Slovenský jadrový fyzik stojí za najnebezpečnejším vynálezom v rámci celého CERN-u

Linda Cebrová / 27. decembra 2017 / Zo Slovenska

zdroj: isolde.sav.sk
  • Jeho do­mé­nou je expe­ri­men­tálna jad­rová fy­zika
  • Mar­tin na­vrhol prvý slo­ven­ských expe­ri­ment v le­gen­dár­nom CERN-e
  • Stojí aj za uni­kát­nym spek­tro­met­rom TATRA

Ni­kdy ne­mal „za­mest­na­nie“, pre­tože svoju prácu po­va­žuje za po­sla­nie. Vie, že ná­hoda praje pri­pra­ve­ným. Ako dieťa mal spo­čiatku k fy­zike od­por, dnes pra­cuje na Fy­zi­kál­nom ústave Slo­ven­skej aka­dé­mie vied, je čle­nom jej pred­sed­níc­tva a expe­ri­men­tuje v CERN-e, na Uni­ver­zite v Jy­väs­kylä vo Fín­sku a v iT­hemba Labs v Juž­nej Af­rike. Mladý ve­dec Mar­tin Ven­hart, ktorý stále žije svoj sen – ob­ja­viť niečo, čo bude pros­pešné ce­lému ľud­stvu.

Mar­tin mo­men­tálne pra­cuje na Fy­zi­kál­nom ústave SAV, no za jedno zo svo­jich la­bo­ra­tó­rií po­va­žuje aj sa­motný CERN. Expe­ri­menty však robí aj vo Fín­sku či Juž­nej Af­rike. Každé z týchto la­bo­ra­tó­rií dis­po­nuje inou in­fra­štruk­tú­rou, ktorá je je­di­nečná.

Dô­vod, pre ktorý sa roz­ho­dol re­a­li­zo­vať expe­ri­menty aj v CERNe, je, že vý­znamná časť prog­ramu, ktorý s Joh­nom Wo­odom vy­mys­leli, sa dá re­a­li­zo­vať je­dine tam. Len tu tím ved­cov na­šiel vy­ho­vu­jú­ceho pod­mienky, aby mohli hľa­dať od­po­vede na otázky jad­ro­vej štruk­túry,

„Ne­po­lo­žil som si otázku, čo mám spra­viť pre to, aby som sa do­stal do CERNu. Ja som chcel niečo zme­rať a zis­til som, že mu­sím ísť do CERNu,“ ho­vorí Mar­tin. Mladý ve­dec tu dnes ve­die vý­voj uni­kát­neho spek­tro­metra TATRA, ktorý sku­pina z FÚ SAV vy­užíva na svoje expe­ri­menty na za­ria­dení ISOLDE.

ISOLDE jed­no­du­cho pro­du­kuje čisté izo­to­pické zväzky, ktoré sa ne­vy­rá­bajú ni­kde inde na svete. Prí­kla­dom sú tre­bárs zväzky or­tuti či as­tátu. S tý­mito zväz­kami sa ná­sledne ďa­lej pra­cuje a vedci na nich skú­majú de­for­má­cie ató­mo­vých ja­dier. Slo­ven­ský expe­ri­ment IS521 vy­ko­ná­vaný v rámci ISOLDE bol schvá­lený ve­dec­kou ra­dou v CERN-e ešte v roku 2011. Pre Slo­ven­sko má ne­od­škrie­pi­teľné pr­ven­stvo, pre­tože ide vô­bec o prvý čisto slo­ven­ský vý­skumný expe­ri­ment v CERN-e. V rámci tohto pro­jektu slo­ven­skí vedci štu­dujú de­for­má­ciu ató­mo­vých ja­dier.

„Ató­mové jadrá sú to­tiž v zá­klad­nom stave, buď sfé­rické a v zbu­de­nom stave majú de­for­mo­vaný tvar, alebo presný opak. Do­dnes vedci ne­ro­zu­mejú, prečo to tak je. Sna­žia sa teda skú­mať tento fe­no­mén tva­ro­vej ko­exis­ten­cie,“ ob­jas­ňuje Mar­tin.

Naj­lep­ším mo­men­tom, keď sa jadro dá skú­mať, je práve oka­mih jeho zrodu. Preto sa aj v rámci expe­ri­mentu IS­LODE si­mu­luje zrod jadra a skú­majú sa jeho vlast­nosti. Ved­com k tomu do­po­máha aj uni­kátny prí­stroj, čisto zo slo­ven­skej dielne – spek­tro­me­ter TATRA.

Vý­stavba vy­ná­lezu ved­cov zo Slo­ven­skej aka­dé­mie vied trvala viac než rok a pol. Ide o me­cha­nický sys­tém, ktorý skúma de­for­má­ciu jadra atómu v mo­mente jeho zrodu. Prí­stroj pra­cuje vo vá­kuu a v jeho vnútri je ob­rov­ská ra­diá­cia.

Práve preto patrí k naj­ne­bez­peč­nej­ším v rámci ce­lého CERN-u. Práca s ním si vy­ža­duje ma­xi­málnu os­tra­ži­tosť. Pro­jekt je špič­kou v ob­lasti skú­ma­nia fy­ziky ató­mo­vých ja­dier v CERN-e a práca slo­ven­ských fy­zi­kov je preto vy­soko ce­nená. Celú túto enormnú prácu na­šich ved­cov snáď pod­čiarkne už len je­den fakt. Spek­tro­me­ter TATRA po­sta­vili a aj je ulo­žený vo Fy­zi­kál­nom ústave SAV v Bra­ti­slave. Do pre­vádzky ho však spúš­ťajú v CERN-e.

Za­kaž­dým, keď tak chcú uro­biť, mu­sia za­ria­de­nie svoj­po­mocne pre­vá­žať v do­dávke 1300 ki­lo­met­rov. Práca ved­cov si teda ok­rem in­te­lektu vy­ža­duje aj po­riadnu dávku ener­gie a ľud­skej skrom­nosti. Fakt, že sa ta­kýto uni­kátny prí­stroj zro­dil v slo­ven­ských pod­mien­kach, kde je veda oproti iným štá­tom značne fi­nančne pod­di­men­zo­vaná, mô­žeme po­va­žo­vať za malý zá­zrak, ktorý sa stal aj vďaka Mar­ti­novi Ven­har­tovi.

Aj Mar­tin ur­čite patrí me­dzi ved­cov, na kto­rých sme prá­vom hrdí. Mô­žeme však rá­tať s jeho po­mo­cou aj na poli slo­ven­skej vedy? Alebo tak ako mnohí ďalší, vidí svoju bu­dúc­nosť v za­hra­ničí? „Ja som sa vždy  chcel vrá­tiť do­mov, aj keď sa mi mnohí ču­do­vali, prečo, keď mám v za­hra­ničí veľkú per­spek­tívu. Mo­jou sil­nou mo­ti­vá­ciou však bolo, uro­biť niečo pre to, aby sme len ne­ho­vo­rili o tom, čo slo­ven­ská veda po­tre­buje, ale aby sme sa pri­či­nili o to, že sa po­su­nie do­predu, a to je úlo­hou mla­dej ge­ne­rá­cie ved­cov,” do­dáva Mar­tin.

Pridať komentár (0)