Lekári varujú: Bežné návyky Slovákov môžu spustiť mozgovú príhodu skôr, ako čakáš
- Mozgová príhoda patrí k najčastejším príčinám úmrtí
- Odborníci varujú, že ju môžu spustiť aj bežné zvyky, ktoré ľudia podceňujú
- Mozgová príhoda patrí k najčastejším príčinám úmrtí
- Odborníci varujú, že ju môžu spustiť aj bežné zvyky, ktoré ľudia podceňujú
Každé tri minúty a štrnásť sekúnd zomrie vo svete jeden človek na mozgovú príhodu. Ide o tretiu najčastejšiu príčinu úmrtí v Spojených štátoch a zároveň jednu z hlavných príčin trvalého postihnutia. Na Slovensku postihne cievna mozgová príhoda približne 17 000 pacientov ročne, píše portál Veda na dosah.
Najbežnejší typ, ischemická mozgová príhoda, tvorí približne 87 percent všetkých prípadov a vzniká, keď sa krvná cieva v mozgu upchá zrazeninou. Hemoragická príhoda, ktorá tvorí zvyšok, nastáva, keď oslabená cieva praskne a krv zaplaví mozgové tkanivo.
Hlavným vinníkom oboch foriem je vysoký krvný tlak, prezývaný aj „tichý zabijak“. Mnohí ľudia si ani neuvedomujú, že ich každodenné zvyky – od dlhého sedenia až po spracované jedlá – pomaly pripravujú pôdu pre túto život ohrozujúcu udalosť.
„Ľudia žijú čoraz sedavejším životným štýlom a konzumujú potraviny plné soli a tukov. To všetko sa nám vracia o desaťročia neskôr,“ hovorí doktorka Anahita Dua, cievna chirurgička z Massachusetts General Hospital pre Daily Mail.
Podľa nej, nárast výskytu mozgovej príhody u mladších ľudí súvisí aj s obmedzeným prístupom k zdravotnej starostlivosti, najmä u tých, ktorí pracujú v tzv. gig ekonomike, to znamená, že od zamestnávateľov nedostávajú zdravotné poistenie. „Mnohí nemajú poistenie, a keď sa zdravotné problémy začnú objavovať v tridsiatke či štyridsiatke, ich následky si naplno odnesú až v šesťdesiatke,“ dodala.
Sedavý život a jedlo plné soli
Dlhé hodiny za počítačom, spracované jedlá a nedostatok pohybu patria medzi najčastejšie faktory, ktoré poškodzujú cievy. Sedavý spôsob života zvyšuje hladinu cukru a tukov v krvi, znižuje množstvo „dobrého“ cholesterolu a narúša prietok krvi v dolných končatinách. To vedie k tvorbe zrazenín, ktoré sa môžu dostať až do mozgu.
„Naše zamestnania sú väčšinou sedavé, a to vedie k ďalším problémom – cukrovke, vysokému tlaku či fajčeniu, ktoré stále zostáva veľmi rozšírené,“ upozorňuje doktorka Dua. Práve tieto tri faktory – cukrovka, fajčenie a vysoký krvný tlak– najviac poškodzujú výstelku ciev, čím zvyšujú riziko mŕtvice.
K rizikovým patrí aj nadmerná konzumácia spracovaných potravín. Produkty s vysokým obsahom soli a nasýtených tukov – napríklad údeniny, rýchle občerstvenie či polotovary – dlhodobo zvyšujú krvný tlak. Nadbytočná soľ zvyšuje objem krvi a tým aj tlak na steny ciev, ktoré sa časom oslabujú a praskajú. Tuky zase podporujú tvorbu aterosklerotických plakov, ktoré cievy zužujú.
„Niektoré spracované potraviny, ako slanina či fast food, majú na organizmus obrovský dopad. V malom množstve neškodia, no v kombinácii s genetickou predispozíciou môžu byť smrteľné,“ varuje Dua.

Fajčenie, stres a nedostatok spánku
Fajčenie je ďalší významný faktor, ktorý zvyšuje riziko mŕtvice až štvornásobne, píše portál NBS News. Chemikálie z tabakového dymu poškodzujú steny ciev, zvyšujú zrážanlivosť krvi a urýchľujú ukladanie tukových látok. Aj keď fajčiar prestane, riziko sa znižuje len postupne – až po piatich rokoch sa vracia na úroveň nefajčiara.
Spánok je ďalším prehliadaným aspektom zdravia. Viaceré rozsiahle štúdie potvrdili, že spánok kratší ako šesť hodín denne výrazne zvyšuje riziko ischemickej mozgovej príhody.
Jedna z nich, ktorá sledovala 90-tisíc žien, preukázala, že tie s nedostatkom spánku mali o 22 percent vyššiu pravdepodobnosť mŕtvice. „Spánok je nevyhnutný pre regeneráciu organizmu. Ak telo nemá čas obnoviť poškodené cievy, proces, ktorý vedie k mŕtvici, sa len urýchľuje,“ vysvetľuje Dua.
K problémom prispieva aj stres a osamelosť. Výskumy z univerzít v Texase a Tel Avive ukázali, že šťastní a spoločensky aktívni ľudia majú výrazne nižšie riziko mŕtvice. Muži v harmonických manželstvách mali až o 64 percent menšiu pravdepodobnosť úmrtia na mozgovú príhodu ako tí, ktorí žili osamelo.
Malé kroky s veľkým efektom
Aj keď niektoré faktory, ako genetika či vek, nemožno ovplyvniť, väčšinu rizík spojených s mozgovou príhodou možno znížiť zmenou životného štýlu. Odborníci odporúčajú stredomorskú stravu – zeleninu, ovocie, ryby, orechy a olivový olej namiesto červeného mäsa a sladkostí.
Výskumy ukazujú, že ženy po menopauze, ktoré konzumovali potraviny s vysokým obsahom tukov, mali až o 40 percent vyšší výskyt ischemickej mozgovej príhody než tie, ktoré dodržiavali nízkotučnú diétu.
Rovnako dôležité je pravidelné cvičenie a kontrola tlaku. Každá hodina fyzickej aktivity denne znižuje riziko mŕtvice o 20 až 30 percent. Kľúčová je aj prevencia cez lekárske prehliadky.
„Pravidelné kontroly sú prvou líniou obrany. Tlak, cukor a cholesterol môžu byť smrteľne vysoké ešte skôr, než sa objavia príznaky,“ dodáva Dua.
Včasná diagnostika umožňuje prijať opatrenia – od zmeny stravovania po liečbu liekmi – a zabrániť vážnym následkom. Ignorovanie týchto varovných signálov, naopak, vedie k trvalému poškodeniu ciev a často aj k smrti.
Lekári apelujú na zmenu
Mozgová príhoda si každoročne vyžiada viac ako 144-tisíc životov len v USA. Napriek zlepšeniu zdravotnej starostlivosti sa počet prípadov v posledných rokoch opäť zvyšuje, najmä medzi mladšími dospelými. Podľa odborníkov to súvisí s moderným spôsobom života – sedavým zamestnaním, spracovaným jedlom a nedostatkom pohybu.
Dr. Dua pripomína, že prevencia mŕtvice nie je len o genetike, ale o každodenných rozhodnutiach. „Telo si pamätá všetko, čo s ním robíme. To, ako žijeme dnes, určuje, ako sa nám odvďačí o dvadsať rokov,“ zdôrazňuje.
Každý malý krok – od prechádzky po zdravšiu večeru – môže byť rozdielom medzi zdravým životom a mozgovou príhodou. Ako hovoria lekári, prevencia je najlepšia liečba – a pri mŕtvici doslova život zachraňujúca.
Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroje: Veda na dosah, NBS News, Daily Mail