Lucia Chocholáčková zobrazuje slovenskú architektúru jedinečným spôsobom. Bežne sa s ním nestretneš

Linda Cebrová / 2. septembra 2017 / Zo Slovenska

Lu­ci­ina kre­a­tívna tvorba zo­bra­zuje skrytú at­mo­sféru bu­dov a ulíc na Slo­ven­sku. Jej diela sa pri­tom pre­dá­vajú po ce­lom svete.

zdroj: facebook.com/lucia chocholackova

Lu­ci­ina kre­a­tívna tvorba zo­bra­zuje skrytú at­mo­sféru bu­dov a ulíc na Slo­ven­sku. Jej diela sa pri­tom pre­dá­vajú po ce­lom svete.

Ta­len­to­vaná ma­liarka Lu­cia Cho­cho­láč­ková mo­men­tálne žije so svo­jou ro­di­nou v Mi­cha­lov­ciach. Svoj cit pre maľlbu zdo­ko­na­lo­vala po­čas štú­dia Vý­tvar­nej vý­chovy na Pre­šov­skej uni­ver­zite. Jej ďal­šie kroky pu­to­vali aj do sú­krom­nej re­klam­nej agen­túry, no až do ma­ter­skej do­vo­lenky pra­co­vala na Stred­nej ume­lec­kej škole.

Lu­cia mala to šťas­tie, že z re­laxu do­ká­zala uro­biť biz­nis, ktorý ju vie uži­viť. Mladá Slo­ven­ska si je ve­domá, že sa­motné ma­ľo­va­nie nie je ga­ran­tom trva­lého a do­sta­toč­ného príjmu, preto sa ve­nuje aj re­klam­ným pro­jek­tom. Sama tvrdí, že maľba je vo veľ­kej miere lo­té­ria. Predsa len, jej ob­razy sa ne­dajú pre­dá­vať tak ako bežné pro­dukty v su­per­mar­kete.

“Každý môj ob­raz čaká na svojho zá­kaz­níka . Ak v ňom nie­kto  uvidí ta­jom­stvo svo­jej duše alebo je ste­les­ne­ním jeho fan­tá­zie, až vtedy ob­raz du­ševne sply­nie s ním, a preto ho po­tre­buje pra­vi­delne ví­dať,” po­ve­dala Lu­cia pre Star­ti­tup.

Lu­cia má vo svo­jich ob­ra­zoch rada fa­reb­nosť a svie­žosť. Svoj oso­bitý štýl maľby vo svo­jom ži­vote dlho hľa­dala. Až pred nie­koľ­kými rokmi ho pri­jala ako svoj ume­lecký štýl. Predsa len, nie všetko ply­nie v ži­vote pria­mo­čiaro. Väč­ši­nou je cesta kľu­katá a zauz­lená. Presne tak ako ulice, domy a kra­jina na Lu­ci­i­ných ob­ra­zoch.

“Moje maľby nú­tia po­zo­ro­va­teľa re­vi­do­vať svoje za­žité pries­to­rové ste­re­otypy a pre­nesú ho do sveta fan­tá­zie, kde môže uplat­niť svoje vi­de­nie sveta a bu­dúce per­spek­tívy,“ Pred ob­razmi mla­dej umel­kyne ľu­dia často trá­via dlhý čas. Sama Lu­cia tvrdí, že až po ur­či­tej dobe je po­zo­ro­va­teľ schopný na­plno sa synch­ro­ni­zo­vať a po­cho­piť jej mys­tický svet fan­tá­zie.

Prečo si sa roz­hodla práve pre maľbu ar­chi­tek­to­nic­kých ob­jek­tov?

“Ar­chi­tek­túra je sú­čas­ťou nášho ži­vota. V bu­do­vách sa dejú s ľuďmi veci, ktoré bu­dovy uro­bia šťastné, roz­tan­co­vané, roz­hý­bané. Rovné plo­chy oží­vajú a ja im dá­vam tú mož­nosť.”

Lu­cia vo svo­jej tvorbe zo­bra­zuje najmä tie miesta, ktoré pred­tým vi­dela na vlastné oči. Preto vždy chodí s fo­to­apa­rá­tom za­ve­se­ným cez plece, aby jej ná­ho­dou niečo ne­ušlo. V pr­vom rade si vy­chut­náva at­mo­sféru miesta, to zna­mená, že sa snaží pre­cí­tiť pries­tor. Až po­tom fotí, prí­padne ski­cuje prvé dojmy, do­mi­nanty a oko­lie.

“Ma­ľo­va­nie ob­razu je tvo­rivý pro­ces. Každá fáza pro­cesu je veľmi dô­le­žitá, pre­tože bez nej by ne­mohla na­sle­do­vať ďal­šia. Ale ani to nie je zá­ruka, že ob­raz sa po­darí. K mno­hým sa opa­ko­vane vra­ciam keď moje vnú­torné vi­de­nie do­speje k lep­šiemu vy­jad­re­niu at­mo­sféry pries­toru.”

Lu­cia zväčša ma­ľuje ak­ry­lom na ba­vl­nené alebo ľa­nové plátna, no ob­čas aj na so­lo­lit. “Práca s ak­ry­lom si vy­ža­duje prax, pre­tože rýchlo schne, ale mne prí­jemne vo­nia.”

Na Lu­ci­i­nej stránke luc­cho.com mo­men­tálne náj­deš nie­len ob­razy na pre­daj, ale aj tie, ktoré sú v sú­krom­ných zbier­kach. K vy­bra­ným ob­ra­zom má aj li­mi­to­vané edí­cie, re­pro­duk­cie na pa­pieri. Svoje diela vy­sta­vuje aj v Ko­šic­kej ume­lec­kej ga­lé­rií Art Diela.

Ta­len­to­vaná Slo­venka bežne pra­cuje aj na ob­jed­náv­kach, podľa že­laní zá­kaz­ní­kov. “Mnoho Slo­vá­kov žije v za­hra­ničí a tú­žia mať so se­bou kú­sok do­mova. Moje ob­razy sa pre­dá­vajú nie­len na Slo­ven­sku, ale aj vo svete. Na­chá­dzajú sa v sú­krom­ných zbier­kach nie­len na Slo­ven­sku, ale na­prí­klad v Česku, An­glicku, Ho­land­sku, Ta­lian­sku, USA, Aus­trá­lii,” do­dáva Lu­cia.

Pridať komentár (0)