Macron požaduje aktiváciu obchodnej „bazuky“. Európa má proti USA reagovať tvrdo

Napätie medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi sa vyostruje. Ako sme ťa včera informovali, americký prezident Donald Trump oznámil colné opatrenia namierené proti štátom, ktoré podporili bezpečnosť Grónska a odmietajú jeho zámer „získať“ ostrov.

V Bruseli sa tak otvorila debata, ktorá by ešte nedávno pôsobila ako tabu: či má EÚ použiť svoj Anti-Coercion Instrument (ACI), nástroj prezývaný aj obchodná „bazuka“.

Práve ACI vznikol ako mechanizmus proti ekonomickému zastrašovaniu – pôvodne s ohľadom na tlak zo strany Číny. Teraz sa však prvýkrát vážne diskutuje o jeho použití voči najbližšiemu bezpečnostnému partnerovi Európy, informuje portál Politico.

Grónsko ako spúšťač colnej eskalácie

Colné hrozby prichádzajú v čase, keď viaceré európske krajiny deklarovali, že sa zapoja do dánskeho vojenského cvičenia v Grónsku. Zámerom je posilniť arktickú bezpečnosť, ktorú štáty NATO označujú za spoločný transatlantický záujem. Viacerí európski lídri však vnímajú nový krok Washingtonu ako zásadnú zmenu pravidiel.

Do sporu vstupuje aj širší kontext dlhodobejšieho ochladzovania vzťahov medzi Washingtonom a Európou. V Európe sa hromadí frustrácia z tlaku na „nevýhodné“ obchodné nastavenia, z nervozity okolo bezpečnostných záväzkov a z rastúcej rétoriky, ktorá sa dotýka suverenity členských štátov.

Macron žiada aktiváciu ACI

Najtvrdšie medzi prvými reagoval francúzsky prezident Emmanuel Macron. Jeho tím avizoval, že Francúzsko chce na úrovni EÚ presadzovať aktiváciu obchodnej „bazuky “ (ACI). Macron informoval, že bude v kontakte s európskymi partnermi, aby k tomu získal podporu.

Macron zároveň vo svojom verejnom vyjadrení na sociálnej sieti X priamo spojil grónsku bezpečnosť s princípom suverenity a odmietol, že by Európa mala ustupovať nátlaku. „Žiadne zastrašovanie ani hrozba nás neovplyvní – ani na Ukrajine, ani v Grónsku, ani nikde inde,“ uviedol.

Zároveň dodal jasný odkaz k clám: „Colné hrozby sú neprijateľné a v tomto kontexte nemajú miesto. Európania zareagujú jednotne a koordinovane, ak sa potvrdia.“

Podľa Macrona je podstatné, že európske zapojenie do cvičenia v Grónsku je legitímne a priamo sa týka bezpečnosti „na vonkajších okrajoch Európy“. V jeho interpretácii nejde o provokáciu, ale o ochranu spoločných pravidiel a bezpečnostných záujmov.

Hayer pritvrdzuje a spochybňuje obchodnú dohodu

Podobne ostro reagovala aj Valérie Hayer, líderka skupiny Renew Europe v Európskom parlamente. V príspevku na sociálnej sieti X uviedla, že hrozby Washingtonu vo forme ciel voči krajinám odmietajúcim Trumpov plán sú neprijateľné. Tvrdí, že po sérii agresívnych krokov voči EÚ nastal čas zmeniť prístup: „Je čas prejsť od závislosti k odstrašeniu.“

Hayer zároveň naznačila politickú cenu, ktorú to môže mať v Bruseli: Renew Europe podľa nej nemôže podporiť hlasovanie o obchodnej dohode EÚ-USA (Turnberry). Súčasne vyzvala, aby EÚ pripravila „cielené a primerané protiopatrenia“ a aby sa aktivácia ACI „výslovne zvažovala“, keďže je určený práve pre situácie ekonomického zastrašovania.

V praxi ide o výrazný posun: nielen k tvrdšej obchodnej odpovedi, ale aj k ochote blokovať širšie dohody, ak budú vnímané ako politicky neudržateľné.

Severská a európska línia

Do kľúčovej roviny sa posúva aj spoločné vyhlásenie Dánska, Fínska, Francúzska, Nemecka, Holandska, Nórska, Švédska a Spojeného kráľovstva. Signatári zdôrazňujú, že ako členovia NATO posilňujú arktickú bezpečnosť a že vopred koordinované dánske cvičenie Arctic Endurance nepredstavuje hrozbu.

„Vopred koordinované dánske cvičenie „Arctic Endurance“, ktoré sa uskutočnilo za účasti spojencov, reaguje na túto potrebu. Nepredstavuje žiadnu hrozbu pre nikoho,“ uviedli vo svojom stanovisku.

Vyhlásenie však obsahuje aj varovanie pred eskaláciou: „Colné hrozby podkopávajú transatlantické vzťahy a nesú riziko nebezpečnej špirály smerom nadol.“ Štáty zároveň deklarujú solidaritu s Dánskym kráľovstvom a ľuďmi v Grónsku a zdôrazňujú záväzok k suverenite a územnej celistvosti.

Tlak na reakciu rastie, no nie je jasné, či sa EÚ prikloní k tvrdému nástroju ACI. Rozdiely sa môžu ukázať najmä medzi Európskym parlamentom, kde politici cítia silnejší tlak voličov, a členskými štátmi, ktoré sa zvyknú držať pragmatickejšej línie.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie