Málokto dokázal tak zjednotiť kultúrnu obec ako aktuálna kráľovná kultúry (KOMENTÁR)

Autor je marketér a expert na politický marketing.

Isto poznáte príbeh o žabe, ktorú varia pomaly v hrnci a ani si nevšimne, že pomaly umiera. Poznáte — veď o žabe rozprával aj premiér Fico Putinovi. Táto metafora mi napadla pri tom, ako som sledoval, čo sa deje so slovenskou kultúrou. Ale možno nie je správna, predsa len niektoré momenty boli celkom zásadné a šokujúce.

Dochádza k otupeniu zmyslov. Stránkam produkujúcim memečká a satiru stačí, aby zdieľali fakty

Avšak postupom času a po dvoch rokoch vládnutia nekultúrnej ministerky a jej Machalu z plochej Zeme nás už nič až tak neprekvapí, všakže. Mohlo by sa zdať, že sú preč tie časy, keď ulica, zhromaždenia a pochody dokázali zatlačiť na ministrov či po vražde Jána a Martiny aj na samotného premiéra a viedli k odvolávaniam či dokonca k demisiám.

Zdá sa, že vo vláde má okrem iných neodborníkov neochvejné miesto M-art-iná, ako ju s láskou oslovuje splnomocnenec vlády pre strápňovanie sa pred vedeckou obcou a vlastne aj celým svetom.

Keď si však postupne pospomíname na všetky absurdity, počnúc listom českému ministrovi kultúry, v ktorom mu pani ministerka „zo srdca priala dnes prostredníctvom Vás, aby ste si dnešný deň užili na čo najvyššej možnej kultúrnej úrovni naprieč celým spoločenským spektrom“, cez vymenovanie kamošky z Kittsee za riaditeľku Bibiany, na čo stačila „odbornosť“ získaná v materskej škole, šminkovanie sa v priestoroch ministerstva kultúry, kam pozvala súkromnú firmu, ktorej následne robila reklamu, cez zmenu riaditeľa Slovenskej národnej galérie, ktorý z nej urobil autosalón, kde na sochu zavesili veľkonočné ozdoby, na novú hymnu, ktorá podľa jej autora nie je pre každého, až po únos Donatellovej busty kukláčmi — tak nám už naozaj dochádza fantázia a nákup nejakých predražených limuzín či prenájom kaštieľov na súkromné oslavy vyvolených sa v tom úplne stratia.

Lebo už dochádza k otupeniu našich zmyslov, ktoré sú prestimulované náložou tak neuveriteľných anomálií a amaterizmu, že stránkam produkujúcim memečká a satiru stačí, aby zdieľali fakty a nemusia na nich nič preháňať.

Málokto dokázal tak zjednotiť kultúrnu obec naprieč štátom zriaďovanými a nezriaďovanými inštitúciami a pekne vytriediť zrno od pliev ako aktuálna kráľovná kultúry. A umelecká obec reagovala kultivovane, slušne, protestnými akciami, happeningami, diskusiami či konferenciou — až by niekto povedal to, čo Danko Gröhlingovi, že nemala „gule“.

Najmä ak si spomenieme, ako sa kedysi, konkrétne v roku 1997, umelci ako Magda Vášaryová, Matej Landl či Zuzana Krónerová vlastnými telami bránili kultúru a okupovali ministerstvo kultúry, chránení hradbou opozičných poslancov, na ktorých si netrúfli privolané policajné zložky (dokonca ani privolaná dopravná polícia) a donútili vtedajšieho ministra nielen utiecť s hanbou a so sakom na hlave.

Rozumiem argumentu, že vyhrotenie situácie by mohlo smerovať k násilným aktivitám aj v prípade opačného garde — keď by slušnú a odbornú ministerku v budúcnosti mohla atakovať hŕstka pomýlených občanov, Avšak to sa pokojne môže stať tak či tak, viď protest proti obrázku vitráže, ktorú sme pred dvomi rokmi vytvorili pre divadlo DPOH.

Kultúru zachraňuje reklama

Avšak doterajšie aktivity kultúrnej obce zjavne nepohli svedomím (áno, viem, silné slovo) ministerky kultúry či jej tajomníka a myslím, že ním nepohne ani aktuálna kampaň od profi reklamnej agentúry. Na ňu sa dokonca sťažujú aj niektorí umelci, lebo bola vytvorená pomocou umelej inteligencie, ktorá vraj porušuje ich práva a berie im prácu.

Na margo AI vs. umenie len dve poznámky: prvá — je to nástroj, ktorý si treba rýchlo ochočiť a neutekať pred ním ako ľudia, ktorí videli prvýkrát pohyblivé obrázky a mysleli si, že vlak z filmového plátna ich zrazí, a druhá — ak vašu prácu ako umelca nahradí AI, tak ste asi niečo nerobili úplne najlepšie… A ako píše zadávateľ spomínanej kampane „Nástroje AI využívame subverzívne, na naštrbenie moci, nie ako nástroj, ktorý by nahrádzal prácu živých autorov a autoriek.”

Ale späť ku kampani — je to extrakt absurdít, ktoré, ako by povedalo AI, „napísal sám život“, a je výborné, že si to v zhutnenej forme vďaka odborníkom na komunikáciu opäť pripomíname spôsobom, ktorý dokáže preraziť bubliny kultúrnej obce a zasiahnuť (konečne) aj širšie masy.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality