Kým slovenskí podnikatelia bojujú o prežitie a hovoria o odchode z krajiny, štát sa chváli rastom počtu firiem

11. februára 2026 o 12:39

Finančná správa SR hovorí o boome nových firiem a ozdravení trhu
Analytici a samotní podnikatelia však vykresľujú opačný obraz
Rok 2025 bol jedným z najťažších za poslednú dekádu

Marek Sásik, Advisor to the Board of Directors, Slovenská sporiteľňa Slovenská sporiteľňa

Finančná správa SR hovorí o boome nových firiem a ozdravení trhu
Analytici a samotní podnikatelia však vykresľujú opačný obraz
Rok 2025 bol jedným z najťažších za poslednú dekádu

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Finančná správa SR zverejnila novú správu, v ktorej informuje o rastúcom záujme o zakladanie firiem na Slovensku. Podľa jej údajov v roku 2025 pribudlo viac ako 111-tisíc nových daňových subjektov a segment právnických osôb vzrástol o vyše štvrtinu.

Nezávislé analýzy portálu FinStat však prinášajú zásadne odlišný obraz. Rok 2025 sa podľa nich zapíše do štatistík ako jeden z najhorších pre slovenské podnikateľské prostredie za poslednú dekádu. Navyše, keď čoraz viac firiem aj podnikateľov zvažuje odchod zo Slovenska.

Optimistické čísla slovenských daniarov

Finančná správa SR eviduje za rok 2025 celkovo 111 053 nových daňových registrácií. Z toho 78 063 tvorili fyzické osoby a 32 990 právnické osoby. V segmente právnických osôb ide o nárast o 25,8 % oproti roku 2023, keď vzniklo 26 224 spoločností. Počet vzniknutých subjektov prevýšil počet zaniknutých približne o 48-tisíc.

Prezident slovenských daniarov Jozef Kiss tieto čísla hodnotí pozitívne. „Evidujeme kontinuálny nárast počtu nových firiem, čo je jasným signálom rozvoja podnikateľského prostredia. Skutočnosť, že vzniklo o takmer 48-tisíc subjektov viac, než ich zaniklo, potvrdzuje stabilný záujem o podnikanie na Slovensku,“ uviedol.

Súhlasíte s tým, že nárast nových firiem je znakom zdravého podnikateľského prostredia?

Áno, je to dôkaz, že sa podnikaniu na Slovensku darí.

Nie, za číslami môžu byť aj formálne, neaktívne firmy.

Čiastočne – záleží na kvalite a udržateľnosti týchto firiem.

Neviem, potrebujem viac informácií.

Finančná správa SR zároveň poukazuje na to, že vyšší počet zrušených registrácií je podľa nej prirodzenou reakciou na zavedenie minimálnej dane. Analytici úradu tvrdia, že viac ako 82 % zaniknutých právnických osôb v predchádzajúcom období nevykazovalo žiadnu daňovú povinnosť a ďalších 14 % vykázalo daň v rozpätí od 100 do 1 000 eur. Kiss tento proces označil za „dôležitý krok k ozdraveniu a sprehľadneniu trhu.“

Nárast nových registrácií v segmente právnických osôb súvisí aj so znížením sadzby dane z príjmov pre vybrané spoločnosti na 10 %, čo podľa Finančnej správy SR vytvorilo motivačné prostredie pre vznik nových kapitálových spoločností.

Analytici hovoria o najhoršom období za posledných 6 rokov

Pohľad analytikov portálu FinStat je výrazne odlišný. Podľa ich analýzy bol rok 2025 z hľadiska zániku firiem a živností jedným z najhorších za poslednú dekádu. Počet zrušených spoločností dosiahol najvyššiu hodnotu za 6 rokov.

„Rok 2025 môžeme z hľadiska zániku firiem a živností hodnotiť ako jeden z najhorších. Počet zrušených firiem bol najvyšší za posledných 6 rokov,“ uviedol analytik FinStatu Martin Lindák.

Konkrétne čísla sú nasledovné: v roku 2025 vzniklo vyše 24-tisíc obchodných spoločností, no zaniklo ich 7 708. V roku 2024 zaniklo 5 923 firiem, čo znamená medziročný nárast zánikov o takmer 30 %.

Počet zaniknutých firiem rástol vo všetkých najväčších odvetviach. Najviac ich zaniklo v stavebníctve (956), nasledoval maloobchod (766), služby (675), veľkoobchod (662) a odvetvie práva, poradenstva a účtovníctva (621). Výrazný nárast zánikov zaznamenali aj nehnuteľnosti, kde zanikol takmer dvojnásobok spoločností oproti predchádzajúcemu roku.

Za nepriaznivým vývojom stoja podľa FinStatu viaceré faktory. Pretrvávajúci efekt daňových licencií, konsolidačné opatrenia vlády, ale aj útlm na trhu s nehnuteľnosťami spôsobený vyššími úrokovými sadzbami a infláciou.

Historický rekord v rušení živností

Ešte dramatickejšia situácia panuje medzi živnostníkmi. V roku 2025 zaniklo na Slovensku viac ako 66-tisíc živností, čo je najvyšší počet v histórii. Vzniklo pritom len niečo vyše 42-tisíc nových, čo je najmenej za posledných 6 rokov. Čistý úbytok tak dosiahol približne 24-tisíc živností.

Rekordným mesiacom bol december 2025 s 8 800 zrušenými živnosťami. V marci ich zaniklo cez 8 500 a v januári vyše 6 100. Za marcovým skokom stojí podľa analytikov zavedenie transakčnej dane, ktorá sa od apríla 2025 vzťahovala aj na živnostníkov. Tá bola napokon pre fyzické osoby zrušená od januára 2026.

Masový odliv nebol obmedzený len na jedno odvetvie. Stavebníctvo zaznamenalo najväčší úbytok s vyše 17 600 zaniknutými živnosťami, čo predstavuje medziročný nárast o takmer 32 %. V sektore služieb zaniklo 7 257 živností (nárast o 41,7 %) a v maloobchode 5 587 (nárast o 36,1 %). Z desiatich najväčších odvetví zostali stabilné len financie.

Minimálne mesačné odvody živnostníkov do Sociálnej poisťovne dosiahli sumu 303,11 eur a k tomu 121,92 eura na zdravotné poistenie. Od júla 2026 navyše začnú platiť takzvané mikroodvody vo výške 131,34 eura mesačne aj pre tých živnostníkov, ktorí doteraz pre nízke príjmy neodvádzali nič.

Dva pohľady na tie isté čísla

Rozpor medzi správou Finančnej správy SR a nezávislými analýzami si vyžaduje vysvetlenie. Finančná správa SR do svojich štatistík zahŕňa všetky daňové registrácie, teda fyzické aj právnické osoby spolu. A keďže fyzické osoby tvoria väčšinu, celkový súčet vyzerá priaznivo. Zároveň argumentuje tým, že zaniknuté subjekty boli prevažne neaktívne.

FinStat sa však pozerá na údaje oddelene a v kontexte dlhšieho časového radu. A ten ukazuje, že živnostníci zo Slovenska masovo odchádzajú a že aj v segmente obchodných spoločností dosiahli zániky šesťročné maximum.

Daňový poradca Jozef Mihál upozornil na ďalší paradox. „Do novembra 2025 sa vybralo prostredníctvom daní 18,5 miliardy eur, oproti minuloročným 16,5. To je o 2 miliardy eur viac. No deficit narástol paradoxne z 5,1 miliardy na 6,4 miliardy,“ povedal.

Konsolidačné opatrenia zamerané na zvýšenie odvodov a úpravu daní z príjmu majú do štátnej pokladnice v roku 2026 priniesť približne 1,2 miliardy eur. Celý konsolidačný balík 22 opatrení má pritom hodnotu 2,7 miliardy eur.