Ľudia v Pásme Gazy zomierajú pri čakaní na jedlo, diplomati vyjednávajú. Svetové veľmoci sa búria proti utrpeniu

Humanitárna situácia v Pásme Gazy je morálne neprijateľná. Dnes to podľa agentúry AFP povedal rímskokatolícky kardinál Pierbattista Pizzaballa z Latinského patriarchátu jeruzalemského. Britský minister zahraničia David Lammy stanici BBC povedal, že je situáciou v pásme zdesený a znechutený. Informuje ČTK. 

Šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová označila zabíjanie civilistov za neospravedlniteľné a spolu s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou vyjadrili požiadavku na rýchly a bezpečný prísun humanitárnej pomoci do Pásma Gazy. Izraelský minister zahraničia Gideon Saar uviedol, že teroristické hnutie Hamas ovládajúce Gazu sabotuje rozhovory o 60-dňovom prímerí.

„Videli sme muža, ktorí na priamom slnku celé hodiny čakali v nádeji, že dostanú obyčajné jedlo,“ povedal Pizzaballa na tlačovej konferencii po návrate z Pásma Gazy. Cirkev a celé kresťanské spoločenstvo podľa neho týchto ľudí nikdy neopustí.

Zásah kostola a utrpenie civilistov

Izraelská armáda minulý týždeň vo štvrtok zasiahla kostol Svätej rodiny, jediný katolícky kostol v Pásme Gazy, a zabila troch ľudí. Neskôr pripustila, že kostol nedopatrením zasiahli úlomky strely vypálenej jej jednotkami. „Nie sme experti na vojenské operácie. Možno to bol omyl, nevieme, pretože keď neustále všetko bombardujete…,“ ukončil podľa serveru The Times of Israel kardinál vetu pokrčením ramien.

„Znovu som hovorila s (izraelským ministrom zahraničia) Saarom, aby som mu pripomenula náš dohovor o prísune humanitárnej pomoci, a dala som jasne najavo, že izraelská armáda musí prestať zabíjať ľudí pri distribučných centrách (pomoci),“ napísala dnes Kallasová na sociálnej sieti X. Kallasová 10. júla uviedla, že Európska únia dosiahla dohodu s Izraelom o zlepšení humanitárnej situácie v Pásme Gazy.

Obvinenia z manipulácie a sabotáže

Saar tvrdí, že Kallasovej povedal, že Hamas vedie lživú kampaň, ktorej cieľom je vytvoriť spory medzi civilistami, centrami pre distribúciu pomoci a izraelskou armádou. „Je to Hamas, ktorý strieľa po civilistoch a mučí ich, keď sa snaží vyzdvihnúť pomoc,“ uviedol Saar. Podľa neho palestínske teroristické hnutie sabotuje rozhovory o prímerí na 60 dní a prepustenie časti rukojemníkov. Saar tvrdí, že Izrael s návrhom predloženým Spojenými štátmi súhlasí. Nepriame rokovania o dohode sa začali pred niekoľkými týždňami v Katare.

Na sieti X sa k situácii v Pásme Gazy vyjadrila aj von der Leyenová. „Civilisti nesmú byť cieľmi, nikdy. Zábery z Gazy sú neúnosné,“ napísala s tým, že Únia žiada bezpečný a rýchly prísun humanitárnej pomoci a dodržiavanie medzinárodného a humanitárneho práva. „Civilisti v Gaze trpia už príliš dlho. To musí okamžite prestať. Izrael musí splniť svoje záväzky,“ povedala.

Obete pri centrách pomoci a zúfalý stav zdravotníkov

„Cítim sa rovnako ako britská verejnosť: Zdesený, znechutený,“ odpovedal minister Lammy na otázku BBC, aké má pocity pri pohľade na zábery z Pásma Gazy. „Nie sú to slová, ktoré zvyčajne používa minister zahraničia, ktorý sa snaží byť diplomatický. Ale keď vidíte deti, ktoré naťahujú ruku pre jedlo, a vidíte ich zastrelené a zabité tak, ako sme to videli v posledných dňoch, tak to Británia musí povedať nahlas,“ dodal.

V pondelok Británia a ďalšie západné krajiny vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom vyzvali na okamžité zastavenie vojny v Pásme Gazy a kritizovali súčasný spôsob distribúcie humanitárnej pomoci, ktorý je podľa nich „nebezpečný, podnecuje nestabilitu a zbavuje obyvateľov Pásma Gazy ľudskej dôstojnosti“. Výzvu podpísalo 28 krajín, Česko medzi nimi nie je.

Úrad Vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) uvádza, že k 21. júlu eviduje 1 054 ľudí zabitých v Pásme Gazy pri snahe získať potravu. Na konci mája začala v pásme činnosť Humanitárna nadácia pre Gazu (GHF), ktorá má podporu USA a Izraela a ktorá mala nahradiť doterajší systém distribúcie humanitárnej pomoci vykonávaný agentúrami OSN a inými medzinárodnými organizáciami. V posledných týždňoch sú pravidelne hlásené prípady streľby či paľby z granátometov pri centrách GHF zo strany izraelských jednotiek. OHCHR uvádza, že z viac ako tisícky zabitých 766 zomrelo v blízkosti distribučných centier GHF a 288 pri konvojoch OSN a ďalších humanitárnych organizácií.

Hladovanie zasahuje aj humanitárnych pracovníkov a zdravotníkov

Hladovanie a vyčerpanie sa v Pásme Gazy týka aj lekárov a ďalších zdravotníkov, novinárov, humanitárnych pracovníkov, vrátane zamestnancov Úradu OSN pre palestínskych utečencov (UNRWA). Dnes to podľa agentúry Reuters povedal šéf UNRWA Philippe Lazzarini. Mnohí z nich podľa neho pri výkone svojho povolania v dôsledku hladu a únavy omdlievajú.

Dnešné izraelské údery na tábor Šáti pri meste Gaza zabili najmenej 13 ľudí a viac ako 50 ich zranili, uviedol hovorca civilnej obrany Mahmúd Basal. V utečeneckom tábore, v ktorom pred terajšou vojnou žili desaťtisíce Palestínčanov, prežívajú v stanoch a provizórnych prístreškoch ďalšie tisícky ľudí zo severu pásma vysídlených vojnou. Podľa Basala zahynuli dvaja ľudia tiež v meste Dajr Balah, do ktorého v pondelok izraelská armáda prvýkrát od začiatku vojny vstúpila v rámci rozšírenia svojej pozemnej vojenskej operácie.

Pred vstupom do prvých štvrtí Dajr Balahu vydala izraelská armáda výzvu obyvateľom na evakuáciu. Podľa odhadov Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) žilo v oblasti 50 000 až 80 000 ľudí, vrátane asi 30 000 nútene vysídlených súčasnou vojnou. Približne 88 percent územia celého Pásma Gazy je podľa OCHA vyznačených izraelskou armádou ako zóny so zákazom vstupu alebo oblasti, na ktoré sa vzťahujú príkazy na evakuáciu, čo vedie ku koncentrácii obyvateľstva na zvyšnom území.

V októbri 2023 začal Izrael v Pásme Gazy vojenskú ofenzívu v reakcii na teroristický útok hnutia Hamas a jeho spojencov, pri ktorom ozbrojenci na juhu Izraela zabili na 1 200 ľudí a ďalších 251 uniesli ako rukojemníkov. Od začiatku vojny bolo pri izraelských útokoch podľa ministerstva zdravotníctva spravovaného Hamásom zabitých najmenej 59 106 Palestínčanov, napísala agentúra AFP s tým, že OSN tieto údaje považuje za spoľahlivé.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality