Lukáš prežil štátny prevrat v Nepále: „Protestujúci začali útoky, báli sme sa o svoj život“ (ROZHOVOR)

Slovák Lukáš Lichý sa s kamarátom Patrikom ocitol v Nepále počas štátneho prevratu. 27-ročný rodák z Banskej Bystrice netušil, čo všetko sa dá zažiť za pár dní nepokoja v cudzej krajine. 

Násilné protesty sa odohrali začiatkom septembra v hlavnom meste Káthmandu a ďalších častiach Nepálu. Vyžiadali si najmenej 51 obetí na životoch vrátane demonštrantov, policajtov aj väzňov na úteku. Ľudia vyšli do ulíc pre zákaz sociálnych sietí, rozsiahlu korupciu a nespokojnosť so zlým vládnutím krajiny.

Protestujúci obsadili letisko a po meste spôsobovali požiare

Lukáš priznáva, že boli situácie, keď sa báli o vlastný život. Napríklad keď sa dozvedeli, že protestujúci mieria na letisko. Pri takýchto chvíľach totiž človek nikdy nevie, ako sa situácia napokon vyvinie.

Lukáš vo voľnom čase rád športuje a cestuje po svete. Do Nepálu išiel najmä za dobrodružstvom – plánovali výstup do základného tábora Mount Everest. 

Pre Startitup opísal, ako prebiehali protesty, čo robili počas najhorších situácií a aj to, ako im pomohli miestni obyvatelia či slovenská ambasáda. 

• Kde sa s kamarátom nachádzali v najkritickejších momentoch
• Ako vyzeral priamy kontakt s armádou
• Po koľkých dňoch chaos konečne poľavil
• Ako sa dostali k informáciám o stave krajiny
• Prečo mali povolené vyjsť von len na niekoľko hodín denne

Ako si sa ocitol v Nepále práve v čase, keď tam vypukol masívny štátny prevrat?

S mojím kamarátom Patrikom sme plánovali výstup do základného tábora Mount Everest asi pol roka. V čase, keď tam vypukli najväčšie protesty v histórii krajiny, sme boli jednoducho v nesprávnom čase na nesprávnom mieste (smiech). 

Pamätáš si moment, keď si prvýkrát zaregistroval, že sa deje niečo vážne?

Už druhý deň po príchode do krajiny sme nemohli pre počasie odletieť do mesta Lukla, odkiaľ sme mali vyraziť na spomínanú turistiku. Preto sme zvolili návštevu historického centra, kde sme začuli slabé výstrely. V tom momente začali utekať väčšie davy ľudí, no neprikladali sme tomu nejakú vážnosť. Po pár sekundách sa situácia totiž upokojila. 

zdroj: Archív/Lukáš Lichý

Kde si bol, keď prišli najkritickejšie momenty, a čo sa v tebe vtedy odohrávalo? 

Nachádzali sme sa v areáli letiska, nechceli sme však zostávať priamo v odletovej hale, pretože by sme tam pravdepodobne uviazli. Keďže sme boli hladní, išli sme hneď do prvej reštaurácie, aby sme sa rýchlo najedli. 

Naše pocity boli zmiešané. Zo začiatku sme si totiž s Patrikom robili srandu, no po chvíli nás smiech prešiel a začali sme rýchlo uvažovať nad tým, čo bude ďalej. Dostali sme totiž informácie, že protestujúci idú k letisku.

Armáda začala vytvárať barikádu celého letiskového areálu, v ktorom sme sa v tom momente nachádzali. Všetky lety boli následne vládou zrušené. Keď sme vyšli z letiska, videli sme v meste čierny dym a hovorili sme, že to začína byť vážne – neboli to také obyčajné protesty, na ktoré sme zvyknutí na Slovensku. 

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory