Matematika robí študentom na Slovensku problémy. Budú z nej zrejme povinne maturovať

Štát dáva do vzdelávacieho systému len vyše 3 % HDP, podobne ako Česko, Maďarsko, Luxembursko a Indonézia. Informuje o tom Minedu.sk.

Priemerom v rámci krajín OECD je 5-6 % HDP. Dánsko a Nórsko dávajú dokonca viac. Tento pomer sa odráža aj vo výsledkoch žiakov.

V testoch PISA sa vedomosti slovenských žiakov ukázali ako podpriemerné vo všetkých oblastiach a skončili sme tretí od konca. K priemeru v matematike (494 bodov ) našim žiakom chýbalo 12 bodov.

zdroj: unsplash.com

Lepšie umiestnenie aj v rebríčkoch takéhoto typu by sme mohli podľa odborníkov dosiahnuť aj vďaka zavedeniu povinnej maturity z matematiky. Táto povinnosť by sa mala týkať gymnázií a vedných STEM odborom (prírodné, technické a lekárske vedy), informovala TASR.

Podľa Dušana Švedu zo Slovenskej matematickej spoločnosti, by mala byť maturitná skúška z matematiky na dvoch úrovniach – vyššej a nižšej.

Ako vysvetlil, vyššia by mala byť pre tých, ktorí plánujú pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu v STEM študijných odboroch. Nižšiu úroveň by mali absolvovať všetci ostatní maturanti. To, či má študent základy kritického a analytického myslenia, by mal následne ukázať v maturitnej skúške z matematiky.

zdroj: unsplash.com

„Je to tak, ako keď si deti nútite umývať zuby. Keď chce nejaký tenista uspieť, musí veľa trénovať. Ak by bol systém nastavený inak, povinná maturita by nebola potrebná. Ale ak chce stredoškolák uspieť na vysokej škole, musí veľa počítať. Nejde len o matematické školy. Hovoríme o študentoch vo všeobecnosti, ktorí chcú ísť na ekonomiku, techniku či informatiku,” uvádza profesor pôsobiaci na Katedre matematiky a deskriptívnej geometrie na STU a predseda Slovenskej matematickej spoločnosti Karol Mikula.

zdroj: pexels.com

Karol Mikula je toho názoru, že aj na právnických, lekárskych a filozofických fakultách je logické myslenie nevyhnutné. Často si ľudia myslia, že logické myslenie získajú, keď budú riešiť zaujímavé úlohy.

„Zo svojej skúsenosti však viem, že úpravy algebrických výrazov, kde musí vždy z A vyplývať B, naučia študentov logiku,” dodáva.

To, že úroveň vedomostí študentov vychádzajúcich zo stredných škôl rapídne klesá, postrehol aj dekan Fakulty hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave Ivan Brezina.

„V každom prípade je cítiť, že v systéme nie je niečo v poriadku. Študenti prichádzajú vystresovaní, negatívne motivovaní. Matematiku chápu len ako nutný povinný predmet, nie ako základ pre všetky ekonomické procesy,“ analyzoval dekan.

zdroj: wikipedia.org-Wizzard

Učiteľ matematiky a fyziky Ľubomír Konrád z Gymnázia Veľká okružná v Žiline si nemyslí, že je nevyhnutné zaviesť povinnú maturitu z matematiky.

„Keď sa niekto chce vydať iným smerom, napríklad humanitným alebo umeleckým, tak až taká nevyhnutná maturita z matematiky pre neho nie je. Keď chcete robiť prírodné vedy, ekonomiku alebo smery, kde sa matematike zíde, nech si ju urobí,“ povedal. Podľa neho je potrebné, aby sa deti naučili logické veci a vedeli používať,“ zdravý sedliacky rozum.

Komisia pre tvorbu koncepcie zavedenia povinnej maturitnej skúšky z matematiky na stredných školách predloží návrh na túto zmenu Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR do konca roka. Následne sa rezort vyjadrí ku konkrétnym otázkam.

zdroj: math.sk, TASR, stuba.sk,  minedu.sk