Kryptomeny odhalili svoju Achillovu pätu. A nie je len jedna

Autor komentáru je generálny riaditeľ a väčšinový akcionár poradenskej spoločnosti SOPHISTIC Pro finance.

Na úvod napíšem tri fakty: 

1. Cena bitcoinu sa neustále prepadá. Jeho hodnota sa dostala pod kritickú hranicu 20-tisíc dolárov a v súčasnosti sa obchoduje na najnižších úrovniach od konca roku 2020.
2. Cena elektrickej energie aj naďalej stúpa.
3. Inflácia rastie na celom svete. A reálne treba byť pripravený na to, že rast cien potrvá niekoľko rokov. 

Prečo upozorňujem práve na tieto aspekty? Lebo sú to najmä ony, ktoré môžu rozhodnúť o budúcnosti kryptomien. 

Svoje tvrdenie postupne vysvetlím v nadchádzajúcich riadkoch. Decentralizovanú menu, ktorá nemá vlastníka a nik ju neriadi, si môžete buď kúpiť, alebo ju vyťažiť a následne predať. V druhom prípade záujemca o menu poskytne kapacitu svojho počítača na riešenie zložitých matematických úloh, aby mu postupne, na základe matematického vzorca, boli pripisované bitcoiny.

Ide o veľmi náročný proces nielen na IT vybavenie, ale aj energetické zdroje, ktorý ťažiari ešte donedávna s vidinou podstupovali. Chyba v tomto – na prvý pohľad premyslenom – systéme totiž nastane vtedy, keď o vyťaženú menu prestane byť záujem (čo sa dnes aj deje).

Dôsledkom toho hodnota kryptomeny na trhu klesá, no zároveň cena elektrickej energie potrebná pre jej získanie stúpa. V praxi to môže znamenať, že ťažiari už prestávajú byť motivovaní ťažiť kryptomeny, čo sa automaticky podpíše aj na zníženom výkone celej siete. 

Argument, že ide o dočasný problém, neobstojí, práve naopak. Vojnový konflikt na Ukrajine spojený s reštriktívnymi opatreniami EÚ voči Rusku majú výrazný vplyv na cenu komodít i energií, čo sa okamžite premieta aj do ceny elektrickej energie.

Keď si uvážime, akú obrovskú spotrebu elektrickej energie má samotné ťaženie kryptomien, je nutné zodpovedať si otázku: „Aké percento elektrickej energie celej Únie tvorí ťažba kryptomien, keď len na bitcoin ročne spotrebujeme takmer 70 terawatthodín?“ Na ilustráciu, ide o porovnateľné množstvo elektriny, aké spotrebuje celá Česká republika. 

Na jednej strane vidíme, ako svet bojuje s rastúcou infláciou, ktorú ťahajú nahor aj ceny energií, no a na strane druhej sa na ťažbu kryptomien ročne spotrebuje kvantum elektrickej energie.

Preto sa pýtam – môžu politici v boji s rastúcou infláciou pozastaviť aj ťažbu kryptomien ako jedného z výrazných atribútov ťahajúceho cenu energií nahor? Pokiaľ sa niekto nazdáva, že k takémuto kroku nikdy nedôjde – vie mi to aj garantovať? 

Aj keď si uvedomujem, že pozastaviť ťažbu kryptomien je silná úvaha, chcem ňou povedať predovšetkým to, že mať majetok uložený v kryptomenách, ktoré môže zo dňa na deň zničiť politické rozhodnutie, je extrémne rizikové. A vlastne aj mimoriadne hlúpe. 

Avšak, keď aj k politickému zákazu ťažby kryptomien nedôjde, dnes už vieme, že kryptomeny majú svoju Achillovu pätu. A nielen jednu, ale rovno štyri. Zhrniem ich: vysoká cena elektrickej energie, vysoká spotreba elektrickej energie potrebnej na vyťaženie kryptomeny, vysoká inflácia, no zároveň klesajúca hodnota bitcoinu a spol. na trhu.

Toto všetko môže byť pre kryptomeny fatálne, ak nezmenia energetickú náročnosť. Áno, dokázali by to, avšak iba vtedy, ak by prešli z konceptu Proof of Work na Proof of Stake. K tomu však s najväčšou pravdepodobnosťou nedôjde, aby sa nevytratila filozofia decentralizácie. 

Financiám a investíciám sa venujem už vyše 20 rokov a dovolím si tvrdiť, že im rozumiem. Na rozdiel od väčšiny novodobých investorov do kryptomien totiž mám to, čo im chýba – dlhoročné výsledky.

Poznám princípy investovania a v rozumnej miere som ochotný aj riskovať, avšak, kryptomeny sú pre mňa no-go zóna. Obávam sa o budúcnosť aktíva, kde takmer na dennej báze dochádza k prepadu jeho hodnoty a ktorého existencia je závislá na elektrickej energii či politických rozhodnutiach. 

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.