Manipulácia je často súčasťou najužších vzťahov: Odborníčka radí, ako ju rozpoznať a brániť sa

Každý z nás sa už niekedy ocitol v situácii, keď sa cítil pod tlakom, nútený konať proti svojej vôli alebo mal pocit, že je využívaný. Manipulácia je súčasťou medziľudských vzťahov od nepamäti, no v súčasnosti je vďaka informačným technológiám a médiám ešte rozšírenejšia.

Psychologička Helena Tlachačová z psychologickej platformy ksebe vysvetľuje, kde sa s manipuláciou najčastejšie stretávame, ako ju rozpoznať, brániť sa jej a nazrieme aj do osobnosti manipulátora. 

Manipulácia je často súčasťou najužších vzťahov

Psychologička upozorňuje, že manipulácia sa vyskytuje najčastejšie vo vzťahoch a v situáciách, kde existuje nerovnováha moci, tlak na rozhodovanie a silné emócie.

„Manipuláciu môžeme nájsť prakticky všade, no v určitých oblastiach je jej vplyv výraznejší alebo menej nápadný, a teda ťažšie rozpoznateľný,“ vysvetľuje. Podľa nej sa často objavuje v partnerských a rodinných vzťahoch, v pracovnom prostredí, ale aj v médiách a politike, kde môže mať sofistikovanejšie formy ovplyvňovania verejnej mienky.

Zdôrazňuje, že obeťou manipulácie sa môže stať ktokoľvek, keďže je zameraná na emócie a môže vyvolávať strach či poukazovať na nenaplnené potreby.

„Najčastejšie manipulácii podliehajú ľudia, ktorí nemajú jasne stanovené hranice, neuvedomujú si svoje emócie alebo sa ľahko nechajú ovplyvniť názormi iných.“ Dodáva, že zraniteľnejší sú aj tí, ktorí žijú v neustálom strese a vyčerpaní, čo im sťažuje kritické myslenie a sebauvedomenie, čím sa stávajú náchylnejšími na vonkajší vplyv.

Fenomén manipulácie je tu s nami od nepamäti 

Hoci sa dnes o manipulácii hovorí viac, nie je to nový fenomén. „Manipulatívne techniky existovali od nepamäti. V minulosti mohli slúžiť na prežitie, neskôr sa používali na šírenie strachu a ovládanie spoločnosti,“ uvádza psychologička.

„Dnes máme väčší prístup k informáciám o psychológii prostredníctvom populárnych kníh, podcastov či sociálnych sietí a zároveň sa kladie väčší dôraz na duševné zdravie a osobnú slobodu. To môže vytvárať dojem, že manipulácia je moderný problém, hoci v skutočnosti je súčasťou ľudských vzťahov už od dávnych čias.“

Motívy a osobnosť manipulátora 

Manipuláciu môžeme nájsť vo všetkých oblastiach života v rodinných a partnerských vzťahov, na pracovisku a tiež, samozrejme, aj v  médiách a politike. Psychologička upozorňuje, že ju môžu využívať nielen jednotlivci, ako napríklad kolegovia či nadriadení, ale aj inštitúcie alebo dezinformačné kampane.

„Manipulácia nemusí byť vždy úmyselná alebo motivovaná snahou ublížiť. Často ju používajú ľudia, ktorí sami cítia vnútornú neistotu a snažia sa získať kontrolu nad situáciou alebo nad druhými,“ vysvetľuje. Zároveň dodáva, že manipulátori môžu vykazovať nižšiu mieru empatie, vyšší egocentrizmus a nižšie morálne štandardy, pričom ich konanie často smeruje k vlastnému prospechu na úkor iných.

Motívy manipulátorov môžu byť rôzne, od osobného prospechu až po hlbšie psychické vzorce správania. Tlachačová vysvetľuje, že často ide o kombináciu individuálnych potrieb, psychických problémov a osobnostných čŕt, ktoré sú ovplyvnené životnými skúsenosťami.

„Ak človek vyrastal v prostredí, kde sa manipulácia bežne používala, môže si tieto vzorce osvojovať a ďalej ich uplatňovať bez kritického uvedomenia,“ upozorňuje. To znamená, že manipulácia nemusí vždy vychádzať zo zlého úmyslu, ale môže byť výsledkom naučeného správania či potreby udržať si kontrolu nad situáciou.

Dôležité je dať na svoje pocity a brániť sa

Manipuláciu môžeme odhaliť najmä podľa vlastných pocitov. Psychologička taktiež upozorňuje, že ak človek pociťuje tlak, nepohodlie alebo nemá priestor slobodne vyjadriť svoj názor, môže ísť o manipulatívne správanie.

„Dôležité je všímať si nezrovnalosti medzi deklarovanými dobrými úmyslami a tým, ako situácia v skutočnosti pôsobí,“ vysvetľuje. Manipulácia často vedie k strate slobody, spochybňovaniu vlastných rozhodnutí a prispôsobeniu sa potrebám druhého namiesto konania podľa vlastného presvedčenia.

Najlepšou obranou proti manipulácii sú kritické myslenie a pevné hranice. Dôležité je, aby sme si v kontakte s manipulátorom dopriali čas na premyslenie situácie a nenechali sa zatlačiť do rýchlej reakcie.

„Dôležité je zachovať si emocionálny odstup, všímať si vlastné pocity a nenechať sa ovplyvniť strachom či pocitom viny,“ upozorňuje. Ak v nás niekto vyvoláva tlak alebo nepochopenie, mali by sme jasne a stručne vyjadriť svoje prežívanie. Tlachačová zároveň zdôrazňuje, že je kľúčové dôverovať vlastnému úsudku a nenechať sa spochybniť.

V médiách či politike pôsobia charizmaticky 

Manipulátori vo verejnom priestore, ako sú politici či médiá, sa dajú rozpoznať podľa ich vystupovania a komunikačných taktík. Často pôsobia charizmaticky a sebavedomo, využívajú svoju autoritu na budovanie dôveryhodnosti, no zároveň pracujú so strachom a neistotou.

„Manipulatívni ľudia majú vysokú potrebu uznania, sú zameraní na vlastný prospech a často im chýba empatia,“ ďalej vysvetľuje. Uprednostňujú kontrolu a moc pred čestnosťou a lojalitou. Ich slovník býva emočne zafarbený, informácie podávajú selektívne – vyberajú len tie, ktoré podporujú ich vlastné názory a postoje.

Môže sa manipulátor zmeniť?

Psychologička Helena Tlachačová zdôrazňuje, že uvedomenie si vlastných osobnostných čŕt je individuálny proces, ktorý závisí od miery sebareflexie a osobnostnej zrelosti. „Ľudia s túžbou po moci, silnými ambíciami a presvedčením, že konajú pre dobro druhých, si svoje manipulatívne sklony nemusia plne uvedomovať,“ vysvetľuje.

Podľa nej je však možné pri terapii pracovať na pochopení vlastného správania, identifikovaní nevedomých vzorcov a rozvoji autentickej komunikácie. Tlachačová tiež poukazuje na význam všímavosti a pravidelnej sebareflexie, ktoré pomáhajú lepšie spoznať vlastné potreby, rozvíjať empatiu a budovať zdravšie vzťahy.

Zhrnutie

Manipulácia je súčasťou medziľudských vzťahov už od nepamäti a môže sa vyskytovať v osobnom aj verejnom priestore. Hoci jej prejavy bývajú často nenápadné, môžu mať výrazný vplyv na psychiku človeka, jeho rozhodovanie a celkovú kvalitu života. Podľa psychologičky sú najlepšou obranou proti manipulácii kritické myslenie, všímavosť k vlastným emóciám a schopnosť nastaviť si pevné hranice.

Dôležité je tiež uvedomiť si, že manipulácia nemusí byť vždy vedomá alebo zámerná, no jej dôsledky môžu byť rovnako škodlivé. Preto je nevyhnutné naučiť sa rozpoznávať manipulatívne techniky, aby sme sa vedeli včas ochrániť a nenechali sa ovplyvniť v prospech druhých na úkor vlastnej slobody. Ak si nie si istý, či si obeťou manipulácie, všímaj si, ako sa pri konkrétnych ľuďoch cítiš – či máš pocit tlaku, neistoty alebo viny.

Každý človek má právo na vlastný názor, slobodné rozhodovanie a zdravé vzťahy bez manipulácie. Kľúčom k odolnosti voči nej je schopnosť stáť si za svojimi hodnotami, dôverovať svojmu vnútornému nastaveniu a komunikovať otvorene a asertívne.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti