Máš málo sledovateľov? Firmám to nevadí, môžeš zarábať tisícky aj bez nálepky influencer (TÝŽDENNÝ PREHĽAD)
- Ponúkame ti výber tých najlepších článkov z tohto týždňa
- Inšpiruj sa úspechmi, objav novinky a získaj praktické tipy
- Ponúkame ti výber tých najlepších článkov z tohto týždňa
- Inšpiruj sa úspechmi, objav novinky a získaj praktické tipy
Tento týždeň priniesol množstvo fascinujúcich tém, ktoré ťa určite zaujmú. Odborník na investovanie Marián Búlik nám opísal, ako vyzeralo investovanie pred nástupom investičných aplikácií. Fintech revolúcia spravila z investovania masovú disciplínu: mladí ľudia nakupujú ETF, zlomkové akcie aj „virtuálne“ zlato, no popri pohodlí rastie aj riziko impulzívnych rozhodnutí. Práve preto sme si pozvali odborníka, ktorý vie oddeliť marketing od reality.
Vedel si, že na sociálnych sieťach vieš zarobiť aj viac než 300 eur za jedno video? Nadja Bendíková, ktorá pracuje ako UGC tvorkyňa aj social media manažérka sa k UGC obsahu sa dostala už počas štúdia a postupne z neho urobila plnohodnotnú prácu – od tvorby krátkych videí až po správu firemných profilov. V našom rozhovore vysvetľuje, čo UGC vlastne je, v čom sa líši od influencerstva, ako s ním začať a aké sú reálne peniaze aj nástrahy tejto profesie.
Platby kartou aktivujú v našich mozgoch menej bolestivých centier ako platby v hotovosti. Takéto, no aj iné prekvapivé fenomény nám v rozhovore okomentovala psychologička Simona Hanová. Vysvetlila aj ako funguje dopamín pri online nákupoch, kedy sa z nakupovania stáva nezdravý únik a ako nás manipulujú kognitívne skreslenia, dizajn aplikácií či odložené platby.
Začítaj sa do aktuálneho diania a získaj praktické rady pre každodenný život.
Až 300 eur za jedno video
Nadja Bendíková, 23-ročná UGC tvorkyňa a social media manažérka, vysvetľuje, čo vlastne UGC znamená. Ide o User Generated Content – obsah vytvorený používateľom, ktorý má pôsobiť prirodzene a autenticky.
Hlavný rozdiel medzi UGC tvorbou a influencerstvom spočíva v tom, že UGC tvorca je platený za samotný obsah, nie za jeho zdieľanie. Influencer predáva nielen obsah, ale aj svoju dôveryhodnosť a dosah, zatiaľ čo UGC tvorca odovzdáva klientovi len video alebo fotku.
Stať sa UGC tvorcom môže teoreticky každý, no nie je to práca pre každého. Vyžaduje si hodiny plánovania, písania scenárov, nakrúcania a strihania. Na rozdiel od influencerov, UGC tvorcovia nepotrebujú sledovateľov – značky ich vyberajú podľa kvality práce, nie počtu followerov.
UGC funguje na všetkých online platformách – Instagram, TikTok, Facebook, YouTube Shorts aj Pinterest. Videá sa často používajú v reklamách, na webstránkach a e-shopoch, kde zvyšujú dôveryhodnosť značky. Pre začiatočníkov Nadja odporúča vytvoriť si portfólio rôznych typov videí, mať pripravené právne záležitosti a začať oslovovať značky. Najväčšou chybou začiatočníkov je zanedbávanie osobného brandingu.
Tvorba jedného videa je časovo náročná – celý proces od dohody so značkou až po vystavenie faktúry môže zabrať aj desať hodín. Priemerné ceny sa pohybujú od 100 do 300 eur za video, podľa skúseností tvorcu. UGC tvorba môže byť dobrým zdrojom príjmu, no Nadja odporúča mať aj dlhodobejšie spolupráce pre finančnú stabilitu. Okrem UGC existujú aj iné spôsoby zárobku na sociálnych sieťach – influencerstvo, predaj digitálnych produktov či affiliate marketing.
AI nemá vedomie ani emócie, aj keď to tak môže pôsobiť
Umelá inteligencia, najmä ChatGPT, sa stala bežnou súčasťou nášho života. Napriek mnohým výhodám prináša aj riziká, ktoré si musíme uvedomovať. Miroslav Schmiedt, viceprezident Slovenskej AI asociácie pre vzdelávanie, upozorňuje na kľúčový fakt – AI nie je človek, ale stroj. „Nemá vedomie ani emócie. Nechápe slová a ich význam tak ako človek, aj keď to tak môže pôsobiť,“ vysvetľuje.
Tínedžeri sú obzvlášť zraniteľní voči chatbotom. Ich kritické myslenie sa ešte vyvíja, preto ľahšie prijímajú technicky napísané vety ako fakty. Chatbot môže pôsobiť ako niekto, kto im rozumie, no v skutočnosti len generuje pravdepodobné odpovede.
Psychologické následky takéhoto „priateľstva“ môžu byť vážne. „Dieťa sa emocionálne naviaže na niečo, čo sa tvári, že reaguje ľudsky, ale v skutočnosti to nie je vzťah. To môže prehĺbiť izoláciu od reálnych ľudí,“ varuje Schmiedt.
Rodičia by mali vedieť, ako ich deti využívajú jazykové modely. Nejde o kontrolu, ale o záujem. Je potrebné vysvetliť deťom, že AI je pracovný nástroj, nie kamarát.
Hoci súčasné modely majú prísnejšie bezpečnostné filtre, stále existuje riziko nevhodných odpovedí. Zodpovednosť však zostáva na rodičoch – podobne ako pri domácich spotrebičoch.
Schmiedt zdôrazňuje potrebu zaradiť AI do vzdelávacieho systému: „Umelá inteligencia nie je hypotetická budúcnosť. Je to prítomnosť.“ V rámci AISA pracujú na vzdelávacom kurikule pre učiteľov, aby implementácia AI do škôl bola postavená na etickosti, transparentnosti a odbornosti.
Digitálne peňaženky menia naše rozhodnutia
Platenie mobilom či kartou nás vedie k ľahšiemu míňaniu peňazí. Pri bezhotovostných platbách totiž chýba fyzický moment odovzdania peňazí. Náš mozog vníma hotovosť ako skutočnú stratu, zatiaľ čo digitálne platby sú len čísla na obrazovke.
Dopamínový systém sa aktivuje už pri kliknutí na „pridať do košíka“. Vtedy prichádza pocit vzrušenia, akoby sme už niečo získali. Po dokončení nákupu však eufória rýchlo klesá. Nakupovanie môže byť občas zdravým spôsobom zlepšenia nálady. Problém nastáva, keď sa stane únikom pred stresom či smútkom. Vtedy pocit úľavy trvá len krátko a nasleduje vina.
Marketéri využívajú rôzne psychologické spúšťače. Zľavy, bezplatná doprava či časovo obmedzené ponuky aktivujú v mozgu pocit výhry. FOMO – strach z premeškania – nás núti konať okamžite. Predplatné a skúšobné obdobia zdarma sú nebezpečné, pretože platby prebiehajú automaticky bez nášho vedomia. Odložené platby zas oddeľujú odmenu od platenia, čím oslabujú našu sebakontrolu.
Pri malých výdavkoch používame rýchle, automatické myslenie. Práve tieto drobné sumy sa však časom nasčítavajú do významných čiastok.
Dizajn aplikácií a e-shopov využíva techniky ako nekonečné scrollovanie či notifikácie, ktoré aktivujú dopamínové centrá podobne ako hry alebo kasína. Medzi účinné stratégie proti impulzívnym nákupom patrí odloženie rozhodnutia o 24 hodín, používanie oddelených účtov a stanovenie limitov. Pomáha tiež kombinácia platenia hotovosťou a sledovania výdavkov cez aplikácie.
Hodnotu peňazí vnímame úplne inak
Fintech revolúcia zmenila spôsob, akým Slováci investujú. Kým v minulosti bolo investovanie zdĺhavým procesom cez sprostredkovateľov, dnes máme svetové trhy doslova vo vrecku.
Pred érou mobilných aplikácií prebiehalo investovanie cez sprostredkovateľov, ktorí nastavovali stratégiu a zadávali pokyny správcovským spoločnostiam. Tento proces trval dlhšie, čo obmedzovalo možnosť okamžite reagovať na pohyby trhov. Paradoxne to však bolo pre bežných investorov výhodou, keďže ich to chránilo pred impulzívnymi rozhodnutiami.
Bežní Slováci sa k akciám prvýkrát dostali počas kupónovej privatizácie v roku 1992. Mnohí vtedy vložili body do investičných fondov, z ktorých niektoré, ako známe Harvardské fondy, zneužili dôveru investorov. Koncom 90. rokov sa na našom trhu objavili klasické podielové fondy predávané primárne cez banky.
Sledovanie vývoja trhov bolo v minulosti komplikovanejšie. Internet bol v 90. rokoch dostupný len obmedzenej časti verejnosti a webových stránok s finančnými informáciami bolo minimum. Investori často čerpali údaje zo svetových ekonomických denníkov.
Dnešné investičné aplikácie ponúkajú širokú škálu možností – od fondov, akcií a dlhopisov až po kryptomeny či zlomkové vlastníctvo umeleckých diel. Marián Búlik z OVB však upozorňuje, že pohodlie investovania z mobilu vyžaduje veľkú sebadisciplínu. Odporúča občas konfrontovať svoju investičnú stratégiu s odborníkom „z mäsa a kostí“.
Medzi najužitočnejšie funkcie aplikácií patrí automatizované investovanie a rebalansovanie portfólia. Naopak, riziká predstavujú skryté poplatky, pákovanie a krypto deriváty. Búlik varuje aj pred tzv. dark patterns, ktoré manipulujú používateľa k častejšiemu obchodovaniu.
Čítaj viac z kategórie: Rozhovory