Macronov tajný odkaz pre von der Leyen zmizol bez stopy. Brusel je pre miznúce správy pod paľbou kritiky

Európska ombudsmanka otvorila vyšetrovanie po tom, čo Európska komisia odmietla zverejniť textovú správu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, adresovanú Ursule von der Leyen začiatkom roku 2024.

Podľa portálu Euronews Macron cez aplikáciu Signal varoval pred rizikami obchodnej dohody medzi EÚ a krajinami Mercosuru, ktorá by podľa neho mohla poškodiť francúzskych farmárov. Správa sa však nezachovala – von der Leyen ju dostala v režime „miznúcich správ“ a následne bola automaticky vymazaná.

Novinár Alexander Fanta z investigatívneho portálu Follow the Money požiadal o prístup k textu, pričom argumentoval, že mohol ovplyvniť priebeh rokovaní. Komisia žiadosť odmietla s tým, že Macron len zopakoval už známe postoje Paríža a správa nemala žiaden právny efekt. Fanta preto podal sťažnosť, ktorá prerástla do oficiálneho vyšetrovania zo strany ombudsmanky.

Argumenty Komisie a miznúce správy

Komisia vysvetlila, že používanie funkcie automatického mazania bolo odporúčané od roku 2022 v rámci bezpečnostných pravidiel pre aplikáciu Signal. Ako uviedol hovorca Olof Gill, „správy sa po čase automaticky vymažú aj z praktických dôvodov – inak by telefón zhorel“. Druhý hovorca Balazs Ujvari dodal, že tento postup znižuje riziko únikov a kybernetických útokov.

Podľa Euronews sa Komisia odvolávala aj na technické obmedzenia zariadení a potrebu šetriť priestor. Von der Leyen podľa jej predstaviteľov vždy dodržiavala príslušné pravidlá a postupovala v súlade s bezpečnostnými odporúčaniami.

zdroj: GLOBSEC

Kritika odborníkov na technológie

Práve vysvetlenie o nedostatku pamäte však vyvolalo vlnu skepsy. Denník Politico cituje odborníka Lukasza Olejnika z King’s College London, ktorý konštatoval: „Tvári sa to pekne, ale nie je to uveriteľné. Nie sme v 90. rokoch.“

Belgický etický hacker Inti De Ceukelaire označil argument o pamäti za „neargument“, keďže textové správy zaberajú len zanedbateľné množstvo priestoru. Francisco Jeronimo z analytickej spoločnosti IDC dodal, že správy založené na texte prakticky žiadne miesto nezaberajú a problém nastáva len pri videách či hlasových nahrávkach.

Experti uznávajú, že funkcia miznúcich správ môže mať bezpečnostný zmysel – najmä ak by zariadenie stratila vysokopostavená osoba alebo by sa stalo terčom hackerského útoku. Zároveň však upozorňujú, že tento postup výrazne obmedzuje transparentnosť a možnosť verejnej kontroly.

Spomienka na „Pfizergate“

Prípad Macronovej správy pripomenul škandál prezývaný „Pfizergate“. Počas pandémie COVID-19 rokovala Ursula von der Leyen priamo s generálnym riaditeľom Pfizeru Albertom Bourlom o miliardových kontraktoch na vakcíny prostredníctvom SMS správ.

Keď o ich zverejnenie požiadali novinári z denníka The New York Times, Komisia tvrdila, že správy nemá k dispozícii. Ombudsmanka v roku 2022 skonštatovala pochybenie a Európsky súdny dvor neskôr uviedol, že Brusel neposkytol presvedčivé vysvetlenie, prečo správy neexistujú. Samotné texty však nikdy neboli publikované.

Podľa Olejnika platí aj pri aktuálnej kauze rovnaké dilema: „Mazanie správ je výborné pre bezpečnosť, ale nie pre verejnú transparentnosť či zodpovednosť.“

Otázky dôvery v inštitúcie

Celý prípad znovu otvára diskusiu o tom, ako má EÚ pristupovať k uchovávaniu komunikácie najvyšších predstaviteľov. Macronova správa sa síce týkala už známej francúzskej pozície k dohode s Mercosurom, no zároveň sa dotýkala citlivých rokovaní, ktoré sa skončili až koncom roka 2024. Kritici preto zdôrazňujú, že jej vymazanie ukazuje systémový problém s nedostatočnou transparentnosťou v Bruseli.

Komisia prisľúbila spoluprácu s úradom ombudsmanky. Tá bude skúmať, či inštitúcia postupovala v súlade s pravidlami o prístupe k dokumentom a či neboli porušené práva verejnosti na informácie. Výsledok vyšetrovania tak môže rozhodnúť, či Brusel zmení pravidlá pre uchovávanie súkromnej komunikácie najvyšších činiteľov.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie