Martin prerobil byt z 30. rokov, vytvoril ukážkové bývanie s nostalgickým nádychom na 49 m² (FOTO)
- Architekt si zrekonštruoval byt z 30. rokov v centre Prahy
- Spojil minulosť so súčasnosťou
- Výsledkom je osobný, nadčasový priestor s dušou
- Architekt si zrekonštruoval byt z 30. rokov v centre Prahy
- Spojil minulosť so súčasnosťou
- Výsledkom je osobný, nadčasový priestor s dušou
V jednom z pražských bytových domov z konca tridsiatych rokov sa ukrýva dvojizbový byt, ktorý sa po desaťročnej rekonštrukcii stal nielen bývaním, ale aj architektonickým manifestom.
Architekt Martin Čeněk sa rozhodol, že svoj súkromný priestor pretvorí tak, aby spojil rešpekt k minulosti s citlivou vrstvou súčasnosti.
Byt sa nachádza v klasickom pražskom činžiaku, ktorý navrhol architekt Ladislav Šimek a postavil jeho brat Jaroslav. Dom nesie znaky typického medzivojnového modernizmu. Fasáda obložená kachličkami, čisté línie a poctivé remeslo, ktoré ani po desaťročiach nestratilo charakter.
Byt si napriek veku zachoval viacero pôvodných prvkov, no jeho technický stav už nevyhovoval dnešným nárokom. Rekonštrukcia nebola len otázkou dizajnu, ale najmä nutnosťou.
Architekt sa rozhodol kompletne aktualizovať všetko technické vybavenie, výmenou prešli podlahy, povrchy, inštalácie a priestor dostal novú dispozíciu. Napriek veľkému zásahu sa podarilo zachovať ducha pôvodného bytu a doplniť ho o osobnú výpoveď autora.
Bývať vo vlastnom návrhu je náročnejšie, než sa zdá
Architekt, ktorý rekonštruuje vlastný byt, nemá pred sebou jednoduchú úlohu. Nie je tu žiadny klient, ktorého by mohol viesť rozhodnutiami. Je sám sebe zrkadlom aj kritikom.
Ako sám hovorí, otázky, ktoré si počas procesu kládol, sa točili najmä okolo balansu medzi rešpektom k histórii a osobnou invenciou. Mal by sa architekt podriadiť duchu miesta, alebo mu môže vnútiť svoju víziu?
Výsledok ukazuje, že cesta k rovnováhe vedie cez trpezlivosť, jemnosť a ochotu ustúpiť tam, kde to priestor žiada.
Rekonštrukcia trvala 10 rokov. Nešlo o neustálu prestavbu, ale o dlhodobý proces hľadania. Martin pristupoval k bytu ako k otvorenému experimentu. Odstránil podhľady v obývačke a nechal vyniknúť surový železobetónový trámový strop, ktorý sa stal silným výtvarným prvkom.
Pôvodné dubové parkety boli nahradené vernou replikou. Okrem toho sa zrepasovali všetky okná, dvere a kovania. Nové riešenie dispozície prinieslo nielen väčší komfort, ale aj originálny nábytkový blok, ktorý do seba pohltil kúpeľňu, kuchyňu a úložné priestory.
Minimalizmus v kontraste s pamäťou
Jedným z najvýraznejších prvkov celého návrhu je práve tento nový vstavaný blok, ktorý architekt navrhol z tradičných materiálov ako bielo lakované plochy a morená dubová dýha.
Vnútri vytvára čistý, až sterilne minimalistický biely priestor. V kontraste s tým pôsobí teplý dubový obklad, ktorý tvorí celú jednu stenu bytu. Skrytý úložný priestor v tomto obklade drží celý byt pohromade, je to akási konštrukčná chrbtica interiéru. Jeho protipólom je subtílna knižnica z jemných oceľových profilov, ktorá pôsobí vzdušne a ľahko.
Každý detail v byte je starostlivo premyslený. Nové dizajnové prvky sú doplnené o historický nábytok s hlbokým osobným príbehom. Štyri zrepasované jedálenské stoličky pochádzajú z domu praprarodičov. Polokresielko tej istej značky slúžilo prastrýkovi staviteľovi.
V byte sa nachádza aj ikonická trubková stolička Ez12 od Karla Orta z roku 1930. Tento nadčasový kus prežil desaťročia a stále pôsobí moderne. Interiér oživujú dobové stropné svietidlá a vkusne zakomponované súčasné doplnky.
Ružové prasiatko ako architektonické memento
Jedným z najzábavnejších a najosobnejších prvkov v byte je taburet v podobe ružového prasiatka, ktorý Čeněk dostal ako dar od priateľov. Nachádza sa v predsieni a nesie v sebe tiché, no jasné posolstvo: že architekti by sa nemali brať vždy až tak vážne.
Osobnosť architekta v priestore
Martin Čeněk je nielen autorom návrhu, ale aj jeho obyvateľom. Vlastný byt vníma ako architektonickú výzvu a zároveň ako zrkadlo.
V profesii pôsobí samostatne, je autorizovaným členom Českej komory architektov aj britskej ARB, a venuje sa aj pedagogickej a výskumnej činnosti na Fakulte architektúry ČVUT v Prahe. V oblasti udržateľnosti a využitia fotovoltaiky patrí medzi rešpektované mená.
Skúsenosti z Ríma, kde pôsobil v ateliéroch GAP architetti associati a Archea associati, prenáša do svojich projektov v podobe jasného priestorového myslenia, dôrazu na logiku a funkčnosť.
Čítaj viac z kategórie: Architektúra
Zdroj: martincenek.com


