Macron v tajnom telefonáte varuje, že USA môžu Ukrajinu zradiť. Európa sa podľa neho musí pripraviť na najhoršie
- Macronovo varovanie pred možným obratom USA vyvolalo v Európe napätie
- Lídri diskutujú, ako zabrániť tomu, aby Ukrajina zostala pri rokovaniach osamotená
- Macronovo varovanie pred možným obratom USA vyvolalo v Európe napätie
- Lídri diskutujú, ako zabrániť tomu, aby Ukrajina zostala pri rokovaniach osamotená
Francúzsky prezident Emmanuel Macron podľa informácií denníka Politico varoval, že Spojené štáty môžu byť blízko rozhodnutia, ktoré by zásadne ohrozilo ukrajinské záujmy. Podľa uniknutého prepisu telefonátu európskych lídrov, ktorý zverejnil nemecký Der Spiegel, Macron počas hovoru povedal, že „existuje možnosť, že USA zradia Ukrajinu v otázke územia bez jasnosti o bezpečnostných zárukách“. Dodal, že pre Volodymyra Zelenského predstavuje takáto situácia „veľké nebezpečenstvo“.
Elyzejský palác však podľa Spiegelu následne poprel, že prezident použil slovo „zrada“. Macronove vyjadrenia zazneli počas hovoru, na ktorom sa okrem neho zúčastnili aj nemecký kancelár Friedrich Merz, generálny tajomník NATO Mark Rutte, fínsky prezident Alexander Stubb, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a ďalší európski lídri. Témou boli rokovania vedené Spojenými štátmi medzi Kyjevom a Moskvou.
Merz a Stubb: Spojené štáty môžu „hrať hry“
Podľa uniknutého prepisu reagoval kancelár Merz slovami, že Zelenskyj musí byť „v nasledujúcich dňoch mimoriadne opatrný“. Dodal, že americkí vyjednávači, Steve Witkoff a Jared Kushner, „hrajú hry, a to tak s vami, ako aj s nami“. Jeho hovorca pre Politico uviedol, že kancelár „zásadne nepotvrdzuje ani nekomentuje útržky konverzácií“.
Fínsky prezident Stubb súhlasil, že Ukrajina a jej prezident nesmú zostať sami v jednaní s americkými emisármi, ktorí v utorok absolvovali päťhodinový rozhovor s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. „Nemôžeme nechať Ukrajinu a Volodymyra osamote s týmito ľuďmi,“ uviedol Stubb, pričom si získal podporu Marka Rutteho. Generálny tajomník NATO podľa prepisu reagoval: „Súhlasím s Alexandrom – musíme chrániť Volodymyra.“
Rokovania prebiehali krátko po tom, čo Trumpova administratíva predstavila 28-bodový mierový plán údajne vypracovaný Kirillom Dmitrievom, Steveom Witkoffom a Jaredom Kushnerom. Plán bol ostro kritizovaný ako príliš naklonený Rusku a spustil zrýchlené rokovania v Ženeve. Nasledoval aktualizovaný 19-bodový návrh, ktorý však Moskva stále odmieta.
Putin podľa Kremľa prijal niektoré body, iné odmietol
Agentúra Reuters informovala, že Kremeľ potvrdil ochotu pokračovať v rokovaniach s americkými vyjednávačmi. Hovorca Dmitrij Peskov uviedol, že Putin „niektoré návrhy prijal, iné označil za neprijateľné“ a že to predstavuje „normálny pracovný proces hľadania kompromisu“.
Peskov zdôraznil, že išlo o prvú priamu výmenu názorov s americkými emisármi, a zároveň poďakoval americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi za jeho úsilie. Uviedol, že výsledky majú vzniknúť na úrovni expertov a následne sa môžu stať základom pre ďalšie rokovania na najvyššej úrovni.
Reuters pripomína, že už skôr unikol 28-bodový návrh Spojených štátov, ktorý znepokojil európskych aj ukrajinských predstaviteľov, pretože výrazne vychádzal v ústrety ruským požiadavkám. Putin medzičasom obvinil Európu zo snahy torpédovať mierový proces svojimi návrhmi, ktoré označil za „absolútne neprijateľné“.
Územie, armáda, voľby: ruské maximá a európske obavy
Podľa Politico Moskva naďalej neustupuje zo svojich hlavných požiadaviek. Rusko chce, aby Ukrajina vzdala rozsiahle územia na východe, obmedzila veľkosť svojej armády a usporiadala nové voľby. Európski lídri sa zhodli, že USA musia brať ohľad na Ukrajinu, keďže rozhodnutia o území či bezpečnosti sa majú týkať predovšetkým Kyjeva.
Telefonát sa venoval aj otázke zmrazených ruských aktív. Podľa Spiegelu viacerí lídri zdôrazňovali, že rozhodnutie o použití ruských finančných prostriedkov na pomoc Ukrajine je vecou Európskej únie, nie Spojených štátov.
Napriek tomu rokovania pokračujú a Európa sa snaží zosúladiť pozície pred ďalším kolom diplomatických stretnutí, ktoré majú určiť, či sa vôbec črtá realistická cesta k dohode.
Čítaj viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: Politico, Reuters, Spiegel