Kto chce, ten nájde. Mladí ľudia vedia svoje výdavky optimalizovať najlepšie (TÝŽDENNÝ PREHĽAD)

Tento týždeň priniesol množstvo fascinujúcich tém, ktoré ťa určite zaujmú. Odborník na investovanie Ivan Jašík vysvetlil, ako vieme využiť efekt zloženého úročenia pre náš prospech. Radí začať investovať s malými sumami a udržiavať si konzistenciu naprieč rokmi. Čas pri téme investovania označil za kľúčový a mal by byť najväčšou výhodou mladých ľudí.

Rozprávali sme sa aj s MSc. Denisou Moravčík Debreckou – psychologičkou, autorkou a zakladateľkou projektu Moderná psychológia, kde popularizuje duševné zdravie prístupne, prakticky a vedecky podloženým spôsobom. Rozpovedala nám o fenoméne moderných závislostí a o tom, ako naša spoločnosť vníma duševné poruchy.

A ako je na tom slovenská ekonomika? Analytik Matej Bajzík vidí situáciu jasne. Reálne mzdy podľa jeho slov konečne dobehli infláciu, otázne však zostáva, dokedy nám tento trend vydrží. Prezradil nám, ktoré povolania si v poslednom období prilepšili na svojich mzdách a opísal aj opačný scenár- ktoré platy nedokážu dorovnať infláciu.

Začítaj sa do aktuálneho diania a získaj praktické rady pre každodenný život. 

Začni s málom, získaš veľa

Investičný špecialista Ivan Jašík zdôrazňuje, že s investovaním treba začať čo najskôr. Mladí ľudia majú obrovskú výhodu – čas.

Aj malá suma investovaná v mladom veku prinesie v budúcnosti výrazné zhodnotenie. Ak 20-ročný študent investuje len 50 eur mesačne počas 30 rokov, pri priemernom ročnom zhodnotení 10% bude mať v 50-ke na účte 113 000 eur. Kto začne o desať rokov neskôr, hoci s vyššími vkladmi, tento výsledok nedosiahne.

Pre začiatočníkov sú ideálne ETF fondy, ktoré umožňujú investovať do tisícok svetových firiem aj s minimálnym vkladom. Dôležité je diverzifikovať portfólio a vzdelávať sa v základoch investovania. Jašík varuje pred podvodmi, ktoré sľubujú rýchly a garantovaný zisk. Skutočné investovanie je podľa neho „nudné a dlhodobé“. Odporúča investovať len cez subjekty pod dohľadom NBS.

Pre udržanie rovnováhy medzi študentským životom a sporením radí jednoduchý prístup: 80% príjmov minúť a 20% odložiť. Najdôležitejšie je začať hneď, aj s malou sumou, a vytvoriť si pravidelný návyk.

Odborník na investovanie: Kto rýchlo pochopí princíp zloženého úročenia, má obrovský náskok (ROZHOVOR)

Prečo nás ničí scrollovanie a dráma

Závislosť dnes nadobúda nové podoby. Už dávno to nie je len o alkohole či drogách, ale aj o návykovom správaní – od nekonečného scrollovania po toxické vzťahy. Psychologička Denisa Moravčík Debrecká vysvetľuje, že závislosť často vzniká ako únik od bolesti.

„V pozadí býva trauma, chronický stres alebo problémy bez riešenia,“ hovorí odborníčka. Mozog sa naučí, že určité podnety znižujú napätie, a vytvorí si návyk.

Medzi najrýchlejšie rastúce závislosti patrí vapovanie, považované za „bezpečnejšiu“ verziu fajčenia. Pribúdajú aj závislosti od sociálnych sietí, online nakupovania či neustáleho kontrolovania notifikácií.

Ako rozoznať vášeň od závislosti? „Vášeň vás napĺňa, závislosť vyčerpáva. Rozdiel je v slobode,“ vysvetľuje psychologička. Keď sa z „chcem“ stane „musím“, je to varovný signál.

Zaujímavé je, že niektorí ľudia akoby boli závislí na utrpení. Nejde však o vedomú voľbu. Ich nervový systém si zvykol na stres a chaos, takže pokoj vníma ako ohrozenie. Pri liečbe závislosti nestačí len silná vôľa. Kľúčová je kombinácia odbornej terapie, podpory blízkych a bezpečného prostredia. Závislosť nie je znakom slabosti, ale pokusom o prežitie.

Od úľavy k závislosti: Ako vznikajú moderné návyky, ktoré pomaly oslabujú náš mozog (ROZHOVOR)

Tieto povolania zažili nárast miezd

Dobrá správa pre Slovákov – nominálne mzdy stúpajú tempom 8,8% a reálne zárobky sú v pluse okolo 4,5%. To znamená, že priemerný zamestnanec si dnes za svoju výplatu kúpi viac než vlani.

Kumulatívne sme dokonca prekonali aj bolestivé roky vysokej inflácie z obdobia 2022-2023. Priemerná mzda sa dnes nachádza približne o 3% nad úrovňou inflácie. Trend sa otočil v prospech domácností a kúpna sila sa postupne obnovuje.

Odborníci zdôrazňujú, že pre udržateľný rast je dôležitejšie najprv stabilizovať infláciu na úrovni okolo 2% a až potom zvyšovať mzdy – najmä tam, kde to podporí produktivitu.

Najrýchlejšie aktuálne rastú mzdy vo vodohospodárstve, vzdelávaní, energetike a zdravotníctve. Naopak, pomalší rast zaznamenáva priemysel a obchod. Rast miezd najlepšie zvládajú sieťové odvetvia, IT sektor a finančné služby. Najzraniteľnejšie sú ubytovanie, stravovanie a maloobchod.

Pre bežného Slováka je najlepšou obranou proti inflácii pravidelné investovanie, vyjednanie si adekvátneho rastu mzdy a udržiavanie finančnej rezervy na 3-6 mesiacov výdavkov.

Kľúčom k dlhodobému rastu ekonomiky zostáva zvyšovanie produktivity práce, v čom však Európa vrátane Slovenska zaostáva za USA, najmä v oblasti digitalizácie a umelej inteligencie.

Analytik Matej Bajzík: Reálne mzdy konečne predbehli infláciu. Otázne je, dokedy to vydrží

Mladí Slováci bojujú so stresom

Mnohí z nás to poznajú – sedíme v kaviarni, vychutnávame si kávu, a zrazu nás prepadnú myšlienky typu „Mal by som ešte niečo spraviť.“ Telo zostáva v pohotovostnom režime, aj keď žiadne nebezpečenstvo nehrozí.

Podľa psychologičky Barbory Brzákovej Krelovej je prvým znakom problému neschopnosť oddychovať. Vyrastali sme s heslom „Makaj, kým si mladý“ a oddych vnímame ako slabosť, nie ako prirodzenú potrebu.

Najväčším spúšťačom stresu je mobil. Každá notifikácia drží mozog v ostražitosti. Dlhodobý stres pritom zvyšuje hladinu kortizolu, oslabuje imunitu a narúša trávenie aj hormonálnu rovnováhu. Prejavuje sa úzkosťami, podráždenosťou, nespavosťou a emočnými výkyvmi.

Čo môžeme urobiť pre skutočný oddych? Odborníčka odporúča vedome dýchať – 4 sekundy nádych, 6 sekúnd výdych. Pomáhajú aj krátke pauzy bez obrazoviek počas dňa. S mobilom si nastavme zdravé hranice – vypnime notifikácie a prvých 30 minút ráno buďme offline.

Dôležité je vytvoriť si jasnú rannú rutinu a večerný rituál. A pamätajme – oddych nie je odmena, ale prirodzená potreba. Každý výdych a každá chvíľa ničnerobenia je návratom k sebe.

Mladí Slováci bojujú s tichou pandémiou. „Oddych vnímajú ako slabosť alebo luxus,“ varuje expertka

Beránek je odhodlaný sa vrátiť

Viktor Beránek, symbol Vysokých Tatier, po takmer polstoročí končí na Chate pod Rysmi. V horách pôsobil neuveriteľných 60 rokov – najprv ako nosič, neskôr ako chatár.

Jeho vzťah k Tatrám sa rodil postupne. „Lásky, ktoré sa postupne rodia, sú trvácnejšie,“ hovorí Beránek, ktorý sa do hôr dostal v roku 1968, keď sa po písaní protisovietskych hesiel musel ukryť.

Chatu pod Rysmi opisuje ako orlie hniezdo – miesto slobody vysoko v horách. Počas jeho éry to bolo miesto bez mobilného signálu, kde si ľudia mohli vyčistiť hlavu. Hrávala sa tam živá hudba, konali sa večierky a vládla srdečná atmosféra.

Beránek svoj odchod nepovažuje za definitívny. „Ja som neodišiel natrvalo, len som dočasne odišiel do exilu,“ zdôrazňuje. Je odhodlaný bojovať za návrat a zachovanie hodnôt, ktoré chata predstavovala.

Kritizuje súčasné vedenie a zmeny v Tatrách. Obáva sa o budúcnosť nosičstva a tradičných hodnôt tatranských chát. Prirovnáva seba a ostatných nosičov k vrchárkam – vtákom, ktoré sa vždy vrátia do svojho prostredia.

„Nás len také niečo ako počasie z hôr nevyženie,“ uzatvára legendárny chatár.

Viktor Beránek opustil Chatu pod Rysmi po 48 rokoch. „Odchádzam len dočasne do exilu,“ hovorí legenda (ROZHOVOR)

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory