Majetok Vladimíra Poóra sa za jeden rok zvýšil o 30 miliónov eur. Začínal ako čašník, vybudoval trnavské impérium

Dnes 68-ročný Vladimír Poór patrí medzi najbohatších Slovákov. Magazín Forbes hodnotu jeho aktuálneho majetku odhaduje na 130 miliónov eur. Oproti minulému roku zbohatol o 30 miliónov a v rebríčku najbohatších mu dnes patrí 37. priečka. 

V období dožívania komunizmu urobil svoje prvé podnikateľské pokusy, nesmelo, opatrne, v čase, keď samo slovo podnikateľ malo pochybný zvuk. Prelom prišiel v 90. rokoch 20. storočia, keď sa otvorili brány trhového hospodárstva.

Mladý Poór, vtedy sotva 30-ročný, sa vrhol do víru privatizácie a budovania biznis impéria. Jeho meno sa spája s členstvom v HZDS, strane Vladimíra Mečiara, kde pôsobil ako predseda krajského predstavenstva v Trnave. Práve v tomto období sa rozvinul jeho podnikateľský príbeh.

Železničné impérium

Základom Poórovho majetku je ŽOS Trnava – Železničné opravovne a strojárne, ktoré vlastní cez rodinný holding P+3. Pod túto strešnú spoločnosť konsolidoval väčšinu svojich aktív, od strojárenských prevádzok až po realitné projekty. V jeho portfóliu figurujú aj Železničné opravovne a strojárne Zvolen a firma Euro Max.

Čísla hovoria jasnou rečou. Rok 2023 bol pre ŽOS Trnava rekordný. Tržby podľa údajov platformy FinStat stúpli na 130 miliónov eur so ziskom viac ako 8,40 milióna eur. Po rokoch, keď si Poórovci zo skupiny nevyplácali zisk, si koncom roka 2023 vyplatili vyše dva milióny eur, informuje Forbes.

Úspech neprišiel náhodou. Poór a jeho tím dokázali získať lukratívne kontrakty naprieč Európou. Rakúske železnice im zverili zákazku na opravu nákladných vozňov v hodnote 50 miliónov eur. Podpísali zmluvu s bulharským odberateľom BDT Bulgaria.

zdroj: FinStat

Pre francúzsku spoločnosť Alstom vyrábajú konštrukčné celky električiek, ktoré smerujú do závodov v Česku, Rakúsku aj v Austrálii. Začala tiež spolupráca s japonskou Toshibou. Poór sa netají tým, že v biznise zohráva dôležitú rolu načasovanie a schopnosť rozpoznať potenciál. Ako hovorí, „dôležité je nebyť slepý, keď sa ti ponúkne príležitosť.“

Spoločnosť ŽOS Trnava, a. s., však v roku 2024 zaznamenala pokles – zisk sa prepadol o 50 % na 4,2 milióna eur a tržby klesli o 31 % na 90,28 milióna eur. Napriek tomu celková hodnota jeho majetku vzrástla o 30 miliónov eur.

zdroj: FinStat

Diverzifikované portfólio s rôznou výkonnosťou

Pohľad na Poórove aktívne firmy v roku 2024 odhaľuje pestrú mozaiku podnikateľských aktivít s rozdielnou ekonomickou výkonnosťou. Zásadným hráčom zostáva farmaceutická Biotika, a. s., so sídlom v Slovenskej Ľupči, ktorá zamestnáva 150 až 199 ľudí. V roku 2024 však firma čelila výzvam. Tržby jej klesli o 25 % na 12,15 milióna eur a spoločnosť sa dostala do straty 2,39 milióna eur. Ukazujú to dáta portálu FinStat. Podobné ťažkosti zaznamenala aj G.V.Pharma, a. s., ktorá sa dostala do straty 49 028 eur pri poklese tržieb o 16 % na 2,766 milióna eur. 

64-ročný Slovák s rodinou ovláda majetok v hodnote 180 miliónov eur. Začínal doručovaním telegramov na Trabante

V realitnom segmente pôsobia spoločnosti ALBIT, a. s., s tržbami 576 382 eur a Aksum SK, s. r. o., s tržbami 40 799 eur. Medzi menšími firmami sa zaujímavým projektom javí Fishing team, s. r. o., ktorá v roku 2024 dosiahla tržby 236 475 eur so ziskom 6 192 eur.

Táto diverzifikácia odráža Poórovu stratégiu rozloženia rizika naprieč rôznymi sektormi – od tradičného strojárstva cez farmaceutický priemysel až po reality a šport.

Futbal ako životná vášeň

Pre Vladimíra Poóra nie je podnikanie len o číslach v účtovných závierkach. Je to o emóciách, o dedičstve, o tom, čo zanechá po sebe. A práve preto sa v roku 2015 rozhodol pre projekt, ktorý presahuje rámec bežného biznisu – výstavbu štadióna pre FC Spartak Trnava.

„My s tým štadiónom v podstate žijeme,“ prezradil Poór v rozhovore pre FC Spartak TV. 

zdroj: Na snímke vľavo majiteľ FC Spartak Trnava Vladimír Poór a tréner Juraj Jarábek na prvom tréningu v príprave na novú sezónu Fortuna ligy v Modranke 15. júna 2015. FOTO TASR/Lukáš Grinaj

Keď v roku 2015 na Trojičnom námestí prezentovali plány na nový štadión, reakcie boli zmiešané. „Stretli sme sa aj s ľuďmi, ktorí vtedy neverili tomu, že to dokončíme a že sa to vôbec podarí,“ spomína Poór.

V roku 2017, keď stavbári osadili prvý pilier vedľa južnej tribúny, mnohí ešte stále pochybovali. Pre Poóra a jeho obchodného partnera Pavla Adamca, predsedu predstavenstva City Arena, to však bol historický moment. „Dali sme jasný signál, že ten projekt myslíme vážne, že už je rozbehnutý.“

Po úspešnom dokončení štadióna v Trnave predal Vladimír Poór v júni 2019 futbalový klub Spartak Trnava súrodencom Michalovi a Tomášovi Drobným. Tí s klubom v krátkom čase zaznamenali viaceré úspechy – dvakrát vyhrali Slovenský pohár, prebojovali sa do skupinovej fázy Európskej konferenčnej ligy a pravidelne hrávajú zápasy pohárovej Európy.

Dva svety Vladimíra Poóra

Na verejnosti vystupoval Poór ako vizionár, ktorý svojou investíciou do futbalu premenil trnavský štadión na moderný stánok a sám si vystrojil veľkolepý ceremoniál s dronom, fanfárami a premiérom po boku, upozornil Denník E. Štát prispel na výstavbu štadióna sumou 13 miliónov eur, ktorú poskytol cez Slovenský futbalový zväz, informoval Sportnet. 

No kým pri otváraní City Arény v auguste 2015 pózoval na trávniku ako symbol úspechu, v archívoch polície figuroval ako hlavný podozrivý v kauze jednej z najkontroverznejších privatizácií 90. rokov minulého storočia. Podľa Denníka E sa ešte počas vlády Vladimíra Mečiara dostal k podniku Nafta Gbely za 500 miliónov korún, hoci jej reálna hodnota presahovala tri miliardy.

Vyšetrovatelia ho síce obvinili z podvodu, no v roku 2001 bol prípad odložený s odôvodnením, že sa nenašli dostatočné dôkazy na trestné stíhanie. Dokumenty z vyšetrovania však ukazujú, ako sa Poór cez nastrčené firmy a vtedajších funkcionárov Fondu národného majetku dostal k strategickému podniku za zlomok jeho ceny.

zdroj: Na snímke vľavo predseda vlády SR Robert Fico a majiteľ futbalového klubu Spartak Trnava Vladimír Poór počas kontrolného dňa City Areny - Štadióna Antona Malatinského v Trnave 9. apríla 2015. TASR/Lukáš Grinaj

Vyšetrovanie sa skončilo, reputácia zostala

Podobný scenár sa zopakoval aj v ďalšej kauze týkajúcej sa tunelovania spoločnosti Nafta cez podozrivú zmluvu s Poórovou firmou Arad. Tá v roku 1996 podpísala so štátnou firmou zmluvu na výstavbu zásobníka plynu v hodnote viac než 300 miliónov korún, pričom Arad dostal zálohu 255 miliónov. Práce sa však nezačali a firma mesiace nedodala žiadne plnenie. Vladimír Poór čelil obžalobe pre spreneveru a podvod, no aj tento prípad sa skončil zamietnutím.

Krajská prokuratúra rozhodla, že skutok nie je trestným činom, pretože zmluva bola podpísaná na osem rokov a teoreticky tak bolo možné, že firma Arad by záväzky ešte mohla naplniť. Aj keď sa peniaze stratili, podľa prokuratúry nebolo možné preukázať úmyselné konanie s cieľom spôsobiť škodu.

zdroj: Podnikateľ a bývalý predseda Krajského predstavenstva Hnutia za demokratické Slovensko v Trnave Vladimír Poór sa 6. septembra 2000 v sprievode svojho advokáta Milana Ružbárskeho dostavil na výsluch na Račiansku ulicu v Bratislave. Poór vypovedal ako svedok v kauze vzniku Druhej obchodnej, a. s., a privatizácie Nafty Gbely. Na snímke V. Poór /vpravo/ a M. Ružbársky pri odchode z výsluchu Foto: Štefan Puškáš/TASR

Dokonca odmietla získať daňové priznania firmy, keďže by boli podľa prokurátorky „neprehľadné a nezáväzné“. Kde skončil spis, dnes nie je jasné. Poór sa síce nikdy verejne nevyjadril k obsahu týchto dokumentov, no o jeho vplyve v tom čase svedčí aj to, že na otváranie nového štadióna Spartaka Trnava prišli najvyšší predstavitelia vlády vrátane Roberta Fica, Petra Pellegriniho, Martina Glváča či Petra Kažimíra. Poóra chválili ako muža, ktorý štadión staval pre verejnosť. Minulosť, o ktorej sa dlho mlčalo, však ukazuje jeho príbeh aj z iného uhla pohľadu. 

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy