Medvedev straší únosom Friedricha Merza či Zelenského. Hovorí o „výbornom dejovom zvrate“

Dianie v Južnej Amerike vyvolalo vlnu reakcií po celom svete. Kým západní lídri diskutujú o demokracii, z Kremľa prichádzajú varovania, ktoré naznačujú, že nikto nie je v bezpečí. Podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrij Medvedev v rozsiahlom rozhovore, o ktorom informovala agentúra TASS, naznačil, že scenár použitý na Madurovi by sa mohol zopakovať aj na európskych lídrov.

Jeho slová mierili nielen na Kyjev, ale prekvapivo aj priamo do Berlína.

Zelenského koniec sa vraj blíži

Medvedev sa vo svojej rétorike nezdržal a ostro zaútočil na ukrajinského prezidenta. Podľa neho by si Volodymyr Zelenskyj nemal byť istý svojou pozíciou, najmä ak by odmietol spolupracovať s novou americkou administratívou. Ruský exprezident tvrdí, že funkčné obdobie ukrajinskej hlavy štátu dávno vypršalo a v Kyjeve tak vládne nelegitímna moc.

„Takže Yankeeovia, ktorí už vytvorili podobný ‚precedens‘ s Madurom, to môžu zopakovať aj s banderovskými bastardmi. Dôvodov je oveľa viac,“ vyhlásil Medvedev. Podľa neho je odstránenie Zelenského len otázkou blízkej budúcnosti.

V bezpečí nie je ani nemecký kancelár

Ešte prekvapujúcejšie však vyzneli jeho slová na adresu nemeckého kancelára Friedricha Merza. Medvedev naznačil, že po udalostiach v Caracase sú medzinárodné normy minulosťou a v ohrození môže byť akýkoľvek líder, ktorý sa znepáči USA. Spomenul pritom hypotetický scenár únosu nemeckého lídra.

„Únos toho istého neon*cistu Merza by mohol byť výborným dejovým zvratom v tomto karnevalovom seriáli,“ povedal cynicky. Dodal, že takýto scenár má v sebe istú dávku realizmu a nemeckého kancelára by vraj nebolo škoda, keďže „mešťania trpia pre nič za nič“.

Jadrové zbrane ako hlavná poistka

Medvedev zároveň obvinil Donalda Trumpa, že jeho hlavnou motiváciou vo Venezuele je ropa. Podľa neho ide o čisté právo silnejšieho, kde si USA berú cudzie zdroje. V tejto súvislosti zdôraznil, že OSN je dnes už nefunkčná organizácia neschopná zabrániť konfliktom.

Jedinou skutočnou zárukou bezpečnosti sú podľa neho jadrové zbrane. „Súčasné Rusko je najväčšia jadrová veľmoc, ktorá je schopná ochrániť seba a svojich spojencov. V prípade potreby to urobí, a to aj preventívne,“ uzavrel s tým, že diplomacia ani peniaze takú ochranu neposkytnú.

Berlín odsudzuje hrozby únosom

Berlín v pondelok ostro odsúdil vyjadrenia bývalého ruského prezidenta a súčasného podpredsedu ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrija Medvedeva, ktorý cez víkend naznačil, že nemecký kancelára Friedrich Merz by mohol byť zajatý počas operácie podobnej tej, v rámci ktorej USA zajali venezuelského prezidenta Nicolása Madura. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Medvedev v nedeľu pre ruské médiá uviedol, že si vie predstaviť únosy ďalších svetových lídrov po vzore krokov USA vo Venezuele. Spomenul medzi nimi aj Merza.
„Únos neonacistu Merza by mohol byť vynikajúcim zvratom v tomto karnevale udalostí,“ vyhlásil Medvedev, ktorého citovala ruská štátna tlačová agentúra TASS. Podľa neho nie je takýto scenár nereálny. „Existujú dokonca dôvody na jeho stíhanie v Nemecku, takže by to nebola žiadna strata, najmä keď občania zbytočne trpia,“ povedal bývalý ruský prezident.

„Takéto hrozby dôrazne odsudzujeme,“ povedal v pondelok v Berlíne hovorca nemeckej vlády Sebastian Hille v reakcii na Medvedevove komentáre.
Nemecká spolková vláda podľa neho nevidí dôvod na sprísnenie bezpečnostných opatrení pre Merza. Policajti zodpovední za bezpečnosť kancelára podľa neho patria „medzi najlepších na svete“.

Medvedev bol vnímaný ako liberál, keď v roku 2008 kandidoval na prezidenta Ruska s prísľubom jeho modernizácie a demokratizácie. Od odchode z tejto funkcie sa jeho politický postoj dramaticky zmenil a v súčasnosti je považovaný za jedného z najväčších podporovateľov a podnecovateľov vojny, ktorú Rusko vedie proti Ukrajine.

Spojené štáty v sobotu skoro ráno zaútočili na ciele vo Venezuele, zajali prezidenta Madura a spolu s jeho manželkou ho odviedli z krajiny. Obaja sa v pondelok v New Yorku postavili pred federálny súd. USA ich vinia z narkoterorizmu, pašovania kokaínu a držbu zbraní s cieľom použiť ich proti Spojeným štátom.

Machadová je vraj mimo hry

Kým Medvedev špekuluje o únosoch európskych lídrov a maľuje katastrofické scenáre, Spojené štáty už reálne pripravujú kroky, ako budú spravovať Venezuelu. Ako sme ťa informovali v predchádzajúcom článku, Donald Trump má s Venezuelou jasné plány, ktoré však nemusia zahŕňať tamojšiu opozíciu tak, ako si mnohí predstavovali.

Biely dom chce prevziať priamu kontrolu nad krajinou počas prechodného obdobia, pričom kľúčové posty obsadia americkí úradníci. Trumpova vízia budúcnosti Venezuely je úzko spojená s jej nerastným bohatstvom a osobnými antipatiami voči niektorým aktérom.

Hoci je María Corina Machadová považovaná za tvár venezuelskej opozície, u Trumpa zrejme skončila. Dôvodom má byť paradoxne jej úspech – prijatie Nobelovej ceny za mier. Podľa zdrojov z okolia Bieleho domu Trump po tomto ocenení sám túžil a Machadovej rozhodnutie cenu prijať vníma negatívne, napriek tomu, že ju venovala jemu. Americká administratíva preto hľadá iné cesty a uvažuje, že Machadová nemá dostatočnú silu na riadenie štátu.

Ropa ako kľúčová motivácia

Hlavným cieľom americkej intervencie sa javí byť obnova ropného sektora. Trump otvorene hovorí o prevzatí ropných polí a návrate aktív americkým firmám. V hre je dokonca pragmatická spolupráca s ľuďmi z bývalého režimu, ako je viceprezidentka Delcy Rodríguezová, ak to pomôže stabilizovať ťažbu.

Odborníci však varujú, že na plnú kontrolu nad krajinou a jej zdrojmi by bola potrebná masívna vojenská okupácia, čo je logisticky nesmierne náročné. 

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie