boli však naporúdzi. Aj Linka proti krutosti (LPK), zostala v rámci možností nápomocná zvieratám v núdznom stave.

 Zvieratá, ktoré sa podarí zachrániť majú dočasné útočisko v našom útulku, kde ich liečime, kŕmime, obnovujeme stratenú dôveru v človeka. Odmena príde v podobe pozdravu z nového domova. Šťastné konce považujeme za spoločný úspech. Ako pozitívum vnímame zvýšený počet záujemcov o adopciu. Veríme, že tento trend sa udrží aj naďalej.

 Aká je podľa vás naša legislatíva v porovnaní s inými krajinami, čo sa týka ochrany zvierat?

Sme členským štátom EU. Zdieľame spoločné zákony a za zmeny v prospech zvierat bojuje Sloboda zvierat na medzinárodnej úrovni ako dlhoročný člen koalície Eurogroup for Animals.

Na Slovensku nemôžu vystupovať divožijúce zvieratá v cirkusoch, podarilo sa presadiť zákaz chovu zvierat na kožušiny, na druhej strane je na Slovensku napríklad stále legálne cvičiť a vykonávať poľovnícke skúšky na živých líškach tzv. kontaktným norovaním, ktoré je v ČR nelegálne. Poľovnícka lobby má na Slovensku veľký vplyv.

Problémom u nás je okrem iného slabý postih za týranie zvierat aj dokázateľnosť porušovania zákona, napríklad v prípade chovu psa na reťazi. Majiteľovi ťažko dokážete, že psa z reťaze nepúšťa, aj keď mu túto povinnosť ukladá zákon.