Marek Ďaloga: Rodičia ma držali nakrátko. Dnes som za to vďačný

Slovenský hokejový obranca patrí medzi najskúsenejších hráčov v reprezentácii. Aj keď na posledných majstrovstvách sveta chýbal, v slovenskom drese už odohral viac ako sto zápasov. Odmala hral ofenzívny hokej, ale v súkromí pôsobí pokorne a vyžaruje z neho prirodzená dobrosrdečnosť.

„Na ľade som iný. Tam som hokejista so všetkým, čo k tomu patrí. Ako človek som však vychovaný k hodnotám a nosím to v sebe,“ hovorí jeden z najrýchlejších obrancov Európy. Zvolenský odchovanec Marek Ďaloga (33) nám v rozhovore prezradil, kde si zahrá najbližšiu sezónu, prečo odmietol NHL, ale aj to, kam chodí v lete na pivo.

 Začiatkom februára ste sa zranili v dolnej časti tela a na olympijských hrách ste neodohrali ani jeden zápas. Fanúšikovia vás nevideli na ľade ani počas posledných majstrovstiev sveta. Dôvodom bolo rovnaké zranenie? 

Áno, dôvodom pri OH bolo moje zranenie triesla, ktoré mi neumožnilo odohrať na turnaji ani jeden zápas. Bol som v pokojnom režime, liečil som sa. Po návrate z OH som nastúpil na zápasy v klube HC Kometa Brno, v ktorom momentálne hrám. Išli sme bojovať do play off a zranenie som opäť začal cítiť, sezónu som dohral na liekoch…

A potom prišla pozvánka na majstrovstvá sveta. Volal mi pán Haščák s tým, že kedy by som mohol nastúpiť do reprezentácie. Keďže zranenie sa stále vracalo, potreboval som to poriadne preliečiť, preto som na majstrovstvá nenastúpil. Čo ma mrzelo, ale musel som uprednostniť zdravie.

Vaša hokejová sezóna sa skončila. Nastúpite za rovnaký klub aj tú budúcu? 

To mám v pláne. Posledné tréningy, ktoré som odohral minulý týždeň, boli už v plnom nasadení. Cítim sa dobre a verím, že sa mi zranenie nebude vracať.

Oto Haščák v relácii Citronáda prezradil Richardovi Lintnerovi, že najčastejšie hráči používajú ako dôvod ospravedlnenia svojej neúčasti na majstrovstvách sveta buď zranenie triesla, lebo prah bolesti je ťažko merateľný, alebo svoju svadbu. 

Tú prvú možnosť som už teda využil (smiech), ale v mojom prípade naozaj oprávnene.

A druhú ešte môžete, keďže stále nie ste ženatý. 

No, to teda ešte môžem. (smiech)

No na konte už máte odohraných viac ako sto zápasov v reprezentácii. Na drese vám už svietilo aj kapitánske céčko. Atmosféra z týchto zápasov vám je teda dosť blízka. Aký je to pocit sledovať zápas z tribúny alebo doma v obývačke? 

Ťažké. Na olympiáde som to veľmi prežíval, lebo ten pocit, že by som chcel zasiahnuť, ale nemohol som, len som čakal ako to dopadne… V zápase sa dokážem sústrediť len na hru, z tribúny som vnímal všetko.

A teraz počas majstrovstiev som prežíval podobné pocity. Je lepšie jednoznačne hrať ako byť len nehrajúcim pozorovateľom. Škoda toho posledného zápasu s Fínmi. Chalani to mali veľmi dobre rozohrané. Žiaľ, Fíni sú dobrí, nakoniec sa stali majstrami. Naši sa však nemajú za čo hanbiť. Hrali dobrý hokej.

 Slafkovský, Nemec, Sýkora… Ako hodnotíte túto novú generáciu hokejistov? 

Majú to rozbehnuté výborne, prejdú draftom, neprestanú na sebe makať a budúci rok už môžu  hrať v NHL. Myslím si, že Juraj sa do NHL dostane určite a časom aj Šimon.

Akú radu by ste im dali z pozície skúseného hráča? 

Nehral som s Adamom Sýkorom, ktorý má tiež šancu dostať sa do NHL, ale veľa ráz som od neho počul slovo pokora. Tak toto by som im želal a poradil, aby to v nich zostalo. Pokora a každodenná práca, to je začiatok ich úspechu.

Pokoru, empatiu a takú prirodzenú dobrosrdečnosť si v sebe nosíte aj vy. Nikdy vás tieto hodnoty v hokeji nelimitovali?

Neviem, aké by to bolo, keby som mal inú povahu. Ale odpoveď na otázku znie: nie – na ľade som iný. Tam som hokejista so všetkým, čo k tomu patrí. Ako človek som však k týmto hodnotám vychovaný, vždy som sa snažil byť k ľuďom milý a nosím to v sebe, že ak mám možnosť pomôcť, pomôžem. A som s tým spokojný.

zdroj: Peter Frolo

Aj vy ste mali možnosť nastúpiť do NHL, ale nevyužili ste ju. Prečo? 

NHL nebol môj sen. Viac mi vyhovovalo hrať na európskych klziskách. Dobre, je pravda, že som to neskúsil na tých amerických, a teda neviem porovnávať, ale vždy som sa držal svojho vnútorného pocitu a keď v roku 2014 prišla ponuka z NHL, z klubu Dallas Stars, mal som už podpísané Rusko.

Veril som tým vnútorným pocitom, že to rozhodnutie bolo správne. Nezmením to a nezamýšľam sa nad tým, čo by bolo, keby…

Česko, Rusko, Čína, Švédsko, krajiny, v ktorých ste doteraz pôsobili. Dokonca po rusky hovoríte lepšie než po anglicky. Ak by prišla ešte ponuka do Ruska, išli by ste? 

Išiel. Ale vidím, aká je situácia vo svete. Takže momentálne nad niečím takým ani nepremýšľam. Mám zmluvu v Brne, som spokojný.

Dokedy sa dá hrať kvalitný hokej? Jágr má už 50 a ide ďalej…

On je výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo. V hokeji sa dĺžka kariéry určuje výkonom a ten ovplyvňuje zdravie: koľko má hráč zranení, aké sú ťažké, ako sa z nich dostal… A potom rozhoduje aj chuť hrať. On ju evidentne stále má a slúži mu aj zdravie. Je to obdivuhodný hráč. Veľa trénuje, dáva si navyše…

Dokedy by ste chceli hrať vy?

Čo najdlhšie. (smiech)

Netajíte sa tým, že vaším vzorom bol Ľubomír Višňovský. Ale aj vaša rýchlosť a štýl hry si zaslúži pozornosť, nie nadarmo ste jedným z najrýchlejších európskych hráčov. Marián Gáborík o vás povedal, že ste taká hokejová chobotnica… Dá sa tá rýchlosť naučiť? 

Ľubo Višňovský bol vždy mojím vzorom, páčil sa mi jeho spôsob hry. Ja som si však vytvoril svoj vlastný štýl a ako Brambor povedal, mojou výhodou sú dlhé nohy a to, že mám dobrý sklz plus v kombinácii s mojím štýlom korčuľovania, som taká chobotnica na ľade (smiech).

Každý hráč má nejakú silnú stránku a tú si treba držať. Mám v Brne kondičného trénera Martina Iterského, ktorý mi v tejto oblasti pomáha. Pracujem s ním len dva roky a vidím na sebe progres. Na Slovensku zase trénujem so Sebastianom Čaneckým.

Na majstrovstvách sveta sa často používal výraz „moderný hokej“. Je to nový, iný spôsob hry? 

Je to podľa mňa ten štýl hry, kde sa zapájajú všetci hráči. V minulosti to tak nebolo, obrancovia hrali vzadu. Aj na majstrovstvách ste často mohli počuť: piati útočíme, piati bránime, musíme si pomáhať všetci a byť kompaktní. Aj keď stále platí rozdelenie: útočníci sú útočníkmi a obrancovia sú obrancami. Moderný hokej zapája všetkých, hráči si viac pomáhajú.

Kedy sa rozhodlo, že budete hokejistom? 

V šiestej triede na základnej škole, pretože dovtedy som jazdil na motokárach a hral hokej. Vtedy prišlo rozhodnutie, že z časového a aj finančného hľadiska nemôžem robiť oboje. Vyhral hokej. Ale rozhodovalo aj kritické obdobie, ktoré som mal počas dospievania, ako asi každý chalan. Ale hokej ma bavil a pomohlo aj to, že rodičia ma držali nakrátko. Dnes som za to vďačný.

Ste vysoký, máte skôr atletický typ postavy. Neinklinovali ste aj k iným športom?

Otec hrával hokej a mňa to bavilo od detstva. Atletika ma nechytala. Nebehal som síce zle, ale nebavilo ma to. Inklinoval som ešte k futbalu a spomínaným motokáram. Ale hokej bol jasne srdcová záležitosť.

Máte malého syna. Chcete z neho mať hokejistu? 

Matias má len štyri roky. Chodí na hokej, sleduje zápasy, ale fandenie ho zatiaľ baví viac ako samotná hra (smiech). Teraz začal hrať futbal a musím ho pochváliť, že na to, že má štyri roky, má dobré ťahy. Nechávam mu voľnú ruku, nech robí čo chce. Bol by som rád, ak by zostal pri športe, ale netlačím mu do hlavy, že to musí byť hokej.

Žijete vo Zvolene, vyrastali ste v Hriňovej. Čím vám učaroval región Podpoľania, kde ste sa rozhodli žiť?

Určite ma tu drží rodina, prostredie, príroda… Je to kraj, kde sa stále pestujú tradície a myslím si, že tento región je zaujímavý nielen pre miestnych, ale i turistov, návštevníkov, ktorí majú veľa možností, ako tu dobre stráviť čas. V posledných rokoch pribudli aj nové cyklotrasy, ktoré aj ja pravidelne využívam. Cítim sa tu dobre. Cítim sa tu doma.

zdroj: Peter Frolo

Čo vás baví, okrem hokeja?

Keď som doma, venujem sa rodine. Hrával som dosť aktívne inline hokej, ten som tento rok úplne vynechal. Keď mám čas len pre seba, rád čítam. A s kamarátmi si zahrám futbal a v poslednom čase ma to baví na bajku, previezť sa, vnímať prírodu, urobiť si výlet s kamošmi, ísť na pivo…

Ktoré vám najviac chutí?

Masaryk pivo. Nie ďaleko od môjho domu sa nachádza rezort Masarykov dvor, ktorý začal vyrábať vlastné remeselné pivo. Ide o rodinnú firmu, poznám sa s nimi odmalička. Rád ich podporujem, pretože sa mi páči ich koncept myslenia, prostredie a atmosféra, kde sa to všetko tvorí a navyše, ich pivo chutí.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska