Len 19 % Slovákov je spokojných so svojimi financiami. Česko je o triedu vyššie (PRIESKUM)

Medzinárodný prieskum finančnej skupiny NN ukázal, že Česi žijú spokojnejší život než Slováci. Kým naši západní susedia obsadili v rebríčku tretie miesto so skóre 6,4 bodu na desaťbodovej stupnici šťastia, Slovensko sa s výsledkom 5,9 bodu ocitlo pod priemerom.

Najšťastnejší život podľa výsledkov vedú obyvatelia Holandska (6,8 bodu), nasledovaní Belgičanmi (6,7 bodu). Na opačnom konci rebríčka sa ocitlo Japonsko, kde sa prejavuje vysoké pracovné zaťaženie a nižšia životná pohoda, píše agentúra SITA.

Podľa demografických údajov sú najšťastnejší ľudia s vyšším vzdelaním, dôchodcovia, osoby žijúce s partnerom a s úsporami v banke. Naopak, za najmenej šťastných sa považujú mladí ľudia vo veku od 18 do 34 rokov.

Peniaze, zdravie a vzťahy ako základ spokojnosti

Dáta potvrdili, že finančné zabezpečenie je pre obyvateľov 11 skúmaných krajín najdôležitejším faktorom šťastia. Nasledujú podmienky na bývanie a pevné zdravie. Ľudia zároveň uvádzali, že na ich pocit spokojnosti vplývajú aj životné úspechy a kvalitné vzťahy s rodinou a priateľmi. Osamelosť zostáva výrazným problémom, ktorý znižuje celkovú životnú pohodu.

Finančná skupina NN pripomenula, že šťastie často vychádza aj z drobných vecí, ktoré nič nestoja. „Napríklad dobrý spánok zvýši naše mentálne šťastie až o 37 percent, pochvala od blízkej osoby o 24 percent,“ uvádza správa. Medzi pozitívne momenty, ktoré zvyšujú spokojnosť, patrí šport, pobyt v prírode či čas s priateľmi.

Zaujímavé zistenie priniesol aj údaj o úsporách. Respondenti, ktorí mali nasporené financie pokrývajúce 12 mesiacov života, dosiahli osemnásobne vyššie skóre šťastia než priemer. V prípade Slovenska je však spokojnosť s aktuálnou finančnou situáciou nízka – len 19 percent Slovákov uviedlo, že sú so svojimi financiami spokojní.

Ako finančná skupina NN upozornila, nedostatok peňazí a finančné obmedzenia sú významnými stresovými faktormi, ktoré vedú k frustrácii, pričom tá s pribúdajúcimi rokmi rastie.

Člen predstavenstva NN Slovensko a prezident Asociácie doplnkových dôchodkových spoločností Martin Višňovský podotkol, že finančná spokojnosť závisí od schopnosti efektívne rozhodovať už dnes.

Slováci radšej šetria, no investícií sa boja

Ďalší prieskum agentúry 2muse pre 365.bank, o ktorom sme ťa prednedávnom informovali, odhalil, že finančné správanie Slovákov je aj v roku 2025 poznačené stereotypmi. Až osem z desiatich obyvateľov Slovenska radšej odkladá peniaze bokom, než by využilo pôžičku. Zároveň až 92 percent opýtaných vníma investovanie ako výsadou bohatých.

„Je pravdou, že aktívne investuje menšia časť našincov. Často sa boja, myslia si, že tomu nerozumejú, alebo nemajú dosť peňazí. Mnohí Slováci a Slovenky už ale dnes vlastne investujú napríklad prostredníctvom druhého alebo tretieho piliera či do nehnuteľností. Navyše je dnes možné investovať už od malých súm, napríklad 20 eur,“ vysvetlila Zuzana Blažečková Janove z 365.bank.

Napriek tomu, že investovanie je dostupné širšiemu okruhu ľudí než v minulosti, pravidelne tak robí len približne tretina Slovákov. Podľa odborníkov by rozvoj mikroinvestovania a online platforiem mohol postupne prelomiť bariéru nedôvery.

Generačné rozdiely a obraz spoločnosti

Prieskum odhalil aj viaceré zaujímavé rozdiely medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva. Ženy (86 %) sa prikláňajú k šetreniu výraznejšie než muži (76 %). Pri digitálnych financiách zasa platí, že vidiek nezaostáva – internet banking používa 76 percent ľudí z menších obcí, čo je dokonca viac než vo veľkých mestách.

Rodinné financie sú pre tri štvrtiny Slovákov stále doménou mužov, no viac ako polovica už nesúhlasí s tým, že ženy by sa mali venovať len domácnosti. Rezervu vo výške šesťnásobku platu má uloženú len 30 percent žien, u mužov je to o pätinu viac.

Až 70 percent opýtaných si myslí, že dnešná mládež si peniaze neváži, no dáta ukazujú opak. Tri štvrtiny mladých do 26 rokov priznávajú, že aktívne vyhľadávajú výhodné ponuky.

Napriek rastu miezd a historicky nízkej nezamestnanosti zostáva medzi Slovákmi silný pocit, že „dobre už bolo“. Viac ako polovica respondentov tvrdí, že dnes sa žije horšie než za socializmu a deväť z desiatich vníma prehlbujúcu sa ekonomickú nerovnosť.

Výsledky prieskumov tak ukazujú, že Slováci síce patria medzi národy, ktoré sú opatrné a radšej šetria, no zároveň zápasia s finančnými stereotypmi a nedostatkom dôvery v investovanie. To všetko sa následne odráža aj na ich pocite šťastia, ktorý v porovnaní s okolitými krajinami zaostáva.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska