Maškarová hovorí o poklese kriminality, starostovia chcú prísnejšie tresty: „Ľudia sa necítia bezpečne“

Starostovia a primátori združení v Združení miest a obcí Slovenska (ZMOS) varujú, že bezpečnosť v slovenských mestách a obciach sa citeľne zhoršuje. Podľa nich rastie počet drobných krádeží aj pouličnej kriminality a obyvatelia majú čoraz väčší pocit ohrozenia. Predstavitelia samospráv preto navrhujú sprísnenie trestnej politiky štátu a zmenu legislatívy. Informuje TASR. 

Volanie po zmene zákona

Predseda ZMOS-u Jozef Božik na pondelkovej konferencii vyhlásil, že situáciu považuje za veľmi vážnu. „Ľudia sa prestávajú cítiť bezpečne. Nie preto, že by si polícia nerobila prácu, ale preto, že policajtov je málo a páchatelia sú čoraz drzejší s vedomím, že sa v prípade drobných krádeží dopúšťajú len priestupkov,“ uviedol.

Božik chce spolu s ministrom spravodlivosti Borisom Suskom (Smer-SD) otvoriť diskusiu o znížení hranice škody, pri ktorej sa skutok posudzuje ako trestný čin. Tá bola poslednou novelou Trestného zákona zvýšená na 700 eur. „Rovnako chceme diskutovať o možnosti zaviesť princíp Trikrát a dosť, s tým, že ak sa páchateľ trikrát dopustí prečinu, drobnej krádeže, už by to nebolo o priestupku, ale bolo by to hodnotené ako trestný čin,“ dodal.

Nedostatok policajtov

Primátori a starostovia zároveň upozorňujú na alarmujúci stav v radoch štátnej polície. Podľa nich vo viacerých regiónoch chýba tretina až polovica príslušníkov oproti predpokladanému tabuľkovému počtu.

„My nekritizujeme štátnu políciu, robí čo môže, ale pri takom výraznom podstave je úplne samozrejmé, že policajti nestíhajú, nemôžu riešiť všetko,“ vyhlásil primátor Krompách Dárius Dubiňák.

Podobne reagovala aj primátorka Sliača Ľubica Balgová. Tvrdí, že kombinácia vysokého limitu škody a dlhých reakčných časov polície vedie k väčšej odvahe páchateľov. „Dôsledkom je, že ľudia už ani nenahlasujú takéto prípady, keďže vedia, že polícia príde často s veľkým oneskorením a ak bude páchateľ postihnutý, bude to len v priestupkovom konaní,“ povedala.

Návrat k deväťdesiatkam?

O dramatickom zhoršení situácie hovorí aj starosta bratislavského Ružinova Martin Chren. Podľa neho je súčasnosť porovnateľná s obdobím spred troch desaťročí. „Súčasný stav pripomína 90-te roky, možno bez mafie organizovaného zločinu v uliciach, no s rovnakým nárastom pouličnej a dr*govej kriminality,“ upozornil. Dodal, že peniaze z drobných krádeží končia neraz pri kúpe dr*g.

Ohrozenie mestských polícií a projektov

ZMOS upozorňuje aj na finančné problémy samospráv. Rozpočtová konsolidácia podľa nich zníži možnosti financovania mestskej a obecnej polície. Primátor Lipian Vladimír Jánošík spomenul aj neistú budúcnosť hliadok Miestnej občianskej poriadkovej služby (MOPS). Tento projekt, financovaný eurofondmi, mal podľa jeho slov pozitívny vplyv najmä v marginalizovaných komunitách. „Tie mestá a obce na to jednoducho nemajú dostatok peňazí,“ skonštatoval.

Polícia: Kriminalita neklesá len na papieri

Hoci samosprávy hovoria o rastúcej hrozbe, vedenie polície odmieta, že by novela Trestného zákona zhoršila situáciu. Policajná prezidentka Jana Maškarová na rokovaní parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť zdôraznila, že dáta hovoria o presnom opaku. „Fakty hovoria, že kriminalita klesá,“ vyhlásila s tým, že pocit ohrozenia verejnosti je prirodzený, ale štatistiky trend rastúcej kriminality nepotvrdzujú.

Napätie medzi štatistikou a realitou

Diskusia o bezpečnosti sa tak podľa všetkého bude točiť okolo rozdielu medzi číslami a skúsenosťou ľudí v teréne. ZMOS tvrdí, že bez rýchlej zmeny hrozí ďalšie zhoršovanie situácie a strata dôvery občanov v právny štát. Polícia naopak argumentuje tým, že sprísnenie trestov nemusí byť riešením, keďže počet zistených trestných činov dlhodobo klesá.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality