Kto rozumie Trumpovi, prežije. Bývalý ukrajinský prezident sa vracia na scénu ako hlas opozície

Bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko, ktorý krajinu viedol v rokoch 2014 až 2019, sa znovu snaží profilovať ako významný hráč na politickej scéne. Vo svojej kancelárii má vystavené fotografie so svetovými lídrami, medzi nimi aj s Donaldom Trumpom, ako aj originál Krymskej deklarácie podpísanej bývalým americkým ministrom zahraničných vecí Mikeom Pompeom.

Dokument potvrdzuje postoj USA, ktoré v roku 2018 deklarovali, že anexia Krymu Ruskom je nelegálna a nikdy ju neuznajú.

Pre Porošenka je to pripomienka diplomatického úspechu, ktorý podľa neho dokazuje jeho schopnosť efektívne komunikovať so Spojenými štátmi. „Pracoval som s prezidentom Trumpom viac ako tri roky a som hrdý na túto politickú stopu,“ povedal v rozhovore pre americký denník Washington Post.

Verí, že jeho skúsenosti sú dnes opäť relevantné, najmä v čase, keď sa vzťahy medzi Kyjevom a Washingtonom komplikujú. Porošenko zároveň kritizuje súčasného prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorému vyčíta slabú koordináciu so Spojenými štátmi a stratu osobného vplyvu.

Zároveň upozorňuje, že v prípade návratu Trumpa k moci bude Ukrajina potrebovať ľudí, ktorí poznajú spôsob jeho rozhodovania. „Trump sa rozhoduje intuitívne, nie na základe brífingov. Kto to nechápe, nemal by s ním rokovať,“ uzavrel.

Sankcie, bankové blokády a obvinenia z politickej motivácie

V roku 2024 na Porošenka uvalili ukrajinské bezpečnostné zložky sankcie na základe obvinení z ohrozenia národnej bezpečnosti. Okrem zákazu cestovania mu boli zmrazené účty, čo podľa jeho slov priamo ohrozuje aj jeho charitatívne aktivity.

Tvrdí, že týždenne venoval približne milión dolárov na podporu ukrajinskej armády. Tieto obmedzenia podľa neho výrazne sťažujú jeho schopnosť prispievať k obrane krajiny a zároveň ho vylučujú z aktívnej účasti na diplomatických rokovaniach v zahraničí.

„Nenávidím predstavu, že moja situácia môže poškodiť Ukrajinu v očiach USA alebo EÚ,“ povedal s tým, že považuje sankcie za pokus politicky ho oslabiť a pripraviť pôdu na jeho vylúčenie z prípadných budúcich volieb. „Som živý dôkaz toho, že sa už v zákulisí počíta s voľbami,“ dodal.

Politológ Volodymyr Fesenko uviedol, že sankcie mohli byť „politickou chybou“, pretože Porošenkovi priniesli nečakané zvýšenie pozornosti i mierne posilnenie volebnej podpory.

Porošenko zároveň tvrdí, že bez účasti opozície na rozhodovacích procesoch o budúcnosti Ukrajiny hrozí strate legitimity v očiach Západu. „Nemôžeme predstierať jednotu, ak sú opozičné hlasy ignorované,“ uviedol.

Zelenského pozícia slabne, opozícia sa pripravuje

Zelenskyj, ktorý po invázii v roku 2022 čelil vojnovým výzvam ako symbol národnej jednoty, dnes čelí narastajúcej kritike. Neúspešná protiofenzíva v roku 2023, unavená verejnosť a narastajúce hlasy opozície otvárajú priestor na formovanie nových politických alternatív.

Do popredia sa dostávajú mená ako expremiérka Julija Tymošenková, ktorá potvrdila kontakty s tímom Donalda Trumpa, no zároveň dôrazne odmietla voľby počas vojnového stavu, informuje portál Aktualne.cz. „Nezávislá Ukrajina si nemôže dovoliť ďalšie rozdelenie spoločnosti,“ vyhlásila v marci.

Okrem nej sa špekuluje aj o kandidatúre bývalého generála Valerija Zalužného, ktorého Zelenskyj odvolal a vymenoval za veľvyslanca v Londýne.

Analytici zároveň upozorňujú, že napriek verejným vyhláseniam o odmietaní volieb počas vojny sa politické strany pripravujú na všetky scenáre. „Každý významný hráč má pripravený plán, ak by došlo k prímeriu alebo bezpečnostným garanciám,“ uviedol Anton Grušetskyj z Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie.

Návrat Trumpa mení rovnicu

Napätie medzi Trumpom a Zelenským sa prejavilo po tom, čo bývalý americký prezident označil Zelenského za „diktátora bez volieb“. Následne sa objavili správy o stretnutiach Trumpovej administratívy s ukrajinskou opozíciou, vrátane predstaviteľov Porošenkovej strany. „Bez komentára,“ reagoval Porošenko na otázky novinárov.

Zatiaľ čo Trump v roku 2018 deklaroval, že Krym patrí Ukrajine, v roku 2025 jeho tím údajne predložil návrh mierového plánu, ktorý zahŕňal uznanie Krymu ako súčasti Ruska. Takýto obrat by podľa Porošenka znamenal porušenie všetkých princípov, na ktorých bola ukrajinská zahraničná politika postavená.

„To, čo teraz visí na mojej stene ako dôkaz diplomacie, môže byť zajtra len archívna pamiatka na stratenej pôde,“ povedal s trpkosťou.

Porošenko však napriek všetkému tvrdí, že Trump ako osoba sa nezmenil. „Je intuitívny, rozhoduje sa rýchlo a podľa vlastných dojmov. Kto to dokáže využiť, má šancu. Kto nie, prehrá,“ uzatvára.

Čítaj viac z kategórie: Vojna na Ukrajine