Kritická situácia: Slováci nezvládajú platiť účty, mnohých už museli odpojiť od elektriky

  • Koronakríza nám stihla vyprázdniť vrecká, no jej koniec je v nedohľadne
  • Množstvo Slovákov spadá do definície chudoby, nemôžu si dovoliť jesť mäso či platiť energie
  • Finančná analytička spoločnosti FinGo.sk upozorňuje, že počet, pravdepodobne, porastie
  • Koronakríza nám stihla vyprázdniť vrecká, no jej koniec je v nedohľadne
  • Množstvo Slovákov spadá do definície chudoby, nemôžu si dovoliť jesť mäso či platiť energie
  • Finančná analytička spoločnosti FinGo.sk upozorňuje, že počet, pravdepodobne, porastie

Už v prvej vlne pandémie mali mnohí hlboko do vrecka. Druhá so sebou priniesla ujmu v podobe strachu a finančných problémov. Takmer 8 percent domácností na Slovensku sa dostalo do situácie, kedy nezvládali platiť účty za elektrinu.

Z najnovších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat vyplýva, že práve koronakríza zvyšuje podiel jednotlivcov aj rodín prepadávajúcich sa do chudoby, pričom počty takto zasiahnutých ľudí budú, pravdepodobne, stúpať aj v roku 2021.

Na nelichotivej desiatej priečke

Vďaka rozdielu medzi rokmi 2016 až 2020, kedy počet domácností neschopných uhradiť účty za elektrinu vzrástol o tri percentá z 5 na 8 %, sme sa dostali medzi všetkými členskými krajinami EU až na desiate miesto. Znamená to, že patríme medzi nelichotivú horšiu polovicu z čísla 27.

Spôsobila pandémia to, že oficiálne spadáš pod hranicu chudoby?

„Po kríze, najmä v roku 2010, počet ľudí ohrozených chudobou výrazne rástol. Dôvodom bolo prepúšťanie, rekordná nezamestnanosť v krajine, celkový prepad ekonomiky. Napriek tomu, že aktuálne prežívame krízu verejného zdravia, teda príčiny krízy sú iné ako v roku 2009, sa doslova zastavená ekonomika v prvej vlne a vo veľkej miere obmedzená v druhej vlne podpísala pod nárast nezamestnanosti a zníženia životnej úrovne ľudí,“ vraví Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.

Celkový priemer ľudí neschopných uhradiť náklady spojené s vykurovaním svojich domov v rámci EÚ je približne 7 %.  Tento podiel dosiahol vrchol v roku 2012 (10,8 %) no v nasledujúcich rokoch sme zažili jeho kontinuálny pokles. Najväčší podiel ľudí, ktorí majú problém s financovaním energií je v Bulharsku (30,1 %), ďalej v Litve (26,7 %), na Cypre (21 %), v Portugalsku (18,9 %), v Grécku (17,9) %) a v Taliansku (11,1%).

Domácnosti s deťmi sú ohrozené dvojnásobne

Výsledky Štatistického úradu SR za rok 2019 potvrdili dlhodobý trend chudoby medzi deťmi od 0 do 17 rokov. Tie sú vystavené vyššiemu riziku chudoby ako dospelé a staršie osoby a tvoria najzraniteľnejšiu vekovú skupinu. Pod hranicou chudoby žilo na Slovensku približne každé piate dieťa, presne 19 % osôb z uvedenej vekovej skupiny, čo predstavuje približne 187-tisíc osôb do 18 rokov.

Bratislavský primátor Vallo bez servítky: Sme svedkami politizácie testovania a hádok

Domácnosti so závislými deťmi spadajú do ešte ohrozenejšej kategórie. Najviac ohrozenou skupinou boli tiež úplné domácnosti s viac deťmi (dvaja dospelí s tromi či viac závislými deťmi), pod hranicou príjmovej chudoby aktuálne žije až 37,8 % takýchto domácností.

Počet a podiel kategórie domácností pod hranicou chudoby rastie posledných šesť rokov, ešte v roku 2013 bolo pod hranicou chudoby menej ako 30 % domácností, troma či viac deťmi. Medziročne (v porovnaní s rokom 2018) sa zvýšil o 1,1 p. b..

Až 870 000 pod hranicou chudoby

Na Slovensku je aktuálne viac ako 16 % rodín pod hranicou chudoby, čo predstavuje vyše 870-tisíc ľudí. V dôsledku pandémie sa podľa Buchlákovej slov môže v tejto kategórii ocitnúť ďalších 20 až 50-tisíc ľudí. V prípade Slovenska sa chudoba určuje od hranice príjmu 373 eur mesačne pre jednočlennú domácnosť. V prípade domácnosti s 2 dospelými a 2 deťmi do 14 rokov je stanovená hranica 780 eur mesačne.

Miera chudoby Slovensko 2019
zdroj: Štatistický úrad SR/miera-chudoby

„Za posledných desať rokov sa čisté mesačné príjmy domácnosti zvýšili o tretinu, zároveň sa však o takmer rovnaké percento zvýšili aj výdavky. Preto máme aj vyššie percento ľudí, ktorí spadajú do kategórie materiálnej deprivácie, napríklad si nemôžu dovoliť ísť ani raz za rok na jednotýždňovú dovolenku mimo domu alebo jesť mäso či rybu aspoň každý druhý deň.

Majú nedoplatky spojené s hypotékou alebo nájomným, úhradou za energie alebo splácaním nákupov na splátky a iných pôžičiek. Táto situácia sa vlani medziročne zhoršila, a očakávame, že vzhľadom na súčasnú situáciu spojenú s druhou vlnou koronakrízy, sa počet ľudí v materiálnej deprivácii môže opäť navyšovať,“ doplnila Buchláková a ďalej dodáva, že do materiálovej deprivácie spadá vyše 430 000 Slovákov, ktorí si nemôže dovoliť auto, telefón či práčku a majú problém čeliť nečakaným finančným výdavkom.

Zdroje: FinGo, Štatistický úrad SR, Eurostat

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech