Slovenský jadrový fyzik stojí za najnebezpečnejším vynálezom v rámci celého CERN-u

Linda Cebrová / 27. decembra 2017 / Zo Slovenska

zdroj: isolde.sav.sk
  • Jeho doménou je experimentálna jadrová fyzika
  • Martin navrhol prvý slovenských experiment v legendárnom CERN-e
  • Stojí aj za unikátnym spektrometrom TATRA

Nikdy nemal „zamestnanie“, pretože svoju prácu považuje za poslanie. Vie, že náhoda praje pripraveným. Ako dieťa mal spočiatku k fyzike odpor, dnes pracuje na Fyzikálnom ústave Slovenskej akadémie vied, je členom jej predsedníctva a experimentuje v CERN-e, na Univerzite v Jyväskylä vo Fínsku a v iThemba Labs v Južnej Afrike. Mladý vedec Martin Venhart, ktorý stále žije svoj sen – objaviť niečo, čo bude prospešné celému ľudstvu.

Martin momentálne pracuje na Fyzikálnom ústave SAV, no za jedno zo svojich laboratórií považuje aj samotný CERN. Experimenty však robí aj vo Fínsku či Južnej Afrike. Každé z týchto laboratórií disponuje inou infraštruktúrou, ktorá je jedinečná.

Dôvod, pre ktorý sa rozhodol realizovať experimenty aj v CERNe, je, že významná časť programu, ktorý s Johnom Woodom vymysleli, sa dá realizovať jedine tam. Len tu tím vedcov našiel vyhovujúceho podmienky, aby mohli hľadať odpovede na otázky jadrovej štruktúry,

„Nepoložil som si otázku, čo mám spraviť pre to, aby som sa dostal do CERNu. Ja som chcel niečo zmerať a zistil som, že musím ísť do CERNu,“ hovorí Martin. Mladý vedec tu dnes vedie vývoj unikátneho spektrometra TATRA, ktorý skupina z FÚ SAV využíva na svoje experimenty na zariadení ISOLDE.

ISOLDE jednoducho produkuje čisté izotopické zväzky, ktoré sa nevyrábajú nikde inde na svete. Príkladom sú trebárs zväzky ortuti či astátu. S týmito zväzkami sa následne ďalej pracuje a vedci na nich skúmajú deformácie atómových jadier. Slovenský experiment IS521 vykonávaný v rámci ISOLDE bol schválený vedeckou radou v CERN-e ešte v roku 2011. Pre Slovensko má neodškriepiteľné prvenstvo, pretože ide vôbec o prvý čisto slovenský výskumný experiment v CERN-e. V rámci tohto projektu slovenskí vedci študujú deformáciu atómových jadier.

„Atómové jadrá sú totiž v základnom stave, buď sférické a v zbudenom stave majú deformovaný tvar, alebo presný opak. Dodnes vedci nerozumejú, prečo to tak je. Snažia sa teda skúmať tento fenomén tvarovej koexistencie,“ objasňuje Martin.

Najlepším momentom, keď sa jadro dá skúmať, je práve okamih jeho zrodu. Preto sa aj v rámci experimentu ISLODE simuluje zrod jadra a skúmajú sa jeho vlastnosti. Vedcom k tomu dopomáha aj unikátny prístroj, čisto zo slovenskej dielne – spektrometer TATRA.

Výstavba vynálezu vedcov zo Slovenskej akadémie vied trvala viac než rok a pol. Ide o mechanický systém, ktorý skúma deformáciu jadra atómu v momente jeho zrodu. Prístroj pracuje vo vákuu a v jeho vnútri je obrovská radiácia.

Práve preto patrí k najnebezpečnejším v rámci celého CERN-u. Práca s ním si vyžaduje maximálnu ostražitosť. Projekt je špičkou v oblasti skúmania fyziky atómových jadier v CERN-e a práca slovenských fyzikov je preto vysoko cenená. Celú túto enormnú prácu našich vedcov snáď podčiarkne už len jeden fakt. Spektrometer TATRA postavili a aj je uložený vo Fyzikálnom ústave SAV v Bratislave. Do prevádzky ho však spúšťajú v CERN-e.

Zakaždým, keď tak chcú urobiť, musia zariadenie svojpomocne prevážať v dodávke 1300 kilometrov. Práca vedcov si teda okrem intelektu vyžaduje aj poriadnu dávku energie a ľudskej skromnosti. Fakt, že sa takýto unikátny prístroj zrodil v slovenských podmienkach, kde je veda oproti iným štátom značne finančne poddimenzovaná, môžeme považovať za malý zázrak, ktorý sa stal aj vďaka Martinovi Venhartovi.

Aj Martin určite patrí medzi vedcov, na ktorých sme právom hrdí. Môžeme však rátať s jeho pomocou aj na poli slovenskej vedy? Alebo tak ako mnohí ďalší, vidí svoju budúcnosť v zahraničí? „Ja som sa vždy  chcel vrátiť domov, aj keď sa mi mnohí čudovali, prečo, keď mám v zahraničí veľkú perspektívu. Mojou silnou motiváciou však bolo, urobiť niečo pre to, aby sme len nehovorili o tom, čo slovenská veda potrebuje, ale aby sme sa pričinili o to, že sa posunie dopredu, a to je úlohou mladej generácie vedcov,” dodáva Martin.

Pridať komentár (0)