Masívne múry, útek pred nepriateľmi a stratený prístav: Slovenskí archeológovia píšu nový príbeh Egypta

V máji a júni 2025 sa tím vedcov zo Slovenskej akadémie vied opäť vrátil do archeologickej lokality Tell el-Retábí. Išlo už o pätnástu výskumnú sezónu, tentoraz výnimočne realizovanú v jarnom a skorom letnom období. Odborníci pokračovali v skúmaní oblastí, ktoré boli predmetom archeologických prác už v minulých rokoch. Píše portál Veda na dosah s odvolaním na SAV. 

Archeologické vrstvy z obdobia Druhého prechodu a včasnej Novej ríše

Významné nálezy pochádzajú zo sídlisk a pohrebísk datovaných do Druhého prechodného obdobia (pol. 18. – pol. 16. stor. pred n. l.) a do včasnej 18. dynastie (pol. 16. – koniec 15. stor. pred n. l.). V blízkosti tzv. čierneho domu 3, skúmaného počas turbulentných rokov 2012 a 2014, boli objavené hlbšie uložené vrstvy s ohniskami a múrmi ešte staršieho pôvodu. O náleze informuje Jozef Hudec z Ústavu orientalistiky SAV.

Tieto staršie štruktúry sa nachádzali pod pozostatkami erodovanej hradby, ktorá bola súčasťou pevnosti faraóna Ramesseho III. z 20. dynastie (12. stor. pred n. l.).

Odhalený fragment ramesseovskej architektúry

V predchádzajúcich dvoch sezónach narazili výskumníci na masívny múr, ktorý bol poškodený zásahmi z nedávnej minulosti. Tohtoročné rozšírené výkopy odhalili, že ide o konštrukciu s hrúbkou približne jeden meter, patriacu k ramesseovskej stavbe, z ktorej sa dodnes zachovalo len juhozápadné nárožie. Účel tejto budovy zostáva záhadou.

Základy tohto masívneho múru boli uložené do ešte starších vrstiev, kde sa nachádzali zvyšky ďalšieho čierneho domu – novoidentifikovaného čierneho domu 4. Ten sa zaradil k významným objektom aj vďaka nálezu medeného alebo bronzového noža.

zdroj: SAV, Foto: Lenka Horáková a Jozef Hudec, ÚO SAV, v. v. i.

Záhadné opustenie cenností a možné ohrozenie osídlenia

V čiernom dome 4 sa našli cenné predmety ako medené nástroje, skarabey, fajansové nádoby a iné artefakty. Keďže meď a bronz patrili v tej dobe k hodnotným surovinám, vzniká otázka, prečo boli tieto predmety ponechané na mieste. Podľa analýz podláh sa tu vyskytli tri fázy osídlenia.

Jednou z možných príčin opustenia domov môže byť náhla hrozba. Naznačuje to aj nápis kráľovnej Hatšepsut, vytesaný na stenách chrámu Speos Artemidos, ktorý spomína zasahovanie proti nomádom v oblasti Delty počas včasnej 18. dynastie. Je teda možné, že aj Tell el-Retábí postihol podobný útok, ktorý prinútil obyvateľov rýchlo ujsť bez možnosti zobrať si majetok.

Nový pohľad na tajomnú priehlbeň

Jedným z prvkov, ktorý bol skúmaný už v predošlých sezónach, je veľká priehlbeň, pôvodne interpretovaná ako súčasť obranného systému – priekopa. V sezóne 2025 sa síce nepokračovalo v jej odkryve, ale domáca analýza údajov priniesla zmenu pohľadu: priehlbeň mohla slúžiť ako prístavný kanál pre dopravu materiálov.

Podľa štúdií mohla táto odbočka z hlavného vodného toku umožňovať prístup plavidlám priamo k bránam pevností z 19. a 20. dynastie. Svojimi rozmermi – odhadom 18 metrov široká – by mohla slúžiť na dopravu ťažkých stavebných materiálov, napríklad červenkastého kvarcitu z Červeného kopca, bieleho vápenca z Mokattamu alebo žuly z Horného Egypta.

zdroj: Foto: Lenka Horáková a Jozef Hudec, ÚO SAV, v. v. i.

Kanál Itej a lodná doprava v starovekom Egypte

Pramene z obdobia Novej ríše spomínajú existenciu kanála Itej, ktorý pretekal okolo Heliopolisu a pravdepodobne aj cez údolie Tumilát, kde sa nachádza Tell el-Retábí. Plavidlá tu mohli prevážať stavebný materiál pre monumentálne projekty – podobne, ako sa to robilo v Luxore a Karnaku.

Funkčnosť tohto vodného systému pretrvala až do ptolemaiovskej éry, keď bol kanál využívaný ako odpadové miesto. Nálezy zo sinajskej pevnosti Tell Abu Saifi ukazujú, že lodná doprava bola v tejto oblasti významnou súčasťou infraštruktúry až do rímskych čias – vrátane stavby a opravy plavidiel pri Ballažskom jazere.

Význam domácich analýz a ďalší vývoj

Aj napriek tomu, že niektoré časti výskumu museli byť v teréne prerušené, slovenskí odborníci zdôraznili význam spracovania údajov po návrate z Egypta. Práca na odborných správach, ako je tá pre medzinárodný časopis Ägypten und Levante, priniesla nové interpretácie a pohľady, ktoré výrazne posúvajú poznanie o tejto kľúčovej lokalite východnej delty Nílu.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie