[Podcast s Romčom] V kryptomenách je už 500 miliárd dolárov. Cez koronu narástli o šialených 40 percent

[Diskusný Klub] Jakub Ptačin: Odrbávať na Slovensku už nemôže byť jednoduchšie

[Hacker Zdravia] Prekonal množstvo operácií a nevzdal to. Ak chceš byť lepší, musíš pokoriť svoje ego

Matovič sa obáva, že Slováci dostanú o pár mesiacov „depku a ponorku”. Hovorí o uvoľňovaní opatrení

  • Predseda vlády Igor Matovič pripustil, že nebude počúvať rady epidemiológov, ktorí odporúčajú prežiť zimu vďaka lockdownom
  • Ľuďom chce dopriať aspoň trocha slobody, pretože nechce, aby upadli do depresií
matovič, žena, depresie
TASR/Jaroslav Novák, Pexels
  • Predseda vlády Igor Matovič pripustil, že nebude počúvať rady epidemiológov, ktorí odporúčajú prežiť zimu vďaka lockdownom
  • Ľuďom chce dopriať aspoň trocha slobody, pretože nechce, aby upadli do depresií

Po včerajšku už vieme, že ďalšie kolo testovania na koronavírus bude cez víkend 21. a 22. novembra. Premiér to prisľúbil po rokovaní Ústredného krízového štábu.

Podľa neho sme práve zopakovaním druhého plošného testovania de facto výrazným spôsobom vyrovnali epidemiologickú situáciu. Pripomenul však, že naďalej platí verejný záväzok, že k uvoľňovaniu opatrení príde až vtedy, ak dosiahneme 7-dňový kĺzavý medián nižší ako 500.

V pondelok pribudlo viac vyliečených ľudí ako nových prípadov, stúpol počet úmrtí

Na druhej strane je podľa Matoviča poctivé a dobré diskutovať o tom ako umožniť tisíckam podnikateľov po mesiacoch stagnácie opäť podnikať, otvoriť prevádzky či sprístupniť omše. Na tlačovom brífingu v utorok povedal, že v najbližších týždňoch sa nič otvárať nebude, je však na mieste hovoriť o tom, akým spôsobom budeme uvoľňovať.

Zatiaľ, čo ešte pár mesiacmi chcel premiér na slovo počúvať odporúčania epidemiológov, dnes je jeho rétorika o niečo iná a rád by ľuďom doprial „troška slobody.“

„Ak by sme šli cestou, čo hovoria študovaní epidemiológovia, tak by sme celú zimu museli prežiť iba lockdownami – tvrdšími, mäkšími, no nikto sa nebude baviť o tom, že budeme niekde uvoľňovať opatrenia. My hovoríme, že potom ako sa nám po troch týždňoch prejavilo, že nasadenie antigénových testov je dobrá vec, tak bavme sa aj o tom, že by sme si za určitých podmienok, vďaka celoplošnému testovaniu, mohli uvolniť bežný život a dopriať si trošku slobody, objasňuje Igor Matovič. 

muz, depresia, cigareta
zdroj: Pexels/Jesicca Ticozzeli

Premiér priznal, že sa osobne domnieva, že ak nedá ľuďom aspoň trocha voľnosti, Slovákov už nebude trápiť len pandémia nového koronavírusu, ale aj zlý psychický stav.

„Za mesiac, za dva chytíme všetci takú depku a takú ponorku z toho, že si nebudeme môcť dopriať trošku kultúry alebo návštevy kostola a podobne, že sa nás to jednoducho dotkne a nakoniec to dopadne tak, že ľudia jednoducho nebudú chcieť dodržiavať opatrenia, lebo budú v depke, zlom počasí a to nebude dobré,“ doplnil. Ľudí vyzval na hľadanie cesty k slobode, avšak opatrne a zodpovedne. 

Pandémia zasiahla najmä psychiku mladých ľudí

Na Slovensku trpí duševnými ochoreniami minimálne každý deviaty človek, ukázal to výskum „Ako sa máte, Slovensko?“, ktorý sa zameral na dôsledky koronavírusu na duševné zdravie Slovákov.

Pociťuješ počas pandémie COVID-19 úzkosť či depresie?

Prieskum sa pýtal aj na to, ako vnímajú respondenti svoj duševný stav a ako často zažívali počas obdobia pandémie pocity osamelosti, nervozity, úzkosti, hnevu či depresívne pocity.

„Výskumy z iných krajín poukazujú na to, že čím sú ľudia mladší, tým horšie zvládajú pandémiu. Podobný jav sme zaznamenali aj na Slovensku,“ hodnotí výsledky prieskumu Kamila Urban z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV. „Najmä študenti vykazujú vysokú hladinu úzkosti, depresie a stresu. Naopak starší ľudia majú množstvo rôznych preventívnych stratégií, ktoré dokážu v danej situácii efektívne využívať,“ dodáva.

zena, deti, depresia
zdroj: Pexels/ Gustavo fring

Sociálna izolácia a obmedzenie sociálnych kontaktov malo negatívny vplyv najmä u mladých dospelých do 30 rokov, ktorí uvádzali neustále alebo často zažívanú nervozitu (44,4 %), úzkosť (25 %), hnev (39,4 % ), depresívne pocity (27,2 %) a osamelosť (28,3 %).  

Dôsledky sociálnej izolácie na mladých ľudí zaznamenal aj psychológ Marek Madro, ktorý založil projekt Internetovej poradne pre mladých IPčko.sk.Od začiatku pandémie sme pocítili až päťnásobný dopyt po službách prvej psychologickej pomoci. Denne nás kontaktuje približne 280 ľudí,” opisuje rozšírenie služieb združenia vplyvom koronavírusu.

Takmer polovica respondentov (48,2 %) v prieskume uviedla, že počas pandémie zažívala často alebo občas depresívne pocity. Zároveň Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozorňuje, že počet ľudí s depresiou sa v dôsledku pandémie môže navyšovať. 

Prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti MUDr. Ľubomíra Izáková upozorňuje, že depresívne pocity je dôležité sledovať. „Ak depresívne pocity pretrvávajú, môže ísť o vážne ochorenie, ktoré si vyžaduje odbornú pomoc a adekvátnu liečbu. Je dôležité, aby sa ochorenie zachytilo čo najskôr. Neliečená depresia významne znižuje kvalitu života chorého, neumožní mu normálne fungovať a v tých najťažších prípadoch ho môže priamo ohroziť na živote.” 

Ľuďom podľa odborníčky ochorenie podceňujú a odbornú pomoc nevyhľadajú. Často podľa nej chýba podpora rodiny a okolia, ktoré by ich povzbudilo, iní sa boja vyhľadať pomoc pre obavy, čo si o nich druhí pomyslia. Podľa Izákovej budeme následky tejto krízy na duševné zdravie cítiť dlhodobo.

Zdroje: TS/ OĽANO, SAV, WHO

Najnovšie video

Najnovší podcast

[Podcast s Romčom] V kryptomenách je už 500 miliárd dolárov. Cez koronu narástli o šialených 40 percent

Najnovšie